Brezovské Karpaty
| Brezovské Karpaty | |
| geomorfologický podcelok | |
 Klenová (585 m n. m.)
| |
| Štát | Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Trnavský, Trenčiansky |
| Okresy | Myjava, Piešťany, Senica, Trnava |
| Nadradená jednotka |
Malé Karpaty |
| Susedné jednotky |
Čachtické Karpaty Myjavská pahorkatina Podmalokarpatská zníženina Pezinské Karpaty Trnavská pahorkatina |
| Podradené jednotky |
Dobrovodská kotlina |
| Mesto | Brezová pod Bradlom |
| Súradnice | 48°36′47″S 17°32′50″V / 48,613136°S 17,547226°V |
| Najvyšší bod | Klenová |
| - výška | 585 m n. m. |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 | |
| Wikimedia Commons: Brezovské Karpaty | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Brezovské Karpaty sú jedným zo štyroch podcelkov Malých Karpát. Najvyšším bodom Brezovských Karpát je vrch Klenová (585 m n. m.).[1] Centrálnu časť územia zaberá geomorfologická časť Dobrovodská kotlina s typickým vápencovým krasom (miestny názov Dlhé Skálie).
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi ďalšie vrchy nad 500 metrov nad morom, ktoré sú svojím tvarom a geologickým zložením podobné, patria Vrátno (576 m n. m.), Vysoká hora (558 m n. m.), Čerička (539 m n. m.), Úval (537 m n. m.) či vrch Kopec (525 m n. m.) pri Košariskách. Zaujímavý je tiež vrch Ostriež (370 m n. m.), ktorý voda odtrhla od Malých Karpát (v minulosti považovaný za sopečného pôvodu). Patrí sem aj okolie obce Dobrá Voda, ktorej zrúcanina hradu sa nachádza v prírodnej rezervácii Slopy. Ďalším zaujímavým miestom je prírodná rezervácia Katarína (severne od obce Naháč, južne od obce Dobrá Voda), kde nájdeme zrúcaninu Kláštora svätej Kataríny (tiež. Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej, hovorovo Katarínka), a neďaleko od nej pár metrov dlhej historickej úzkorozchodnej železničky, ktorých bolo kedysi v okolí veľa. V Brezovských Karpatoch sa v roku 1944 organizoval a bojoval partizánsky oddiel Jána Reptu. Na jeho počesť a pamiatku bol v lokalite Dvoly vystavený pamätník SNP.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Brezovské Karpaty sa rozprestierajú od Bukovej po obec Prašník. Na západnom okraji ležia obce Košariská, Brezová pod Bradlom, Hradište pod Vrátnom, Jablonica a Cerová, z juhovýchodnej strany Trstín, Dechtice, Chtelnica, Dolný Lopašov a Prašník. Uprostred Brezovských Karpát nájdeme obec Dobrá Voda, nachádzajúcu sa v Dobrovodskej kotline. Na severovýchode pokračujú Malé Karpaty podcelkom Čachtické Karpaty, západným smerom Pezinské Karpaty. Severný okraj lemuje Myjavská pahorkatina a Podmalokarpatská zníženina (podcelok Borskej nížiny), južným smerom je to Trnavská pahorkatina (podcelok Podunajskej pahorkatiny).[2]
Prírodné rezervácie (PR)
[upraviť | upraviť zdroj]Celé územie Brezovských Karpát spadá pod CHKO Malé Karpaty. Nachádza sa tu viacero menších prírodných rezervácií, vyhlásených hlavne vďaka jedinečným lesným bylinám. Najväčšia PR Slopy, v ktorej sa nachádza i zrúcanina hradu, sa nachádza pod vrchom Slopy (432 m n. m.) pri Dobrej Vode. Východne od obce Dobrá Voda nájdeme PP Vyvieračka pod Bachárkou, odkiaľ nepravidelne vyviera voda. Pri obci Prašník nájdeme PR Čerenec, PP Veľká pec s jaskyňou, PP Malá Pec - s dvoma malými jaskyňami (vrch Malá Pec - 392 m n. m.), PR Orlie skaly (vrch Dúbrava - 433 m n. m.). Pri Brezovej sa v Karpatoch nachádza jediná PR - Ševcova skala (orig. Ševcech) z dôvodu ochrany prvosienky holej. Po východnej strane obce Jablonica PP Zrubárka, medzi obcami Jablonica a Dobrá Voda, v strede Brezovských Karpát sa nachádza PP Ľahký kameň. Okolie zrúcaniny Kláštora svätej Kataríny, severne od obce Naháč, tvorí prírodná rezervácia Katarína. Ďalej z južnej strany Brezovských Karpát nájdeme ešte PR Chríb, PR Lančársky Dubník (vrch Dubník - 297 m n. m.), a medzi obcami Dolný Lopašov a Chtelnica PR Pod Holým vrchom.[3]
Na malej časti územia Brezovských Karpát bolo vyhlásené Územie európskeho významu Brezovské Karpaty s rozlohu 2 671 ha[4] zahrňujúce časti katastrálnych území mesta Brezová pod Bradlom a obcí Dobrá Voda, Dolný Lopašov, Hradište pod Vrátnom, Chtelnica, Košariská a Prašník.
Rastlinstvo a živočíšstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Brezovské Karpaty tvoria väčšinou listnaté stromy ako dub, buk, breza či jelša. Na slnečných južných stráňach kvitne zákonom chránený poniklec veľkokvetý, prvosienka holá, konvalinka voňavá alebo klinček včasný. V jarných mesiacoch sa vo vyšších polohách rozmnožil cesnak medvedí. Hlboko v horách a na lesných lúkach môžeme vidieť srnčiu a jeleniu zver, diviakov, jazvecov či líšky. V 50-tych rokoch dvadsiateho storočia boli v danej lokalite nasadené muflóny, ktoré sa časom rozmnožili a prešli aj do iných častí Malých Karpát. V skalnatých útvaroch hniezdi myšiak hôrny, jastrab veľký, sokol sťahovavý, kaňa, krkavec čierny, výr skalný a iné.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad z Klenovej na Brezovské Karpaty, v pozadí je Myjavská pahorkatina (Bradlo) -
Jaskyňa Klenová – nachádza sa na turistickom chodníku prechádzajúcom sedlom Klenovej -
Netopiere v klenovskej jaskyni -
Hrad Dobrá Voda -
Katarínka, ruina budovy kostola
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Malé Karpaty – Bradlo. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-03]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Natura 2000 - Sústava chránených území členských krajín EÚ [online]. sopsr.sk, [cit. 2020-11-02]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brezovské Karpaty
