Trolejbusová doprava v Bratislave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mapa trolejbusovej siete v Bratislave
Škoda 31Tr SOR, zástupca najnovších bratislavských trolejbusov
Križovanie trolejbusovej stopy s električkovým vedením
Trolejbus Škoda 25Tr prechádzajúci na elektrický pohon na zastávke Molecova
Trolejbus typu Škoda 25Tr po dodaní na ŽST Filiálka. Trolejbusy 25Tr boli dodané ešte v pôvodnom mestskom nátere, v červeno-bielo-sivej kombinácii
Trolejbus Škoda 25Tr na linke 33 opúšťa zastávku Molecova
Trolejbus typu 14Tr s pôvodným mestským náterom
Trolejbusy typu 15TrM (vľavo) a 14Tr (vpravo)
Vozidlo typu 14Tr v pôvodnom mestskom nátere
Zaprášený bratislavský trolejbus 15Tr na Hlavnej stanici
Škoda 14Tr
Škoda 14Tr

Trolejbusová doprava v Bratislave patrí medzi päť sietí trolejbusovej dopravy na Slovensku. Prevádzkovateľom je Dopravný podnik Bratislava, a. s. V súčasnosti prevádzkuje mestský dopravca 107,7[1] kilometrov jednostopého trolejbusového vedenia, ktoré je najväčšie na Slovensku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

1909 – 1915: Prvý experiment[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od ostatných miest sa dejiny bratislavských trolejbusov začali písať už veľmi skoro, a to 19. júla 1909.[2] Išlo o druhý systém svojho druhu na území Slovenska (prvý sa nachádzal vo Vysokých Tatrách a bol predchodcom Tatranskej železnice). Prvá bratislavská trolejbusová trať viedla ku vtedajšej Rothovej továrni na patróny, do Vydrickej doliny z Pražskej ulice. Jej celková dĺžka bola 5 800 m, nasadených na nej bolo 7 trolejbusových vozidiel.

Vzhľadom na finančné a technické problémy však táto prevádzka vydržala iba 6 rokov, v roku 1915 bola ukončená.[2] Po celé medzivojnové obdobie ostala Bratislava úplne bez trolejbusovej dopravy, o jej obnovení sa začalo hovoriť až tesne pred Druhou svetovou vojnou.

1941 – 1960: Opätovná prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

K realizácii došlo až počas vojnových rokoch, prvá nová trolejbusová trať spojila Slovenské národné divadlo a Hlavnú stanicu. Stavala sa medzi marcom a júlom 1941, 31. júla na nej začala premávať linka M, na ktorú bolo nasadených 14 vozidiel MAN-Siemens nemecko-českej výroby.[2] Onedlho pribudla linka P, vedúca k továrni na patróny a objavili sa aj ďalšie trate. Vozidlá jazdili pod napätím 550 V.

Ani povojnová obnova nezastavila zavádzanie a stavbu nových trolejbusových tratí a liniek, hoci prišlo k oslobodzovaniu mesta a ťažkým stratám v infraštruktúre. Zrušilo sa označenie liniek písmenami, začali sa používať čísla, podobne ako vo zvyšku republiky. Od roku 1951 sa v uliciach začali objavovať aj trolejbusy typu Škoda 7Tr, prvé vozidlá od Škody Ostrov nad Ohří. Ich éra trvá v bratislavskej sieti dodnes.

Od roku 1953 je možné odviezť sa trolejbusom aj na Trnavské mýto, o ďalšie dva roky neskôr aj na Šafárikovo námestie. Na konci 50. rokov boli dodané ďalšie nové vozidlá typu Škoda 8Tr, ktoré začali jazdiť na ďalších nových linkách, ktorých počet sa začal blížiť k desiatke, obsadil číselnú radu 10-20. Zavedená bola aj samoobslužná prevádzka.

1961 – 1990: Útlm a stagnácia[upraviť | upraviť zdroj]

Zatiaľ čo do 60. rokov prebiehal rozvoj a postavená bola väčšina dnešnej siete, v tomto čase sa naopak začalo s útlmom elektrickej trakcie vôbec, preferovaná bola autobusová doprava. Trolejbusové trate sa skracovali, presmerovávali a rôzne upravovali, mnohé boli nakoniec aj zrušené. Niektoré z liniek trolejbusov nahradili autobusy úplne. Objavili sa aj trolejbusy typu Škoda 9Tr, o niekoľko rokov i Škoda T 11.

