Bratislava – mestská časť Čunovo
| Bratislava – mestská časť Čunovo | ||
| mestská časť Bratislavy | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj | |
| Okres | Bratislava V | |
| Región | Bratislava a okolie | |
| Nadmorská výška | 130 m n. m. | |
| Súradnice | 48°01′43″S 17°11′57″V / 48,028553°S 17,199094°V | |
| Rozloha | 18,63 km² (1 863 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 1 811 (31. 12. 2024) [2] | |
| Hustota | 97,21 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1232 | |
| Starosta | Gabriela Ferenčáková[3] (SOM Slovensko) | |
| PSČ | 851 10 | |
| ŠÚJ | 529435 | |
| Tel. predvoľba | +421-2 | |
| Adresa miestneho úradu |
Hraničiarska 144 | |
| E-mailová adresa | cunovo@mc-cunovo.sk | |
| Telefón | 02/62850621 | |
| Fax | 02/62850629 | |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mestskej časti | ||
| Wikimedia Commons: Čunovo | ||
| Webová stránka: cunovo.eu | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Bratislava – mestská časť Čunovo[4] (iné názvy: Bratislava-Čunovo, Mestská časť Čunovo, Čunovo; nesprávne: Čuňovo; maď. Dunacsún, nem. Sandorf) je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava V. Je to najjužnejšia mestská časť Bratislavy a bezprostredne susedí s Maďarskom a Rakúskom. Nachádza sa v blízkosti Dunajskej cyklistickej cesty i Vodného diela Gabčíkovo.
K Česko-Slovensku bolo pripojené 15. októbra 1947 na základe Parížskej mierovej konferencie (spolu s Rusovcami a Jarovcami). Dôvodom malo byť umožnenie výstavby bratislavského prístavu na Dunaji. V tom čase išlo z národnostného hľadiska o prevažne chorvátsku obec, časť z tamojších obyvateľov stále používa chorvátčinu a uchováva si národný folklór.[5]
Na severnom cípe ostrova v strede mohutného toku Dunaja bolo 9. septembra 2000 otvorené jedno z najmladších európskych múzeí moderného umenia – Danubiana.[6]
Demografia
[upraviť | upraviť zdroj]Ku koncu roka 2014 žilo v mestskej časti 1 248 obyvateľov.
| Národnosť | 2021 | % | 2011 | % | 2001 | % | 1991 | % | 1910 | % | 1880 | % |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Slováci | 1399 | 85,6% | 778 | 77% | 627 | 69% | 480 | 59% | 39 | 6% | 1 | >0% |
| Maďari | 59 | 3,6% | 66 | 7% | 95 | 10% | 133 | 16% | 101 | 15% | 92 | 14% |
| Rusíni | - | - | - | - | 1 | >0% | 3 | >0% | - | - | - | - |
| Ukrajinci | 3 | 0,2% | 2 | >0% | - | - | - | - | - | - | - | - |
| Česi | 20 | 1,2% | 13 | 1% | 16 | 2% | 14 | 2% | - | - | - | - |
| Nemci | 4 | 0,2 | 9 | >0,5% | 6 | >0,5% | 3 | >0% | 84 | 12% | 150 | 23% |
| ostatní/ (z toho Chorváti) | 124 (106) | 7,6% | 126 (124) | 12% | 166 (148) | 18% | 183 | 22% | 464 (460) | 67% | 422 (398) | 63% |
| nezistení | 25 | 1,5% | 16 | 2% | - | - | - | - | - | - | - | - |
| CELKOM | 1635 | - | 1010 | - | 911 | - | 816 | - | 688 | - | 665 | - |
Sčítanie 2011
[upraviť | upraviť zdroj]údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 Sčítanie 2011 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 1 010 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská | 77,03 % | |||
| maďarská | 6,53 % | |||
| ukrajinská | 0,2 % | |||
| česká | 1,29 % | |||
| nemecká | 0,89 % | |||
| chorvátska | 12,28 % | |||
| iná | 0,2 % | |||
| nezistená | 1,58 % | |||
Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):
| Počet obyvateľov: 1 010 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenský | 74,55 % | |||
| maďarský | 7,72 % | |||
| ukrajinský | 0,2 % | |||
| český | 1,19 % | |||
| nemecký | 2,67 % | |||
| chorvátsky | 11,19 % | |||
| iný | 0,2 % | |||
| nezistený | 2,28 % | |||
Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
| Počet obyvateľov: 1 010 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 77,52 % | |||
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 1,98 % | |||
| Gréckokatolícka cirkev | 0,40 % | |||
| Reformovaná kresťanská cirkev | 0,50 % | |||
| Pravoslávna cirkev | 0,30 % | |||
| Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia | 0,20 % | |||
| Evanjelická cirkev metodistická | 0,30 % | |||
| Cirkev československá husitská | 0,20 % | |||
| iné | 0,30 % | |||
| bez vyznania | 14,85 % | |||
| nezistené | 3,47 % | |||
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Kostol sv. Michala archanjela z 18. storočia.
- Kaštieľ so sýpkou. Postavený bol v 18. storočí, v rokoch 1765 - 1770.
- Socha svätého Floriána je umiestnená na Hraničiarskej ulici vo výklenku rodinného domu.
- Socha Panny Márie je na zástavke MHD na rázcestí.
- Socha svätého Ivana (sv. Jána Nepomuckého) je na Sochorovej ulici.
- Pamätník britským letcom odhalený v roku 2004 pri príležitosti 60. výročia zostrelenia posádky lietadla Britských vzdušných síl.[8] Je v priestoroch Dunajskej hrádze.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Hrvatsko kulturno družstvo [online]. [Cit. 2007-12-03]. Dostupné online. Archivované 2006-06-19 z originálu.
- ↑ www.danubiana.eu
- ↑ Sčítanie obyvateľov 1880-2011 [online]. [Cit. 2019-08-18]. Dostupné online.
- ↑ www.cunovo.eu [online]. [Cit. 2008-08-08]. Dostupné online. Archivované 2014-02-17 z originálu.
