Devínska Kobyla (geomorfologická časť)
| Devínska Kobyla | |
| geomorfologická časť | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava |
| Nadradená jednotka |
Devínske Karpaty |
| Pohorie | Malé Karpaty |
| Susedné jednotky |
Bratislavské predhorie Devínska brána Dolnomoravská niva Novoveská plošina Podmalokarpatská zníženina |
| Súradnice | 48°11′28″S 17°00′00″V / 48,191°S 17,0°V |
| Najvyšší bod | Devínska Kobyla |
| - výška | 514 m n. m. |
| - súradnice | 48°11′20″S 16°59′42″V / 48,189°S 16,995°V |
| Najľahší výstup | z Devína |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Bratislavy
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Devínska Kobyla je geomorfologická časť Devínskych Karpát v juhozápadnom výbežku Malých Karpát.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Tvorí ju masív rovnomenného vrchu (514 m n. m.)[1], ktorý leží v západnej časti Bratislavy, medzi Dúbravkou, Devínom a Devínskou Novou Vsou. Južným smerom pokračujú Devínske Karpaty Devínskou bránou a východným smerom Bratislavským predhorím. Severným a západným smerom sa nachádza Borská nížina s podcelkami Podmalokarpatská zníženina a Novoveská plošina na severnom a Dolnomoravská niva na západnom okraji Devínskej Kobyly.[2]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Takmer celé územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a z maloplošných vzácnych území sa tu nachádza národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla, prírodná rezervácia Štokeravská vápenka a okrajovo aj prírodná pamiatka Devínska hradná skala.[3] Na západnom okraji leží významná paleontologická lokalita Sandberg, kde sa nachádzajú fosílie živočíchov a rastlín z treťohôr.
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Poloha na okraji Bratislavy a vzácne lokality sem lákajú množstvo návštevníkov. Sieť značených turistických chodníkov umožňuje jednoduchý prístup najmä k atraktívnym lokalitám, akou je Villa rustica, Sandberg či Devínsky hrad. Práve pri hrade začína 
červeno značená Cestou hrdinov SNP, v ktorej trase vedie aj Štefánikova magistrála, pokračujúca na Slavín.[3]
Dopravné spojeneie
[upraviť | upraviť zdroj]
.svg){kind=small}
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 127 Malé Karpaty – Bratislava (7. vydanie, 2023) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2023, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.
- 1 2 mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-06]. Dostupné online.
- ↑ Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2024-06-07].
- ↑ Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
- ↑ Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]
- národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla
- vrch Devínska Kobyla