Po ropnej kríze a návrate trolejbusov a električiek opäť na scénu sa začalo opäť s budovaním nových tratí. Existujúce linky sa prečíslovali, obsadili číselný rad 200 a vyššie. Pomohlo to električkovej doprave, ktorá už nebola obmedzená na 10 liniek.

Nové trate si vyžiadali aj nové vozidlá, a to konkrétne typu Škoda 14Tr, ktoré sú v prevádzke ešte aj dnes. Ich dodávky začali v roku 1982. Celkovo jazdilo okolo 10 liniek (210 až 220), hlavným ťažiskom celej siete je teraz východná časť mesta.

1991 – 2019: Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V 90. rokoch ešte pribudli trolejbusy typu Škoda 15Tr, ktoré vystriedali pôvodné Škoda Sanos, z ktorých dva sú zachované ako historické vozidlá, v roku 2003 sa objavilo i prvé a jediné vozidlo typu Škoda 21Tr nakoľko ešte pred jeho zaradením do premávky, výrobca jeho výrobu ukončil. Išlo o historicky prvý nízkopodlažný trolejbus v Bratislave. Zároveň sa namiesto starého červenokrémového začal používať nový bielo-červeno-šedý náter.

Rozvoj trolejbusových tratí pokračoval aj v tomto čase, hoci pomalším tempom. V roku 1999 boli otvorené trate s Národnému ústavu srdcových chorôb (NÚSCH) a Národnému onkologickému ústavu. 4 septembra 2006 bola otvorená zatiaľ posledná trať zo zastávky Molecova na konečnú Kuklovská na Dlhých dieloch. Jej zaujímavosťou je, že nie je napojená na zvyšok trolejbusovej siete a tak tam premávajú len trolejbusy s pomocným diesel-agregátom.

V súčasnosti pomerne zastaraný vozidlový park s priemerným vekom vozidiel 14 rokov sa obnovuje rekonštrukciami trolejbusov a v roku 2006 boli zakúpené prvé vozidlá typu Škoda 25Tr s pomocnými diesel-agregátmi, predovšetkým pre trať Kuklovská - Molecova.

15. septembra 2008 bolo dokončené zatrolejovanie obratiska Riviéra (Molecova) a vybudovanie trolejbusového parkoviska Kuklovská. Od tohto dňa môžu trolejbusy na tejto trati jazdiť nepretržite bez pomocného dieselového pohonu a dajú sa tu použiť aj klasické trolejbusy 14Tr a 15Tr po dotiahnutí na trať.

27. januára 2012 bola skolaudovaná trolejbusová trať Pražská - Hroboňova, ktorá bola od decembra 2011 v skúšobnej prevádzke. [3]. Jej výstavba začala 24. augusta 2011. Trať je dlhá 4,15 km a skráti výjazdy a dojazdy do vozovne Hroboňova[4].

V roku 2013 bola vypísaná súťaž na nákup 30 krátkych trolejbusom (z toho 15 s dieselagregátom) a 50 kĺbových trolejbusov. Súťaž vyhral s vozidlami Škoda 30Tr SOR a Škoda 31Tr SOR výrobca Škoda/SOR s opciou na ďalších 40 trolejbusov.

5. augusta 2013 bola otvorená trolejbusová trať Vojenská nemocnica - Patrónka, na ktorej začali jazdiť trolejbusové linky 207, 211 a 212.[5] Trať umožňuje priame spojenie prestupného uzlu Patrónka s nemocnicami na Kramároch a oblasťou pri Horskom parku a hrade.

V roku 2014 sa začala stavať trať na Gaštanovej a na Trenčianskej (zhotoviteľ ELZA). Od 4. júna 2014 sa postupne zaradilo prvých 15 nových vozidiel Škoda 30Tr SOR, konkrétne na linky 64, 204, 206, 210, 211 a 212. [6]

4. júla 2016 bola reorganizácia trolejbusových liniek. Zrušila sa linka 206. Zmenila sa aj trasa liniek 207, 208, 209 a 212.

Pre nedostatok vodičov MHD sa od 12. novembra 2018 až do 7. januára 2019 dočasne zrušila linka 208.

Budúcnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Plánované sú tieto trate [7]:

  • Brnianska – Patrónka – Tesco Lamač
  • Lovinského – Drotárska – Búdková
  • Miletičova – Košická – Most Apollo – Bosákova
  • Trnávka – Zlaté piesky
  • Karadžičova – Dostojevského rad – Eurovea
  • Patrónka – Mlynská dolina - Molecova

Bratislava čerpá prostriedky z fondov EÚ na nové trolejbusové trate.

