Bratislava – mestská časť Vajnory

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°12′16″S 17°12′24″V / 48,204433°S 17,206642°V / 48.204433; 17.206642
Bratislava – mestská časť Vajnory
mestská časť Bratislavy
Vajnory 1.JPG
Miestny úrad Vajnory
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava III
Región Bratislava a okolie
Nadmorská výška 130 m n. m.
Súradnice 48°12′16″S 17°12′24″V / 48,204433°S 17,206642°V / 48.204433; 17.206642
Rozloha 13,53 km² (1 353 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 707 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 421,8 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1237
Starosta Ján Mrva[3] (nezávislý)
PSČ 831 07
ŠÚJ 529362
EČV BA, BL
Tel. predvoľba +421-2
Adresa miestneho
úradu
Miestny úrad
Mestská časť Bratislava-Vajnory
Roľnícka 109
831 07
Bratislava
E-mailová adresa vajnory@vajnory.sk
Telefón 02/ 4822 4448
Fax 02/ 4371 2494
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Bratislava Vajnory.svg
Wikimedia Commons: Vajnory
Webová stránka: www.vajnory.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Bratislava – mestská časť Vajnory[4] (iné názvy: Bratislava-Vajnory, Mestská časť Vajnory, Vajnory) je mestská časť Bratislavy.

Rozkladajú sa na úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 130-133 metrov nad morom. S rozlohou 13,5 kilometrov štvorcových a s vyše 5 000 obyvateľmi patria medzi menšie mestské časti hlavného mesta Slovenska. Administratívne patrí pod okres Bratislava III. Vajnorčania sa však právom pýšia svojou bohatou históriou, osobitou krásou ľudového umenia a zvykmi, ktoré sa tu až do súčasnosti uchovávajú a rozvíjajú. Zemepisná šírka: N48°08 Zemepisná dĺžka: E17°06.

Geológia a vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšia časť územia patrí do Podunajskej nížiny s typickým fluviálnym reliéfom s relatívnymi výškami v rozmedzí 0,5 - 1,5 - 2,5 m. Severozápadná časť je súčasťou Malých Karpát. Pôdy patria medzi sterdne ťažké s charakterom pôdy aluviálnych sedimentov.

Hlavná hydrologická sieť patrí do povodia Šúrskeho kanála, ktorý bol umelo vybudovaný počas 2. svetov vojny. Do tohoto toku sa vlievajú Račí potok, Račiansky potok, Vajnorský potok, Kratina a Struha. Vajnory sú typické veľmi vysokou haldinou podzemnej vody. Podzemné vody sú dotované vodami z Malých Karpát. Dominantný smer prúdenia je SZ - JV. Ich hladina je ovplyvnená aj spätným vzdutím vôd v rieke Dunaj.

Podnebie a ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Vajnory sa nachádzajú v teplom a mierne suchom klimatickom regióne. Priemerná ročná teplota je 9,8 stupňov. Najviac zrážok spadne v mesiacoch máj, júl a najmenej v septembri. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 36,5, najviac snehu je v januári. Vajnory sa považujú za územie nadpriemerne veterné. Prevládajú severozápadné a severovýchodné smery vetra. Počet dní so silným vetrom je 108,4 a s búrlivým vetrom 31,6.

Súčasná krajinná štruktúra je charakterizovaná zastúpením lesnej a nížinnej krajiny s vodnými plochami, poľnohospodárskou krajinou s ornou pôdou a typickými vinohradmi, veľká časť územia je urbanizovaná. Významnými vodnými plochami sú na juhovýchode Vajnorské jazerá a v severozápadnej časti sústava rybníkov na Sprinzlovom majeri.

