Košická rýchlodráha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Košická rýchlodráha
Dvojvozová súprava električiek typu T6A5 na rýchlodráhe vchádza na zastávku v Pereši
Dvojvozová súprava električiek typu T6A5 na rýchlodráhe vchádza na zastávku v Pereši
Základné údaje
ŠtátSlovensko Slovensko
MiestoKošice
SieťElektričková doprava v Košiciach
PrevádzkovateľDopravný podnik mesta Košice
Dátum otvorenia7. november 1964
Technické údaje
Počet staníc8
Dĺžka13 km
Rozchod koľaje1435 mm
Napájacie napätie600 V
Počet koľají2
Maximálna rýchlosť60 km/h
Priebeh trate
km
Urban straight track
smer Trieda SNP, Alejová, SOŠ automobilová
Urban station on track
0 Kruhový objazd, Moldavská
Urban station on track
Moldavská, OC
Urban station on track
Obchodné centrum Optima
Unknown route-map component "uhSKRZ-A"
Cesta I. triedy číslo a
Urban straight track
Unknown route-map component "uhSKRZ-A"
Cesta I. triedy číslo a
Unknown route-map component "uDSTR"
Unknown route-map component "uINT"
Perešská
Unknown route-map component "uDSTR"
Urban station on track
Poľov, rázcestie
Urban station on track
Ludvíkov dvor
Unknown route-map component "uDSTR"
Unknown route-map component "uhSTRae"
Cesta do Hanisky
Unknown route-map component "uDSTR"
Urban station on track
Valcovne U. S. Steel
Unknown route-map component "uABZg+l"
Smer hala PDL
Urban straight track
Urban station on track
13 Vstupný areál U. S. Steel
Unknown route-map component "uWSLl"
Dvojvozová súprava električiek typu T6A5 na rýchlodráhe

Košická rýchlodráha je v súčasnosti jediná mestská rýchlodráha na Slovensku. Je súčasťou električkovej siete v Košiciach. Trať prevádzkuje Dopravný podnik mesta Košice (DPMK).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba trate sa začala dňa 1. apríla 1961, uvedená do prevádzky bola 7. novembra 1964 a jej dĺžka je viac ako 13 kilometrov, má 8 zastávok. Električková rýchlodráha sa vybudovala pre potrebu denne prepraviť viac ako 24 000 zamestnancov vtedajších Východoslovenských železiarní z centra mesta a novovybudovaného sídliska Nové mesto. Okrem samotnej rýchlodráhy sa postavila trať z ulice Československej armády okolo Novej nemocnice cez Nové mesto. O dva roky neskôr sa vybudovalo prepojenie Štúrovej ulice a rýchlodráhy cez Moldavskú ulicu. V roku 1988 aj prepojenie sídliska Nad jazerom cez Alejovú ulicu.[1][2]

Kvôli električkovej doprave bol v roku 1965 uvedený do prevádzky nový dopravný závod na Bardejovskej ulici. Vybudovanie rýchlodráhy zastavilo dovtedajší postupný útlm električkovej dopravy, ktorej hrozilo úplné zrušenie. Dovtedy sa postupne zrušili viaceré úseky, napríklad od Štadióna Lokomotívy do Čermeľa, od Štadióna Lokomotívy do Ťahanoviec, trať na Masarykovej a Engelsovej a všetky trate nákladnej električkovej dopravy.[1]

V roku 1979 sa začali používať na rýchlodráhe trojčlenné súpravy električiek T3, čo bol v Česko-Slovensku unikát. Tie boli ale pre zníženie prepravného objemu na rýchlodráhe a stúpajúce náklady postupne do roku 2001 zrušené. V roku 1989 boli doplnené trojčlánkové vozidlá KT8D5, v roku 1994 vozidlá typu T6A5, od roku 2003 premávajú na trati aj rekonštruované vozidlá KT8D5R.N2. Zároveň sa na túto trať od roku 2014 dostali aj nové súpravy Pragoimex Vario LF2 plus.[1]

Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Na rýchlodráhe premávajú linky 5 (čiastočne) a R1R8. Na rýchlodráhe platí bežná tarifa pre spoje ako v rámci mesta Košice, a to T1. Takmer celá trať vedie súbežne s komunikáciou I. triedy č. 16 – hlavným ťahom na smery Rožňava, Zvolen a Bratislava (južný ťah). Na trati sa nachádza celkovo osem zastávok, vrátane konečnej zastávky:

  • Kruhový objazd, Moldavská (na znamenie)
  • Moldavská, OC
  • OC Optima
  • Perešská (prestupný uzol/na znamenie)
  • Poľov, rázcestie (na znamenie)
  • Ludvíkov Dvor (na znamenie)
  • Valcovne U. S. Steel
  • Vstupný areál U. S. Steel

Stále zastávky sú však len štyri – Moldavská, OC, OC Optima, Valcovne U. S. Steel, VA U. S. Steel, zvyšné sú zastávky na znamenie. V minulosti neboli zastávky, ktoré sú v súčasnosti zastávkami na znamenie obsluhované všetkými spojmi. Charakteristika rýchlodráhy a potreba prepraviť veľké množstvo ľudí v rovnakom čase (striedanie pracovných zmien v závode U. S. Steel Košice) spôsobuje nárazové vysoké vyťaženie trate, pre ktoré sa zaviedlo toto opatrenie. To bolo nahradené zavedením zastávok na znamenie, ktoré sa začali uplatňovať na menej exponovaných miestach v celom meste. Celú trasu po rýchlodráhe prejdú električky za 15 minút, v prípade nevyužitia zastávok na znamenie je trvanie medzi dvoma zastávkami 11 minút.

Maximálna povolená rýchlosť električiek je platnými právnymi normami SR stanovená na 65 km/h, interným nariadením DPMK upravená na 60 km/h, vo výhybniach 30 km/h. Obe nariadenia sú často nedodržiavané a vozidlá na rýchlodráhe nezriedka dosahujú rýchlosti do 80 km/h.

Projekt integrovanej koľajovej dopravy KORID okrem iného počíta s odbočkou z rýchlodráhy na letisko, v štúdii sa tiež objavila dávno navrhovaná odbočka do Šace. Momentálne však neprebiehajú žiadne prípravné práce v súvislosti s navrhovanými zmenami.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c imhd.sk. História rýchlodráhy [online]. Košice: imhd.sk, 2014-12-28, [cit. 2021-12-10]. Dostupné online.
  2. SITA. Košické električky oslavujú stošieste výročie. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-02-28. Dostupné online [cit. 2021-12-10]. ISSN 1335-4418.
  3. TASR. Výstavba električkovej trate na košické letisko stojí pre spor o pozemky. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-01-28. Dostupné online [cit. 2021-12-10]. ISSN 1335-4418.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • TATRANSKÝ, Adam. Košické koľaje 1891–2004. 1. vyd. Brno : [s.n.], 2004. ISBN 80-239-3979-3. S. 82.
  • TATRANSKÝ, Adam. Storočie košických električiek 1913–2013. 1. vyd. Brno : Pro Trams, o.s., 2013. ISBN 978-80-260-4365-2. S. 217.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]