Vozidlový park[upraviť | upraviť zdroj]

Obrázok Typ Roky výroby Počet vozidiel Wheelchair symbol.svg Snowflake-black.png Poznámky
14-05-06-obus-bratislava-RalfR-14.jpg Škoda 14Tr 1991 3 X mark 18x18 02.svg X mark 18x18 02.svg Vozidlá jazdia len na nočných linkách a večerných spojoch linky 203.
14-05-06-Škoda-15Tr-v-Bratislava-hlavná-stanica-RalfR.jpg Škoda 15Tr 1997 - 2001 2 X mark 18x18 02.svg X mark 18x18 02.svg Vozidlá jazdia len na nočných linkách a večerných spojoch linky 203.
Škoda 21Tr 2003 1 Vozidlo je dlhodobo odstavené, ale bude opäť sprevadzkovaný niekedy v roku 2019.
DUOBUS Bratislava.JPG Škoda 25Tr 2006 6 Black check.svg X mark 18x18 02.svg Vozidlá sú vybavené APU
Škoda 30Tr SOR 2013 - 2015 50 Black check.svg Black check.svg 15 vozidiel je vybavených APU
6821 201 Komarovska.jpg Škoda 31Tr SOR 2013 - 2015 70 Black check.svg Black check.svg
Spolu 134

Historické vozidlá[upraviť | upraviť zdroj]

Obrázok Typ Ev. č. Rok výroby Poznámky
FBW Oerlikon in Bratislava.jpg FBW Tr51 - Tüscher - Oerlikon #80 1945 Vozidlo nemá elektrickú výzbroj
Prevádzka trolejbusovej trate Pražská - Hroboňova (7021026303).jpg Škoda 9Tr #152 1978
Škoda 9Tr #53 1981
Škoda Sanos S 200 #6505 1984 Prebieha rekonštrukcia vozidla
Škoda 14Tr #6207 1982
Škoda 15Tr #6617 2002



Testované trolejbusy[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti testované trolejbusy: Ikarus 415T (1998), Škoda 24Tr s pomocným dieselagregátom (2004), Škoda 24Tr Irisbus (2006, bez cestujúcich), Škoda 30Tr SOR (2011), Škoda 27Tr Solaris (2017).

Trolejbusové linky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam trolejbusových liniek v Bratislave
  • 33: Kuklovská - Molecova
  • 64: Lovinského - Hroboňova - Nám. F. Liszta - Jelačičova
  • 201: Hlavná stanica - Trnavské mýto - Trhovisko - Prievozská - Gagarinova - Cintorín Vrakuňa - Čiližská
  • 202: Jelačičova - Prievozská - Gagarinova - Cintorín Vrakuňa - Čiližská (počas 1. etapy výluky na ulici Mlynské nivy)
  • 203: Búdková - Hodžovo námestie - Karpatská - Koliba
  • 204: Rádiová - Trnavská - Trnavské mýto - SAV - Nemocnica Kramáre - Valašská
  • 205: Rádiová - Trnavská - Kulíškova - Autobusová stanica - Nemocnica sv. Michala
  • 207: Vojenská nemocnica - Valašská - Búdková - Hodžovo námestie - Zimný štadión
  • 208: Šulekova - Hodžovo námestie - Mliekarenská
  • 209: NÚSCH / Nár. onkolog. ústav - Nám. F. Liszta - Trnavské mýto - Mliekarenská
  • 210: Hlavná stanica - Račianske mýto - Mlynské nivy - Nové SND (trasa počas 1. etapy výluky na ulici Mlynské nivy)
  • 211: Vojenská nemocnica - Nár. onkolog. ústav
  • 212: Voj. nemocnica - Nemocnica Kramáre - SAV - Americké námestie - Cintorín Vrakuňa (trasa počas 1. etapy výluky na ulici Mlynské nivy)
  • N44: Hodžovo námestie - Karpatská - Podkolibská - Koliba
  • N47: Hodžovo námestie - Palisády - Mudroňova - Valašská
  • N72: Hodžovo námestie - Americké námestie - Prievozská - Gagarinova - Cintorín Vrakuňa - Čiližská (trasa počas 1. etapy výluky na ulici Mlynské nivy)

Vozovne[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]