Električka

Toto je článok o koľajovom dopravnom prostriedku. O druhu hmyzu, ktorý sa ľudovo nazýva električka, pozri Cifruša bezkrídla.

Električka je koľajový dopravný prostriedok (jednoduchší a ľahší ako vlak) prevádzkovaný v mestskej a prímestskej hromadnej doprave. Električky disponujú oveľa väčšou prepravnou kapacitou ako autobusy či trolejbusy. Pohyb po koľajniciach umožňuje rýchlu a plynulú prepravu cestujúcich alebo nákladu v mestách a ich okolí.

Dejiny

Vývoj električiek začal v roku 1828 v USA meste Baltimore v Marylande zavedením prvej mestskej konskej železnice. Stále sa zvyšujúce prepravné nároky prinútili mestá zaviesť parné trakcie. Tieto boli ale pomalé a ich prevádzka bola nákladná. Najväčší rozmach nastal vyvinutím elektrickej trakcie v roku 1881 nemeckou spoločnosťou Siemens AG, ktorá bola prvýkrát sprevádzkovaná v Paríži.

Nástup električiek do miest rozprúdil dovtedy stojatú dopravu v mestách a ich okolí. Týmto došlo k vzniku prvých dopravných podnikov a mnohých firiem, ktoré zabezpečovali ďalší vývoj električiek.

Električková doprava bola ako prvá na Slovensku začatá 14.novembra 1891 v Košiciach, pričom išlo o jednu z prvých elektrizovaných mestských železníc na svete. Neskôr, v roku 1895 bola električková sieť vybudovaná aj v Prešporku. Prvé električky na území Slovenska boli od maďarskej firmy Ganz, alebo (v Bratislave) vlastnej výroby. Od štyridsiatych rokov sa do popredia dostala česko-slovenská firma Tatra ČKD, ktorá začala so sériovou výrobou električiek a prispela k ich značne rýchlemu vývoju.

Prvý typ električiek vyrobených v Tatra ČKD na základe amerického patentu bol typ T1, ktorý jazdil len v Košiciach. V Bratislave jeho prevádzka nebola možná z dôvodu nemožnosti výroby pre bratislavský rozchod 1 000 mm. Tieto električky mali ako prvé zjednodušenú elektrickú odporovú výzbroj a ich kapacitné možnosti umožňovali dopravu v rozvíjajúcich sa mestách. Veľa problémov a vysoká spotreba energie viedli k rýchlemu vývoju typu T2, ktorý od roku 1959 jazdil už aj v Bratislave, s metrovým rozchodom. T2 mala vetráky aj v kabíne vodiča, čím došlo k značnému zlepšeniu jeho pracovných podmienok. Električky typu T2 tiež neboli bez chýb a tak v ČKD vyvinuli typ T3, ktorý je v prevádzke už len obmedzene (Bratislavské vozidlá prešli rekonštrukciami na typy T3P, T3S, T3M atď.).
V roku 1969 začala v Bratislave premávať prvá kĺbová električka typu K2 . Najprv bolo dodané len prvé vozidlo, po dvoch rokoch bolo dodaných ďalších 20 vozidiel a v ďalších rokoch sa s nákupom pokračovalo a celkovo sa nakúpilo 89 vozidiel. V Košiciach K2-ky nikdy nepremávali, prvenstvo medzi kĺbovými električkami patrí trojčlánkovým električkám ČKD KT8D5 (jediné kĺbové električky v Košiciach a zároveň jediný typ 3-článkových električiek v bežnej premávke na Slovensku). Tieto vozidlá, podobne ako bratislavské T3 a K2, prešli rekonštrukciami, konkrétne na typ KT8D5R.N2. Po kĺbových vozidlách obe mestá nakúpili aj električky T6A5. V roku 2006 sa v Bratislave bez cestujúcich testovala moderná vysokorýchlostná nízkopodlažná električka Škoda 06T.

Prevádzka na Slovensku

Na Slovensku jazdia v bežnej premávke električky ČKD Tatra a Škoda, a to typy Tatra T3, Tatra T6A5, Tatra KT8D5 v Košiciach a Tatra T3, Tatra T6A5 a Tatra K2(+ ich rekonštrukcie) a električky Škoda 29T a 30T ForCity Plus v Bratislave. Oba dopravné podniky vlastnia tiež niekoľko historických električiek Tatra T1, Tatra T2 (Bratislava a Košice), Ganz a niekoľko modelov vlastnej výroby (Bratislava) a Ringhoffer, či nákladné električky Magyar Waggon és Gépgyár (Košice).

V súčasnosti električky prepravia najviac cestujúcich v meste v porovnaní s autobusmi alebo trolejbusmi. Na Slovensku sa jazdí na trakčnom napätí 600 V odoberanom z trolejového vedenia a na rozchodoch 1 435 mm v Košiciach a 1 000 mm v Bratislave.

Na Slovensku existuje aj jediná slovenská električková rýchlodráha a to v Košiciach na trase Košice – Vstupný areál U. S. Steel Košice – Šaca (pozri Košická rýchlodráha). Ďalšia mala byť postavená v Bratislave ako náhrada za nerealizované metro. Pre nekompetentnosť vtedajšieho magistrátu sa z nej stala obyčajná úrovňová trasa s nebezpečným križovaním s ostatnou dopravou a chodcami. (pozri Petržalská rýchlodráha). Perspektívne sa v Bratislave uvažuje aj o predĺženiach električkových radiál Dúbravka – Devínska Nová Ves a Zlaté Piesky – ŽST Vajnory – Rača.

Galéria

Historická vyhliadková električka
Električka T6A5 1. série po modernizácii (Košice – Štadión lokomotívy)
Poschodová električka v Hongkongu
električka na Dúbravskej radiále

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Električka