Kostol Najsvätejšej Trojice (Podhradie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°08′25″S 17°05′51″V / 48,1403°S 17,0975°V / 48.1403; 17.0975
Kostol Najsvätejšej Trojice
Kostol Najsvätejšej Trojice01.jpg
Patrocínium: Najsv. Trojica
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia západná
 - arcidiecéza Bratislavská arcidiecéza
 - dekanát Bratislava – stred
 - farnosť Farnosť sv. Martina
Adresa Žižkova ulica, 3
 - súradnice 48°08′25″S 17°05′51″V / 48,1403°S 17,0975°V / 48.1403; 17.0975
Štýl barok
Výstavba 1734 – 1738
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 101-253/2
 - dátum zápisu 23. 10. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci Bartislavy
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci Bartislavy
Wikimedia Commons: Church of the Holy Trinity, Bratislava
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Kostol Najsvätejšej Trojice je baroková sakrálna stavba v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Malý kostolík, pochádzajúci zo začiatku 18. storočia, je jednou z mála stavieb v niekdajšej podhradnej osade Zuckermandel, ktoré unikli demolácii v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Stavba dodnes slúžiaca k liturgickým účelom je filiálnym kostolom Farnosti svätého Martina.

História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Už v stredoveku (v pol. 13. storočia) vznikli na južnom svahu hradného kopca dve samostatné jednoulicové osady - na východnejšie položenej strane osada, ktorá podľa tu žijúcich obyvateľov, presídlených z údolia potoka Vydrica, dostala rovnaké pomenovanie. Západne od nej vznikla osada, ktorá dostala pomenovanie Zuckermandel. Zakrátko sa z oboch osád vyvinuli mestské štvrte. Boli obývané prevažne chudobnejšími vrstvami obyvateľstva - rybármi, lodníkmi, obchodníkmi, remeselníkmi. Hlavnú os Vydrice tvorili dve ulice Veľká a Malá Vydrica (Grosse Weidritz a Kleine Weidritz).

Zuckermandel sa tiahol od Vodnej veže až po starý židovský cintorín pri dnešnom tuneli. V podstate ho tvorila iba jedna ulica nazvaná príznačne Zuckermandl Hauptgasse (neskôr Ulica Márie Terézie, Podhradská ulica, dnes Žižkova).

Na jej východnom konci postavili v roku 1713 drevenú kaplnku. Vybudovali ju z vďaky za zažehnanie morovej epidémie, ktorá v tejto časti mesta v uvedenom roku skončila. O dvadsať rokov však kaplnka ustúpila stavbe nového murovaného kostola a fary. Kostol začali stavať v roku 1734 a o štyri roky nato, 18. mája 1738, sa konala jeho vysviacka. Predpokladá sa, že vznik kostola súvisel s evanjelizačnými aktivitami ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa Imricha Esterházyho. Dôkazom môže byť o.i. skutočnosť, že základný kameň, položený 15. apríla 1734, posvätil prímasov vikár, biskup Jozef Berényi. Stavba nového kostolíka svojím architektonickým prevedením vhodne zapadla do prostredia inklinujúcemu k ľudovosti.

Čo sa týka autorstva projektu, podľa mienky maďarského historika umenia Pála Voita (1909 - 1988), je možné uvažovať o autorskom podiele významného rakúskeho architekta obdobia baroka Franza Antona Pilgrama.

Prehliadka kostola[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Najsvätejšej Trojice stavebnou dispozíciou zachováva tradičnú kresťanskú schému - východo-západnú orientáciu. K svätyni kostola sa v pravom uhle z juhu pripája jednoposchodové krídlo farskej budovy, ktoré postavili v 19. storočí na mieste prízemnej sakristie. Priestor, ktorý zvierajú obe krídla stavby, tvorí dvor ohradený nízkym múrom so šindľovým zastrešením. Z exteriéru je prístupný bráničkou ohraničenou po oboch stranách nízkymi podstavcami nesúcimi sochy svätého Jána Nepomuckého a svätého Floriána. Vo dvore stojí kamenný kríž s Ukrižovaným. Južné priečelie fary zakončuje mohutný štít s volútami, nad ktorými stavitelia umiestnili na malých podstavcoch kamenné píniové šišky. Južný múr fary zaujme okrem toho ešte jednou pamiatkou. Pri príležitosti 20. výročia úmrtia bývalého miestneho farára pátra Karola Scherza (1807 - 1888) tu v roku 1908 osadili pamätnú bronzovú tabuľu od bratislavského sochára Alojza Rigeleho venovanú tomuto obľúbenému kňazovi a veľkému ľudomilovi.

Pohľad do interiéru kostola

Na pomerne prostej stavbe kostola zaujme predovšetkým západné priečelie s hlavným vchodom. Vo vertikálnom smere je ukončené atikou a tympanónom; stavbu završuje štvorhranná vežička so zvonicou, doplnená na všetkých stranách hodinami. Priečelie po stranách hlavného vchodu obsahuje dve niky, v ktorých sú umiestnené sochy svätého Mikuláša, patróna lodníkov, a svätého Floriána, patróna hasičov. Nika v tympanóne obsahuje malú plastiku Ukrižovaného. Fasádu kostola po celom obvode delia na pravidelne veľké vertikálne polia pilastre s jednoduchými hlavicami.

Rovnako strohým dojmom pôsobí aj interiér kostola. Tvorí ho jednoloďový priestor, malé presbytérium a organová empora.

Aj interiérové vybavenie je skromné. V presbytériu nájdeme hlavný oltár, ktorý tvorí iba oltárny stôl a na stene za ním umiestnená plastika Najsvätejšej Trojice. Po stranách oltárneho stola stoja kamenné sochy dvoch patrónov, ochrancov proti moru - svätého Rocha a svätého Šebestiána. Predpokladá sa, že pochádzajú z dielne Georga Rafaela Donnera. V nikách na víťaznom oblúku sú umiestnené sochy Panny Márie (vľavo) a Ježiša Krista (vpravo).

Z ďalšieho interiérového vybavenia zaujme mramorová kristiteľnica, tabernákulm s dierkami vyzdobenými motívom monštrancie a obraz na južnom múre zachytávajúci slovanských vierozvestcov - svätých Cyrila a Metoda.

Na bočných stenách visia dve rozmerné červené zástavy, ktoré kostolu venovali dva spolky - rybárov (s motívom Panny Márie) a lodníkov s vyobrazením svojho patróna svätého Mikuláša a Najsvätejšej Trojice.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • I. Rusina a kol., Barok - Dejiny slovenského výtvarného umenia, Slovenská národná galéria, Bratislava, 1998, ISBN 80-8059-014-1
  • T. Ortvay, Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2003, ISBN 80-88912-39-3
  • I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3


  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. [Cit. 2016-07-01]. Dostupné online.