Bratislava – mestská časť Ružinov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°08′59″S 17°09′50″V / 48,149645°S 17,163989°V / 48.149645; 17.163989
Bratislava – mestská časť Ružinov
mestská časť Bratislavy
Miestny úrad Ružinov, Bratislava.jpg
Miestny úrad Ružinov
Erb Ruzinov.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava II
Región Bratislava a okolie
Nadmorská výška 134 m n. m.
Súradnice 48°08′59″S 17°09′50″V / 48,149645°S 17,163989°V / 48.149645; 17.163989
Rozloha 39,7 km² (3 970 ha) [1]
Obyvateľstvo 72 718 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 1 831,69 obyv./km²
Starosta Dušan Pekár[3] (KDH, OĽaNO, NOVA, Zmena zdola, DÚ, SMK-MKP, OKS)
PSČ 82X XX
ŠÚJ 529320
EČV BA, BL
Tel. predvoľba +421-2
E-mailová adresa e-mail@ruzinov.sk
Telefón (02) 48 284 111, 43 331 276, 43 331 284, 43 335 684
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Bratislava Ruzinov.svg
Wikimedia Commons: Ružinov
Webová stránka: www.ruzinov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Bratislava – mestská časť Ružinov[4] (iné názvy: Bratislava-Ružinov, Mestská časť Ružinov, Ružinov) je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava II, ktorá leží východne od centra. Svojou rozlohou 39,6 km² a počtom obyvateľov 82 173 patrí k najväčším zo 17 mestských častí Bratislavy. Starostom mestskej časti je Ing. Dušan Pekár, ktorý koncom roka 2010 vystriedal vo funkcii Ing. Slavomíra Drozda.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Ružinov sa nachádza na východe Bratislavy. Leží na ľavom brehu Dunaja. Na západe hraničí s mestskými časťami Staré Mesto a Petržalka, na severozápade s Novým Mestom, na severe s Vajnorami, na východe s obcami Ivanka pri Dunaji, Most pri Bratislave, a s mestskými časťami Vrakuňa a Podunajské Biskupice, s ktorými Ružinov susedí aj na juhu.

Časti Ružinova

Členenie MČ[upraviť | upraviť zdroj]

Ružinov sa skladá z ôsmich častí - z bývalých samostatných obcí Trnávka a Prievoz, sídlisk Nivy, Štrkovec, Trávniky, Ostredky a Pošeň a priemyselnej časti Vlčie hrdlo.

Mestská časť je rozdelená na 9 volebných obvodov - Nivy, Starý Ružinov, Ružová dolina, Štrkovec, Trávniky, Ostredky, Pošeň, Prievoz a Trnávka.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vo východnej časti dnešného Ružinova sa ľudia usídlili približne pred 5 500 rokmi vo Vlčom hrdle (dnes je súčasťou areálu Slovnaftu). Prví známi obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, poľnohospodárstvom a ťažbou dreva.

V okolí Bratislavy sa cez Malý Dunaj dalo dostať cez dva brody. Pri hornom vznikla obec Prievoz, ktorá je dnes už časťou Ružinova. Erb Prievozu sa zároveň stal erbom mestskej časti.

Názov Ružinov sa objavil až začiatkom 20. storočia a pochádza z názvu Ružový ostrov (nem. Rosenheim).

Poľnohospodársky charakter Ružinova začal v 19. storočí miznúť a objavili sa tu továreň na káble, rafinéria Apollo, Cvernovka, Danubius. Rozvoj priemyslu priniesol aj vznik robotníckych kolónií na Nivách a v Trnávke. Po 2. svetovej vojne nastal v Ružinove veľký stavebný boom. Prvým sídliskom bolo 500 bytov (50. roky 20. stor.) , nasledoval obrovský obytný komplex Ružinov so sídliskami Štrkovec, Ostredky, Trávniky a Pošeň (60. roky 20. stor.) a ako posledné vzniklo sídlisko Starý Ružinov (80. roky 20. stor.).

