Trolejbusová doprava v Žiline

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Schéma trolejbusovej siete v Žiline v roku 2007

Trolejbusová doprava v Žiline patrí medzi 5 sietí trolejbusovej dopravy na Slovensku. Do prevádzky bola uvedená v roku 1994 ako posledná na Slovensku, napätie v sieti je 750 V. Spravuje ju Dopravný podnik mesta Žiliny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Škoda 14Tr v mestskom nátere smerujúca z Vlčiniec do centra mesta na linke č.6

S prípravami na zavedenie trolejbusovej prevádzky v Žiline sa začalo v roku 1985, kedy bol spracovaný plán s názvom Nová koncepcia MHD v Žiline na báze elektrickej trakcie. Súčasťou plánu bolo zavedenie trolejbusov a zníženie rozsahu autobusovej dopravy. V roku 1988 došlo ku radikálnym zmenám v linkovom vedení autobusov a prečíslovaniu ich liniek, a to už s prípravou na zavedenie elektrickej trakcie. V tom čase však prednosť v budovaní trolejbusov dostala Banská Bystrica a Žilina si musela na ne ešte niekoľko rokov počkať. O to viac sa ich zavedenie stalo predmetom prestíže mesta po nežnej revolúcii.

Vďaka podpore magistrátu sa podarilo prvú trolejbusovú trať otvoriť 17. novembra 1994. Linka 1 spojila Vlčince cez centrum mesta s novou vozovňou na Kvačalovej ulici. V roku 1996 sa na sieť pripojili Solinky cez Hliny (linky 4, 5) a v roku 1998 aj cez Bôrik (frekventovaná linka 3). V roku 2002 bola uvedená do prevádzky aj linka na najmladšie žilinské sídlisko - Hájik, obsluhované linkami 6, 7 a 16. V priebehu 8 rokov tak bola vybudovaná celá základná sieť, doplnená dôležitou spojkou medzi sídliskami Vlčince a Solinky z roku 2004, umožňujúcou dobrú dopravnú obsluhu inak vzdialeného univerzitného areálu Veľký diel.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2006 sa začínajú zavádzať tzv. zastávky s kasselskými obrubníkmi, známe napríklad z Teplíc, čo znamená, že odteraz budú môcť trolejbusy zastavovať tesne pri nástupnej hrane zastávky.

Od sprevádzkovania trate cez Veľký diel sa ustálilo v Žiline prevažne vedenie okružných liniek premávajúcich navzájom protismerne po celom meste.

Žilinský dopravný podnik s 42 trolejbusmi prevádzkuje osem trolejbusových liniek, ktoré sa podieľajú troma štvrtinami na celkových prepravných výkonoch v tamojšej MHD.

Budúcnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže všetky významné prepravné smery v meste už zabezpečujú trolejbusy, rozširovanie siete nie je na programe dňa. Z nezrealizovaných plánov treba spomenúť zatrolejovanie kedysi najfrekventovanejšieho ťahu na Lietavskú Lúčku. Keďže sa po roku 1989 obec osamostatnila, nie je vedenie trolejbusov v skrátenej verzii po Bytčicu také atraktívne. Uvažovalo sa aj o trolejbusovej trati do Budatína, ktorá by ale z praktického hľadiska nemala žiadny význam, nakoľko tade prechádza niekoľko súbežných autobusových liniek do vzdialenejších mestských častí. Rovnako nerentabilné sa javia aj plány predĺžiť trolejbusy od vozovne na Pietnu ku novému cintorínu (dva spoje za deň). Iný návrh počítal s vedením trolejbusov aj do Bánovej.

Ani Žilina sa v poslednej dobe nevyhla diskusii o rentabilnosti svojho trolejbusového systému. Rozhodujúcim ukazovateľom bude vôľa mesta investovať do nevyhnutnej obnovy vozového parku, ktorý by zabezpečil ďalšiu budúcnosť tejto mladej trolejbusovej prevádzky.