Významné biocentrá a biokoridory: severozápadná časť územia Vajnôr je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. V tesnej blízkosti katastrálnej hranice Vajnôr sa nachádza Národná prírodná rezervácia Šúr, zaradená do siete európsky významných chránených území NATURA 2000. Regionálne biocentrá sú Vajnorská dolina, Vajnorské jazerá, Sprinzlov majer, Račiansky kanál a potok Struha.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé správy o osídlení na území Vajnôr sú z mladšej doby železnej - laténskej, teda z obdobia pred približne 2300 rokmi. Pri výstavbe diaľnice archeológovia odkryli aj slovansko-avarské pohrebisko s desiatimi kostrovými hrobmi a šiestimi slovanskými popolnicami starobylého tvaru. Nálezisko sa nezachovalo. Pôvodná obec vznikla ako poddanská obec Bratislavského hradu. Jej obyvatelia slúžili mestu, dodávali na kráľovský dvor svoje kvalitné vína. Najstaršia písomná správa je však až z roku 1237, kedy už bola rozvinutou dedinou (villa). Vtedy niesla pôvodný, slovanský názov Prača resp. Pračany. Od roku 1307, keď obec vlastnil kláštor v rakúskom Heiligenkreuzi, sa začína používať nemecký názov Weinern, v nadväznosti na prevažujúcu činnosť Vajnorčanov - vinohradníctvo a vinárstvo. Toto pomenovanie sa uchovalo až do súčasnosti v poslovenčenej podobe Vajnory. V 16. storočí dedinu odkúpilo mesto, aby sa tak po štyroch storočiach Vajnory vrátili do vlastníctva svojho zakladateľa. Zmena prišla so zrušením poddanstva, keď sa v roku 1851 stali samostatnou obcou. Mestskou časťou Bratislavy sa Vajnory stali znovu až po druhej svetovej vojne, v roku 1946.

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

1991:

  • Slováci - 3 263 (96,42%)
  • Maďari - 67 (1,98%)
  • Česi - 36 (1,06%)
  • Ostatné/nezistená - 18 (0,53%)
  • Spolu - 3 384 (100%)

2001:

  • Slováci - 3 659 (95,59%)
  • Maďari - 52 (1,36%)
  • Ostatné/nezistená - 117 (3,06%)
  • Spolu - 3 828 (100%)

2011:

  • Slováci - 4 576 (90,56%)
  • Maďari - 58 (1,15%)
  • Ostatné - 149 (2,95%)
  • Nezistená - 270 (5,34%)
  • Spolu - 5 053 (100%)

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Centrum Vajnôr bolo v roku 1992 vyhlásené za pamiatkovú zónu. Vonkajšiu tvár tvorí architektúra. Ako všade, aj vo Vajnoroch je najstaršou stavbou kostol, postavený v rokoch 1270 – 1279. Najprv bol zasvätený Panne Márii, potom uhorskému kráľovi sv. Ladislavovi. Od roku 1968 opäť Panne Márii, a to Sedembolestnej. Kostol je jednoloďový, s polygonálne uzavretou svätyňou, ktorá je zaklenutá gotickou rebrovou klenbou so stredovekými svorníkmi. V roku 1771 bol kostol zväčšený výstavbou novej lode, ktorá je zaklenutá siedmimi poľami tzv. pruskej klenby. Veža s ihlancovou strechou má v hladkých polách trupu strieľne. Sanktuárium kostola je vyzdobené kompozíciami nástenných malieb vajnorských žien.

Okrem kostola sú v obci aj kaplnky: sv. Jána Nepomuckého, sv. Urbana a sv. Vendelína.

Ďalšími kultúrnymi pamiatkami sú socha svätého Floriána a Vajnorský ľudový dom na Roľníckej ulici č.118.

Národná kultúrna pamiatka Vajnorský ľudový dom[upraviť | upraviť zdroj]

Vajnorský ľudový dom zo začiatku 19. storočia je ukážkou tradičnej zástavby dvora typu radových dedín. Vertikálne delenie stavebných parciel podmieňovalo orientáciu domov od ulice k humnám a viniciam, čím vznikali dlhé dvory alebo dlhé domy.

