Brezovské Karpaty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°36′47″S 17°32′50″V / 48,613136°S 17,547226°V / 48.613136; 17.547226
Brezovské Karpaty
podcelok pohoria
Klenová 00x.jpg
Klenová (585 m n. m.)
Štát Slovensko
Okresy Myjava, Piešťany, Senica, Trnava
Mesto Brezová pod Bradlom
Súradnice 48°36′47″S 17°32′50″V / 48,613136°S 17,547226°V / 48.613136; 17.547226
Najvyšší bod Klenová
 - výška 585 m n. m.
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Br Karpaty.png

Brezovské Karpaty sú jedným zo štyroch podcelkov Malých Karpát. Celé územie tvorí Dobrovodská kotlina s typickým vápencovým krasom – Dobrovodský kras (miestny názov Dlhé Skálie). Najvyšším bodom Brezovských Karpát je vrch Klenová (585 m n. m.), pre turistov zaujímavý napr. netopierou jaskyňou nachádzajúcou sa na turistickom chodníku. Medzi ďalšie vrchy nad 500 metrov nad morom, ktoré sú svojím tvarom a geologickým zložením podobné, patria Vrátno (576 m n. m.), Vysoká hora (558 m n. m.), Čerička (539 m n. m.), Úval (537 m n. m.) či vrch Kopec (525 m n. m.) pri Košariskách. Zaujímavý je tiež vrch Ostriež (370 m n. m.), ktorý voda odtrhla od Malých Karpát (v minulosti považovaný za sopečného pôvodu). Patrí sem aj okolie obce Dobrá Voda, ktorej zrúcanina hradu sa nachádza v prírodnej rezervácii Slopy. Ďalším zaujímavým miestom je prírodná rezervácia Katarínka (severne od obce Naháč, južne od obce Dobrá Voda), kde nájdeme zrúcaninu Kláštora svätej Kataríny (tiež. Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej, hovorovo Katarínka), a neďaleko od nej pár metrov dlhej historickej úzkorozchodnej železničky, ktorých bolo kedysi v okolí veľa. V Brezovských Karpatoch sa v roku 1944 organizoval a bojoval partizánsky oddiel Jána Reptu. Na jeho počesť a pamiatku bol v lokalite Dvoly vystavený pamätník SNP.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Brezovské Karpaty sa rozprestierajú zo severovýchodu od obce Prašník (okres Piešťany), ďalej južne od obcí Košariská a Brezová pod Bradlom (okres Myjava), západná strana obcí Hradište pod Vrátnom, Jablonica a Cerová (okres Senica) – kde hraničí so Záhorskou nížinou. Z juhovýchodnej strany sa dostaneme napr. k obci Chtelnica (opäť okres Piešťany). Juhozápad sa nachádza severne od obcí Trstín či Buková (okres Trnava) – hranicu tvorí horský priechod Biela hora spájajúci mestá Senica a Trnava. Uprostred Brezovských Karpát nájdeme obec Dobrá Voda (okres Trnava), nachádzajúcu sa v Dobrovodskej kotline a zo všetkých strán obkolesenú horou.

Prírodné rezervácie (PR)[upraviť | upraviť zdroj]

Celé územie Brezovských Karpát spadá pod CHKO Malé Karpaty. Nachádza sa tu viacero menších prírodných rezervácii vyhlásených hlavne vďaka jedinečným lesným bylinám. Najväčšia PR Slopy, v ktorej sa nachádza i zrúcanina hradu, sa nachádza pod vrchom Slopy (432 m n. m.) pri Dobrej Vode. Východne od obce Dobrá Voda nájdeme PR Vyvieračka pod Bachárkou, odkiaľ nepravidelne vyviera voda. Pri obci Prašník nájdeme PR Čerenec, PR Malá Pec - s dvoma malými jaskyňami (vrch Malá Pec - 392 m n. m.), PR Orlie skaly (vrch Dúbrava - 433 m n. m.). Pri Brezovej sa v Karpatoch nachádza jediná PR - Ševcova skala (orig. Ševcech) z dôvodu ochrany prvosienky holej. Po východnej strane obce Jablonica PR Zrubárka, medzi obcami Jablonica a Dobrá Voda, v strede Brezovských Karpát sa nachádza PR Ľahký kameň. Okolie zrúcaniny Kláštora svätej Kataríny, severne od obce Naháč, tvorí prírodná rezervácia Katarína. Ďalej z južnej strany Brezovských Karpát nájdeme ešte PR Chríb, PR Lančársky Dubník (vrch Dubník - 297 m n. m.), a medzi obcami Dolný Lopašov a Chtelnica PR Pod Holým vrchom.

Chránené vtáčie územie Brezovské Karpaty

Súčasťou je taktiež chránené vtáčie územie Brezovské Karpaty s rozlohu 2 671 ha prechádzajúce katastrálnymi územiami Brezová pod Bradlom, Dobrá Voda, Dolný Lopašov, Hradište pod Vrátnom, Chtelnica a Košariská.

Rastlinstvo a živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Brezovské Karpaty tvoria väčšinou listnaté stromy ako dub, buk, breza či jelša. Na slnečných južných stráňach kvitne zákonom chránený poniklec veľkokvetý, prvosienka holá, konvalinka voňavá alebo klinček včasný. V jarných mesiacoch sa vo vyšších polohách rozmnožil cesnak medvedí. Hlboko v horách a na lesných lúkach môžeme vidieť srnčiu a jeleniu zver, diviakov, jazvecov či líšky. V 50-tych rokoch dvadsiateho storočia boli v danej lokalite nasadené muflóny, ktoré sa postupom času rozmnožili a prešli aj do iných častí Malých Karpát. V skalnatých útvaroch hniezdi myšiak hôrny, jastrab veľký, sokol sťahovavý, kaňa, krkavec čierny, výr skalný a iné.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]