Mestská hromadná doprava v Bratislave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Prvé a druhé tarifné pásmo bratislavskej MHD platné do augusta 2011

Mestská hromadná doprava v Bratislave je najväčšia sieť mestskej dopravy na Slovensku. Je tvorená troma spôsobmi dopravy, konkrétne električkovou, trolejbusovou a autobusovou dopravou. Funguje od roku 1895, kedy bola spustená prevádzka prvej električkovej linky. Mestská hromadná doprava denne prevezie okolo 550 000 ľudí.[1] Najrýchlejším spôsobom prepravy sú dlhodobo autobusy s priemernou rýchlosťou 19 km/h, po autobusoch nasledujú električky s priemernou rýchlosťou 14km/h a posledné sú trolejbusy s rýchlosťou 12 km/h.[2]

Sieť bola do roku 2011 rozdelená na tri tarifné pásma. Prvé pásmo zahŕňalo centrálnu najhustejšie zaľudnenú časť mesta, ktorá sa skladá z mestských častí Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov, Karlova Ves a Petržalka, ktorá má rozlohu okolo 125 km² a kde žije okolo 300-tisíc obyvateľov, druhé pásmo zahŕňalo zvyšné mestské časti. Tretie pásmo (pre ktoré neexistujú predplatné cestovné lístky) obsahovalo obce Chorvátsky Grob, rakúske obce Wolfsthal a Hainburg an der Donau a maďarská Rajka.

Dopravu zabezpečuje mestom vlastnená akciová spoločnosť Dopravný podnik Bratislava a obsluhuje všetky obývané časti mesta Bratislava. Okrem týchto liniek DPB prevádzkuje autobusovú linku 801 do maďarskej obce Rajka (linka má špecifické tarifné podmienky). Od 1. septembra 2020 je premávka tejto linky dočasne zastavená.[3]

Cestovné lístky je možné zakúpiť v automatoch na zastávkach, v sieti zmluvných predajcov (prevažne stánky), v predajniach dopravného podniku, prostredníctvom elektronickej peňaženky cez označovač vo vozidle MHD, v ktorejkoľvek predajni ZSSK po celom Slovensku. Je možné zakúpiť si aj predplatený cestovný lístok. Od 17. novembra 2008 pribudla možnosť zakúpenia cestovného lístka prostredníctvom zaslania SMS správy. Od februára 2009 je možné zakúpiť si predplatený cestovný lístok cez internet. V auguste 2011 bola zrušená možnosť zakúpenia cestovného lístka na jednotlivé pásma, čím sa pásma rušia a ostáva už iba jeden typ lístka platný pre celé mesto. Zároveň už nie je potrebné kupovať si zvlášť cestovný lístok na nočné spoje. Systém mestskej dopravy je súčasťou IDS BK. Od roku 2016 pribudla možnosť kúpy eCL prostredníctvom označovača vo vozidle MHD.

Počiatky mestskej hromadnej dopravy v Bratislave[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky mestskej hromadnej dopravy v Bratislave sa datujú do druhej polovice 19. storočia. Mestská doprava vznikla kvôli potrebe prepravy ľudí medzi železničnými stanicami a mestom. Po Bratislave premávali drožky a fiakre – nájomné koče, ktoré boli ťahané koňmi. Jedným z prvých hromadných dopravných prostriedkov v Bratislave bol aj omnibus -  voz ťahaný koňmi, s väčším počtom miest na sedenie. V roku 1873 bola konská železnica prebudovaná na parnú trakciu a vlaky už neboli vedené k Námestiu Ľudovíta Štúra.  Z toho dôvodu z Námestia Ľudovíta Štúra na železničnú stanicu premávala v rokoch 18731883 konka, prezývaná aj  „tramway“. Konka zanikla z dôvodu presmerovania vlakov Považskej železnice na Hlavnú stanicu.[4]

Vznik dopravného podniku[upraviť | upraviť zdroj]

Predstavitelia mesta sa na konci 19. storočia rozhodli pre vybudovanie koľajovej dopravy s elektrickým pohonom. Napriek pôvodným predsudkom sa výstavba povolila. Prijatý bol návrh Ing. Alexandra Wernera z roku 1893. Ing. Werner založil spoločne s Moricom Srinzlom, Alexandrom Feiglerom a Eduardom Dubským spoločnosť, neskôr sa spoločne s dodávateľskými firmami spojili a utvorili konzorcium, ktoré sa po dohode s mestom stalo realizátorom elektrickej železnice. Neskôr Ing, Werner svoju účasť preniesol na firmu Lindheim et Co. Wien. Ďalej spoločnosť predala svoj diel firme „Ganz es társa Budapest“, ktorej spoločníkom sa stala Účastinná spoločnosť pre elektrické a dopravné podniky v Budapešti – „Részványtársaság villamos es kozlekedési vállalatok szamára, Budapest“. V roku 1898 bola z týchto dvoch spoločníkov utvorená učastinná spoločnosť „Pozsonyi villamossági részvénytársaság“, ktorá prevzala Bratislavskú mestskú elektrickú železnicu (BMEŽ) – „Pozsony  Város Villamos Vasút“.  Spoločnosť sa v roku 1922 premenovala na BEÚS – Bratislavskú elektrickú účastinnú spoločnosť.[5]

Vozidlový park a linky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Autobusy:
    • 549 vozidiel
    • 62 denných liniek
    • 17 nočných liniek
  • Električky:
    • 210 vozidiel
    • 5 denných liniek
    • 0 nočnych liniek
  • Trolejbusy:
    • 148 vozidiel
    • 12 denných liniek
    • 3 nočné linky

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IMHD.SK. Prevádzkové údaje MHD v Bratislave [online]. imhd.sk Bratislava, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
  2. IMHD.SK. Prevádzkové údaje MHD v Bratislave [online]. imhd.sk Bratislava, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
  3. https://imhd.sk/ba/doc/sk/19891/Zastavenie-prem%C3%A1vky-na-linke-801
  4. KAVACKÝ, Matej. Autobusy v Bratislave. Bratislava : TechTrend, 2018. ISBN 978-80-972932-0-8. S. 7 - 8.
  5. KRÁĽ, Milan; HABARDA, Dušan. 100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Bratislava : Perfekt, 1995. ISBN 80-8046-005-1. S. 11 - 12.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]