Vzhľadom na nákup nových trolejbusov v rokoch 2012 - 2013 je zaistená ďalšia existencia trolejbusov v Žiline

Linky[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1 - Premáva na trase Depo, centrum, sídlisko Vlčince, Veľký Diel, Solinky, Hliny späť do Depa
  • 2 - Nepremáva a ani nepremávala, ale bola plánovaná z Bytčice smerom cez Hliny do centra a späť. Trolejové vedenie do Bytčice však nevedie. Číslo ostáva volné.
  • 3 - Premáva na trase zo železničnej stanice, cez centrum a Bôrik na sídlisko Solinky a odtiaľ späť cez Bôrik a centrum na železničnú stanicu.
  • 4 - Premáva na trase zo sídliska Vlčince cez centrum na železničnú stanicu, ďalej cez sídlisko Hliny na sídlisko Solinky a cez Veľký diel na Vlčince.
  • 5 - Premáva zo sídliska Vlčince, nemocnica, Aupark, Hliny, sídlisko Solinky a konečná je na Vlčincoch. Sú vypravované dve protismerné linky č. 5 ktoré idú po tej istej trase ale v opačnom smere
  • 6 - Premáva z najnovšieho sídliska Hájik, cez centrum, železničnú stanicu, nemocnicu, a má dve rôzne konečné. Jedna je pri OC Dubeň / Carrefoure a druhá konečná je na sídlisku Vlčince - ulica Matice Slovenskej.
  • 7 - Premáva na trase zo sídliska Vlčince cez Veľký diel, sídlisko Solinky, Hliny na nové sídlisko Hájik.
  • 8 - Je zrušená a premávala zo železničnej stanice cez centrum k OC Dubeň / Carrefoure. Linku číslo 8 nahradzuje linka č. 6 končiaca pri OC Dubeň.
  • 14 - Je vedená v opačnom smere ako linka č. 4.

Vozový park[upraviť | upraviť zdroj]

Vozový park tvoria štyri typy trolejbusov. Škoda 14Tr zahajovala trolejbusovú trakciu v Žiline, v roku 1994 bolo dodaných 15 vozidiel, z ktorých ale dve už boli v roku 2007 vyradené. Škoda 15Tr tvorí väčšinu vozového parku, v rokoch 19951996 bolo uvedených do prevádzky 14 kusov staršieho typu, doplnené ďalšími 14 modernizovanými 15TrM z rokov 1998 - 2002. Kuriozitou bolo v roku 2007 zakúpenie troch ojazdených (rok výroby 1992) trolejbusov 15Tr zo zlínskeho dopravného podniku, ktoré boli vyradené v roku 2013.[1]

Náter vozidiel je bielo-žlto-zelený, t. j. v žilinských mestských farbách. S týmto tzv. náterom Teherán, ktorým sa farbili v tom čase aj vozy objednané pre toto iránske hlavné mesto, sme sa mohli donedávna stretnúť aj v Českých Budějoviciach.

V roku 2012 dopravný podnik kúpil 10 nových trolejbusov a to tri vozidlá Škoda 30Tr SOR a 7 vozidiel Škoda 31Tr SOR, v roku 2013 ďalšie 4 trolejbusy Škoda 30Tr SOR a jeden Škoda 31Tr SOR.

Obrázok Typ Modifikácie a podtypy Počet vozidiel Evidenčné čísla Roky výroby Poznámky
Zilina city (64).jpg Škoda 14Tr Škoda 14Tr 9 211, 213 - 214, 216 - 217, 219 - 221, 223 1994 - 1996
Škoda 15Tr Škoda 15Tr, Škoda 15TrM 18 205 - 207, 209, 226 - 229, 234 - 235, 238 - 243 1993 - 2002
Škoda 30Tr SOR Škoda 30Tr SOR 7 258 - 264 2012 - 2013
Škoda 31Tr SOR Škoda 31Tr SOR 8 251 - 257, 265 2012 - 2013
Spolu[2] 42

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]