Samostatná mestská časť s vlastným vedením vznikla podľa zákona SNR číslo 377/1990 z 13. septembra 1990 o hlavnom meste SR a Štatúte hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa vytvorili v Bratislave mestské časti. Od roku 1996 v Ružinove vysiela lokálna „Televízia Ružinov“ (TVR).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

1991:

  • Slováci - 66 766 (91,3%)
  • Maďari - 2 960 (4,05%)
  • Česi - 1 847 (2,53%)
  • Ostatné/nezistená - 1 558 (2,13%)
  • Spolu - 73 131 (100%)

2001:

  • Slováci - 64 160 (91,65%)
  • Maďari - 2 369 (3,38%)
  • Česi - 1 429 (2,04%)
  • Ostatné - 1 054 (1,51%)
  • Nezistená - 992 (1,42%)
  • Spolu - 70 004 (100%)

2011:

  • Slováci - 61 871 (90,23%)
  • Maďari - 2 150 (3,14%)
  • Česi - 977 (1,42%)
  • Ostatné - 1 408 (2,05%)
  • Nezistená - 2 168 (3,16%)
  • Spolu - 68 574 (100%)

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasným starostom Ružinova je Dušan Pekár (KDH). Obecné zastupiteľstvo má 25 členov a je volené spolu so starostom na 4 - ročné volebné obdobie. OZ má taktiež 8 komisií. [5]

Starostovia[upraviť | upraviť zdroj]

1990 - 1994 - Jozef Olejár (VPN)

1994 - 1998 - Richard Volek (HZDS, SNS, KSÚ)

1998 - 2002 - Pavol Kubovič (SDK)

2002 - 2006 - Pavol Kubovič (SDKÚ, KDH, ANO, SMK)

2006 - 2010 - Slavomír Drozd (SMER - SD, SMK, ĽS-HZDS, SF)

2010 - 2014 - Dušan Pekár (SDKÚ-DS, SaS, KDH, MOST – HÍD, OKS)

2014 - 2018 - Dušan Pekár (KDH)

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Ružinove sa nachádza 11 materských škôl, 9 základných škôl a viacero stredných škôl. Sídli tu taktiež Paneurópska vysoká škola a Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Na Koceľovej ulici v časti Nivy sa nachádza SOŠ s odborným učilišťom pre sluchovo postihnutých, ktoré je jediné svojho druhu na západnom Slovensku.

  • Materské školy a ich elokované pracoviská: MŠ Bancíkovej 2, MŠ Exnárova 6, MŠ Miletičova 37 (elok. prac. Gemerská 4), MŠ Medzilaborecká 4 (elok. prac. Haburská 4), MŠ Piesočná 2 (elok. prac. Rádiová 52 a Vietnamská 13), MŠ Západná 2, MŠ Prešovská 28 (elok. prac. Palkovičova 11/A), MŠ Pivonková 9 (elok. prac. Astrová 5, Nevädzová 12 a Šalviová 5), MŠ Habarka, Stálicova 2 (elok. prac. Haburská 6), MŠ Šťastná 26, MŠ Velehradská 24 (elok. prac. Budovateľská 10 and Tekovská 7, 9)
  • Základné školy: ZŠ Borodáčova, ZŠ Drieňová, ZŠ Kulíškova, ZŠ Medzilaborecká, ZŠ Mierová, ZŠ Nevädzová, ZŠ Ostredková, ZŠ Ružová dolina, ZŠ Vrútocká

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Obecná firma CULTUS Ružinov spravuje v mestskej časti štyri kultúrne domy - DK Ružinov, SD Nivy, SD Prievoz a SD Trávniky. V Ružinove existujú taktiež dve lokálne médiá, a to mesačník Ružinovské echo a televízny kanál TV Ružinov. Obe vlastní spoločnosť TVR & RE, ktorej 100% - ným akcionárom je MČ Ružinov.

