Kostol svätého Michala archanjela (Čunovo)
| Kostol svätého Michala archanjela | |
| farský kostol | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava V |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Čunovo |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | rímskokatolícka |
| - provincia | západná |
| - arcidiecéza | Bratislavská arcidiecéza |
| - dekanát | Bratislava - Juh |
| - farnosť | Bratislava - Čunovo |
| Súradnice | 48°01′57″S 17°12′00″V / 48,0325°S 17,2°V |
| Štýl | neskorý barok |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 105-698/0 |
| - dátum zápisu | 11. 12. 1985 |
|
Poloha kostola na Slovensku
| |
Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa) | |
| Wikimedia Commons: Church of Saint Michael, Čunovo | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kostol svätého Michala archanjela v Čunove, národná kultúrna pamiatka, je datovaný do druhej polovice 18. storočia a je charakterizovaný ako neskorobaroková stavba s barokovým a klasicistickým mobiliárom [2].
Objekt prešiel v poslednom období viacerými úpravami, ktoré sa dotkli tak jeho exteriéru, ako aj interiéru. Ani pri jednom zo stavebných zásahov však nebol vykonaný architektonicko-historický výskum, ktorý by bližšie vyhodnotil jeho stavebný vývoj a rovnako nedošlo ani k hlbšiemu zhodnoteniu mobiliára, ktorý počas úprav stratil svoje pôvodné hodnoty. Aspoň k čiastočnému rozšíreniu poznatkov o objekte došlo až v súvislosti s prácami na pamiatke v roku 2006.
Na základe vyhodnotenia nálezových situácii a sond z roku 2006 je potrebné korigovať doterajšie názory na dobu vzniku kostola sv. Michala. Podľa štruktúry murív a ich spojív je zrejmé, že objekt nebol postavený v jednej, ale v minimálne dvoch stavebných etapách.
Z prvej stavebnej etapy sa zachovali kamenné múry, ktoré tvorili severný a južný obvodový múr svätyne. Že tieto múry skutočne aj pôvodne vyčleňovali svätyňu, svedčia nálezy dvoch ník na severnej aj južnej stene, ktoré boli navyše zdobené maľbou po ich obvode a ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou využívali ako pastoforium a nika na odkladanie liturgických predmetov. Okrem týchto múrov sa svojou skladbou k nim blíži aj časť západného múru lode, v mieste nasadenia veže, ktorý môže byť tiež pozostatkom staršej stavby. Skladba murív je kombináciou kamenného kvádrového muriva s lomovým kameňom a tehlami.
Druhú stavebnú etapu predstavuje v tehle postavená loď a pravdepodobne aj veža objektu, segmentový záver svätyne a všetky klenby. Do rovnakej fázy je potrebné zaradiť aj sakristiu a dnešnú spovednú miestnosť, napojenú na svätyňu z juhu. V tehlovom murive sa nachádzajú rovnaké kvádre, aké boli použité pri výstavbe prvotných múrov svätyne a ktoré boli opätovne použité po rozobratí rozhodujúcich častí staršieho kostola.
Datovacie prvky stavebnej etapy sa obmedzujú na niky bez výraznejšieho slohového zaradenia a z tohto dôvodu je možné vychádzať pri datovaní iba spätným postupom a odvinúť sa od barokovej prestavby v druhej polovici 18. storočia. Podľa neveľkého počtu náterov na prvotných múroch i zhodnotenia zlomkov farebnej výzdoby je možné zaradiť prvú stavebnú etapu do obdobia renesancie – do prvej polovice 17., nanajvýš druhej polovice 16. storočia, nadväzne na príchod chorvátskych prisťahovalcov. Výstavbu prvého kostola je možné radiť do obdobia výstavby neďalekého rusovského kostola sv. Víta a to aj na základe podobnej stavebnej technológie.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-21]. Dostupné online.
- ↑ ČUŇOVO. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 1. A – J. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 282-283.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Michala archanjela (Čunovo)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- GOJDIČ, Ivan. Kostol sv. Michala v Bratislave-Čunove [online]. [Cit. 2016-06-21]. Dostupné online. Dostupné tiež na: . Archivované 2007-10-09 z originálu.

