Bratislava – mestská časť Čunovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°01′43″S 17°11′57″V / 48,028553°S 17,199094°V / 48.028553; 17.199094
Bratislava – mestská časť Čunovo
mestská časť Bratislavy
Kostol cunovo.jpg
Coat of Arms of Čunovo.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava V
Región Bratislava a okolie
Nadmorská výška 130 m n. m.
Súradnice 48°01′43″S 17°11′57″V / 48,028553°S 17,199094°V / 48.028553; 17.199094
Rozloha 18,62 km² (1 862 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 532 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 82,28 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1232
Starosta Gabriela Ferenčáková[3] (SaS, OĽaNO, KDH, SME RODINA, OKS, NOVA, Zmena zdola, DÚ)
PSČ 851 10
ŠÚJ 529435
Tel. predvoľba +421-2
Adresa miestneho
úradu
Hraničiarska 144
E-mailová adresa cunovo@mc-cunovo.sk
Telefón 02/62850621
Fax 02/62850629
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti v rámci Bratislavy
Poloha mestskej časti v rámci Bratislavy
Wikimedia Commons: Čunovo
Webová stránka: cunovo.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Meulensteenovo múzeum umenia Danubiana
Meulensteenovo múzeum umenia Danubiana

Bratislava – mestská časť Čunovo[4] (iné názvy: Bratislava-Čunovo, Mestská časť Čunovo, Čunovo; nesprávne: Čuňovo; maď. Dunacsún, nem. Sandorf) je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava V. Je to najjužnejšia mestská časť Bratislavy a bezprostredne susedí s Maďarskom a Rakúskom. Nachádza sa v blízkosti Dunajskej cyklistickej cesty i Vodného diela Gabčíkovo.

K Česko-Slovensku bolo pripojené 15. októbra 1947 na základe Parížskej mierovej konferencie (spolu s Rusovcami a Jarovcami). Dôvodom malo byť umožnenie výstavby bratislavského prístavu na Dunaji. V tom čase išlo z národnostného hľadiska o prevažne chorvátsku obec, časť z tamojších obyvateľov stále používa chorvátčinu a uchováva si národný folklór.[5]

Na severnom cípe ostrova v strede mohutného toku Dunaja bolo 9. septembra 2000 otvorené jedno z najmladších európskych múzeí moderného umenia – Danubiana.[6]

Demografia[upraviť | upraviť kód]

Ku koncu roka 2014 žilo v mestskej časti 1 248 obyvateľov.

údaje: [7]
Národnosť 2011 % 2001 % 1991 % 1910 % 1880 %
Slováci 778 77% 627 69% 480 59% 39 6% 1 >0%
Maďari 66 7% 95 10% 133 16% 101 15% 92 14%
Rusíni - - 1 >0% 3 >0% - - - -
Ukrajinci 2 >0% - - - - - - - -
Česi 13 1% 16 2% 14 2% - - - -
Nemci 9 >0,5% 6 >0,5% 3 >0% 84 12% 150 23%
ostatní/ (z toho Chorváti) 126 (124) 12% 166 (148) 18% 183 22% 464 (460) 67% 422 (398) 63%
nezistení 16 2% - - - - - - - -
CELKOM 1010 - 911 - 816 - 688 - 665 -

Sčítanie 2011[upraviť | upraviť kód]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 1 010
slovenská
  
77,03 %
maďarská
  
6,53 %
ukrajinská
  
0,2 %
česká
  
1,29 %
nemecká
  
0,89 %
chorvátska
  
12,28 %
iná
  
0,2 %
nezistená
  
1,58 %

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 1 010
slovenský
  
74,55 %
maďarský
  
7,72 %
ukrajinský
  
0,2 %
český
  
1,19 %
nemecký
  
2,67 %
chorvátsky
  
11,19 %
iný
  
0,2 %
nezistený
  
2,28 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 1 010
Rímskokatolícka cirkev
  
77,52 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
1,98 %
Gréckokatolícka cirkev
  
0,40 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
0,50 %
Pravoslávna cirkev
  
0,30 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
  
0,20 %
Evanjelická cirkev metodistická
  
0,30 %
Cirkev československá husitská
  
0,20 %
iné
  
0,30 %
bez vyznania
  
14,85 %
nezistené
  
3,47 %

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Kostol sv. Michala archanjela z 18. storočia.
  • Kaštieľ so sýpkou. Postavený bol v 18. storočí, v rokoch 1765 - 1770.
  • Socha svätého Floriána je umiestnená na Hraničiarskej ulici vo výklenku rodinného domu.
  • Socha Panny Márie je na zástavke MHD na rázcestí.
  • Socha svätého Ivana (sv. Jána Nepomuckého) je na Sochorovej ulici.
  • Pamätník britským letcom odhalený v roku 2004 pri príležitosti 60. výročia zostrelenia posádky lietadla Britských vzdušných síl.[8] Je v priestoroch dunajskej hrádze.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. Hrvatsko kulturno družstvo
  6. www.danubiana.eu
  7. Sčítanie obyvateľov 1880-2011 [online]. [Cit. 2019-08-18]. Dostupné online.
  8. www.cunovo.eu

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]