Zdravotná starostlivosť[upraviť | upraviť zdroj]

Na Ružinovskej ulici sa nachádza Nemocnica s poliklinikou Ružinov, ktorú dokončili v roku 1986. Na Záhradníckej ulici sídli Špecializovaná nemocnica pre ortopedickú protetiku (ŠNOP), a okrem nej v Ružinove pôsobí aj viacero súkromných lekárov a ambulancií.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Ružinovom prechádzajú železničné trate č. 131 Bratislava – Komárno a 132 Bratislava – Hegyeshalom. Nachádza sa tu jediná železničná stanica, a to Bratislava - ÚNS (Ústredná nákladná stanica), ktorá je však používaná najmä na nákladnú dopravu. Hovorí sa však aj o vybudovaní dvoch nových zastávok na trati do Komárna - Martinský cintorín a Ružinov, a taktiež sú plány na vybudovanie spojky na Letisko M. R. Štefánika.

Mestská hromadná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Ružinov je obsluhovaný množstvom liniek bratislavskej MHD. Nosným dopravným systémom je električková trať na Ružinovskej ulici, po ktorej premávajú linky č. 8 a 9. Existujú taktiež plány na vybudovanie novej električkovej trate, ktorá by viedla od nákupného centra Eurovea po Pribinovej, Košickej a Miletičovej a pri kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov by sa napojila na existujúcu trať. Trolejbusová doprava obsluhuje najmä okrajové časti Ružinova, ako Nivy, Prievoz a Trnávku. Najväčší podiel na doprave v Ružinove majú autobusy, ktoré jazdia na miesta, kde nie je vybudované trolejové vedenie či koľajnice. Najdôležitejšími linkami sú linky č. 50, 78 a 66.

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejšími dopravnými tepnami Ružinova sú štvorprúdové ulice Ružinovská, Tomášikova, Bajkalská, Gagarinova a Prievozská. Južným a východným okrajom mestskej časti vedie diaľnica D1, na ktorej sa najmä v rannej a poobedňajšej špičke tvoria rozsiahle kolóny.

Lodná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi Mostom Apollo a Prístavným mostom sa nachádza Zimný prístav z konca 19. storočia, ktorý bol kedysi jedným z najväčších v Európe. Po bombardovaní rafinérie Apollo v roku 1944 bol značne poškodený, a tak jeho význam upadol. O niekoľko sto metrov nižšie pozdĺž toku Dunaja bol v rokoch 1975 - 1983 postavený novší prístav Pálenisko spolu s opravovňou lodí (Lodenicou).

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Ružinov ponúka mnoho priestorov na športovanie. Nachádzajú sa tu tri futbalové štadióny, a to na Sklenárovej (FC Ružinov Bratislava), Hrachovej (momentálne na ňom nehrá žiaden klub, v minulosti tu hral FK Rapid Bratislava) a na Nerudovej (SDM Domino).

Väčšinu športovísk prevádzkuje spoločnosť Ružinovský športový klub [6], pod ktorý spadajú Areál netradičných športov na Pivonkovej ulici [7], ktorý ponúka priestory na športy ako sú streetball, nohejbal či inline hokej, Zimný štadión Vladimíra Dzurillu na Ružinovskej ulici [8], Areál hier Radosť pri Štrkoveckom jazere [9] a viacero školských areálov, z ktorých niektoré sú prístupné pre verejnosť.

Na severovýchodnom konci mestskej časti sa nachádza obľúbené rekreačné stredisko Zlaté piesky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. Starosta Ružinova | Ružinov [online]. Ružinov - oficiálna stránka mestskej časti, [cit. 2018-05-21]. Dostupné online.
  6. HTTPS://IBRATISLAVA.SK, iBratislava.sk,. RUŽINOVSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB, p. o. – príspevková organizácia [online]. rskruzinov.sk, [cit. 2018-08-18]. Dostupné online.
  7. HTTPS://IBRATISLAVA.SK, iBratislava.sk,. Areál netradičných športov (ANŠ) – RUŽINOVSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB, p. o. [online]. rskruzinov.sk, [cit. 2018-08-18]. Dostupné online.
  8. Zimný štadión Vl. Dzurillu | Ružinov [online]. Ružinov - oficiálna stránka mestskej časti, [cit. 2018-08-18]. Dostupné online.
  9. HTTPS://IBRATISLAVA.SK, iBratislava.sk,. Areál hier Radosť Štrkovec (AHRŠ) – RUŽINOVSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB, p. o. [online]. rskruzinov.sk, [cit. 2018-08-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]