Stavebným materiálom ľudového domu bola najmä nepálená tehla kombinovaná s kameňom a pálenou tehlou. Steny sú približne 60 – 70 cm hrubé, majú nápadný strop s hrubým nosným povalovým trámom a drevené podlahy.

Členenie a interiér obytného domu bol prispôsobený potrebám vtedajšej rodiny. Pozostával z troch priestorov - kuchyne s otvoreným ohniskom, ktorým sa vykurovala i predná izba a komora, často prestavaná na zadnú izbu. Hospodárske stavby, ako stajňa, maštaľ a stodola, boli od obytnej časti domu oddelené prešovňou, kde sa nielen lisovalo hrozno, ale i uskladňovalo dorobené víno.

Na Vajnorskom ľudovom dome môžeme pozorovať i charakteristický architektonický prvok typický pre túto oblasť - spevnený vchod do domu a pivníc, tzv. výpustok. Typická je aj vnútorná výzdoba - maľba na stenách. Umiestnená bola vždy nad otvoreným ohniskom a v inej farebnej podobe i v prednej izbe. Najčastejším motívom ornamentálnej maľby je motív vtáčika, ktorý vajnorské maliarky vedeli nakresliť v neuveriteľnom množstve podôb. Dodnes je táto pôvodná tvorba zdrojom inšpirácie pre ďalšie generácie.

Školy[upraviť | upraviť zdroj]

Na území mestskej časti sa nachádzajú dve základné školy a aj materské. Obe základné školy sú umiestnené v strede Vajnôr na rovnakej ulici. Štátna škola Základná škola s materskou školou Kataríny Brúderovej je na Osloboditeľskej ul. 1 a cirkevná (rímskokatolícka) Základná škola s materskou školou sv. Jána Pavla II. na Osloboditeľskej 27.

MHD[upraviť | upraviť zdroj]

Linka 53 na obratisku vo Vajnoroch

Mestskú časť Vajnory obsluhuje 5 denných autobusových liniek a 1 nočná linka bratislavskej MHD. Všetky jazdia počas celého týždňa (vrátane víkendov a sviatkov).

  • linka 53 trasa: Vajnory-Trnavské mýto - Prechádza celou dĺžkou Vajnôr po uliciach Roľnícka a Pri starom letisku, na ktorých sa nachádza 6 zastávok.
  • linka 54 trasa: ŽST Vajnory-Sklabinská - Spája MČ Vajnory a Východné (MČ Rača). Jazdí po uliciach Pri starom letisku, Roľnícka, Čierny chodník, resp. Pri mlyne.
  • linka 65 trasa: Čiližská-Tbiliská - Linka pretína celú východnú Bratislavu od juhovýchodu po severovýchod: od Vrakune, cez Ružinov, Nové Mesto, Vajnory po Raču . Na území Vajnôr obsluhuje 4 zastávky na uliciach Pri starom letisku, Roľnícka, Rybničná.
  • linka 153 trasa: Cesta na Senec-Vajnory - je skrátenou podobou regionálnej linky 525, ktorej interval dopĺňa, čím zlepšuje dopravnú obsluhu na uliciach Roľnícka a Pri mlyne. Jej trasa na Zlatých pieskoch nadväzuje na električkovú dopravu smerujúcu do centra mesta (linka č. 4).
  • linka 525 trasa: Cesta na Senec-Chorvátsky Grob - Regionálna linka, ktorá zachádza za hranice Bratislavy a slúži najmä pre obyvateľov predmestia v obciach Čierna Voda a Chorvátsky Grob. Vo Vajnoroch má 5 zastávok na uliciach Roľnícka a Pri mlyne. Na "bratislavskej" časti trasy linky platí bežná tarifa ako pre zvyšok hlavného mesta.
  • linka N53 trasa: Vajnory-Hlavná stanica - Nočná linka. Na území Vajnôr (a po zastávku Zlaté piesky) presne kopíruje trasu dennej linky 53. Ďalej linka pokračuje po Vajnorskej ulici.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]