Kostol svätého Michala archanjela (Čunovo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°01′57″S 17°12′00″V / 48,0325°S 17,2°V / 48.0325; 17.2
Kostol svätého Michala archanjela
farský kostol
Čunovo 04 10.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava V
Mesto Bratislava
Mestská časť Čunovo
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia západná
 - arcidiecéza Bratislavská arcidiecéza
 - dekanát Bratislava - Juh
 - farnosť Bratislava - Čunovo
Súradnice 48°01′57″S 17°12′00″V / 48,0325°S 17,2°V / 48.0325; 17.2
Štýl neskorý barok
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 105-698/0
 - dátum zápisu 11. 12. 1985
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v Bratislave
Legenda kosciol.svg
Poloha v Bratislave
Wikimedia Commons: Church of Saint Michael, Čunovo
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Michala archanjela v Čunove, národná kultúrna pamiatka, je datovaný do druhej polovice 18. storočia a je charakterizovaný ako neskorobaroková stavba s barokovým a klasicistickým mobiliárom [2].

Objekt prešiel v poslednom období viacerými úpravami, ktoré sa dotkli tak jeho exteriéru, ako aj interiéru. Ani pri jednom zo stavebných zásahov však nebol vykonaný architektonicko-historický výskum, ktorý by bližšie vyhodnotil jeho stavebný vývoj a rovnako nedošlo ani k hlbšiemu zhodnoteniu mobiliára, ktorý počas úprav stratil svoje pôvodné hodnoty. Aspoň k čiastočnému rozšíreniu poznatkov o objekte došlo až v súvislosti s prácami na pamiatke v roku 2006.

Na základe vyhodnotenia nálezových situácii a sond z roku 2006 je potrebné korigovať doterajšie názory na dobu vzniku kostola sv. Michala. Podľa štruktúry murív a ich spojív je zrejmé, že objekt nebol postavený v jednej, ale v minimálne dvoch stavebných etapách.

Z prvej stavebnej etapy sa zachovali kamenné múry, ktoré tvorili severný a južný obvodový múr svätyne. Že tieto múry skutočne aj pôvodne vyčleňovali svätyňu, svedčia nálezy dvoch ník na severnej aj južnej stene, ktoré boli navyše zdobené maľbou po ich obvode a ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou využívali ako pastoforium a nika na odkladanie liturgických predmetov. Okrem týchto múrov sa svojou skladbou k nim blíži aj časť západného múru lode, v mieste nasadenia veže, ktorý môže byť tiež pozostatkom staršej stavby. Skladba murív je kombináciou kamenného kvádrového muriva s lomovým kameňom a tehlami.

Druhú stavebnú etapu predstavuje v tehle postavená loď a pravdepodobne aj veža objektu, segmentový záver svätyne a všetky klenby. Do rovnakej fázy je potrebné zaradiť aj sakristiu a dnešnú spovednú miestnosť, napojenú na svätyňu z juhu. V tehlovom murive sa nachádzajú rovnaké kvádre, aké boli použité pri výstavbe prvotných múrov svätyne a ktoré boli opätovne použité po rozobratí rozhodujúcich častí staršieho kostola.

Datovacie prvky stavebnej etapy sa obmedzujú na niky bez výraznejšieho slohového zaradenia a z tohto dôvodu je možné vychádzať pri datovaní iba spätným postupom a odvinúť sa od barokovej prestavby v druhej polovici 18. storočia. Podľa neveľkého počtu náterov na prvotných múroch i zhodnotenia zlomkov farebnej výzdoby je možné zaradiť prvú stavebnú etapu do obdobia renesancie – do prvej polovice 17., nanajvýš druhej polovice 16. storočia, nadväzne na príchod chorvátskych prisťahovalcov. Výstavbu prvého kostola je možné radiť do obdobia výstavby neďalekého rusovského kostola sv. Víta a to aj na základe podobnej stavebnej technológie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-21]. Dostupné online.
  2. ČUŇOVO. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 1. A – J. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 282-283.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • GOJDIČ, Ivan. Kostol sv. Michala v Bratislave-Čunove [online]. [Cit. 2016-06-21]. Dostupné online. Dostupné tiež na: [1].