Devínske Karpaty
| Devínske Karpaty | |
| geomorfologický podcelok | |
 Devínske Karpaty v okolí Devína | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Bratislavský |
| Okres | Bratislava III a IV |
| Nadradená jednotka |
Malé Karpaty |
| Susedné jednotky (na Slovensku) |
Dolnomoravská niva Novoveská plošina Podmalokarpatská zníženina Pezinské Karpaty Podunajská rovina |
| Podradené jednotky |
Devínska Kobyla Bratislavské predhorie Lamačská brána Devínska brána |
| Mesto | Bratislava |
| Súradnice | 48°11′06″S 17°00′00″V / 48,185°S 17,0°V |
| Najvyšší bod | Devínska Kobyla |
| - výška | 514 m n. m. |
| - súradnice | 48°11′20″S 16°59′42″V / 48,189°S 16,995°V |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 125 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Devínske Karpaty je geomorfologický podcelok Malých Karpát a zaberá západnú, prihraničnú časť pohoria. Najvyšší bod Devínskych Karpát (514 m n. m.) sa nachádza v masíve Devínskej Kobyly.[1]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Na západe hraničia s Rakúskom, hranicu tvorí rieka Morava, južnejšie rieka Dunaj. Na úpätí ležia mestské časti Bratislavy, a to: Devínska Nová Ves, Dúbravka, Devín a Karlova Ves.
Na západe ich vymedzuje Dolnomoravská niva, severne leží Novoveská plošina a Podmalokarpatská zníženina, všetko podcelky Borskej nížiny. Východným smerom pokračujú Malé Karpaty podcelkom Pezinské Karpaty a juhovýchodným smerom krajina klesá do Podunajskej roviny.[2]
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Veľká časť územia je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a nachádza sa tu viacero maloplošných vzácnych území, medzi nimi: Sihoť, národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla, prírodná rezervácia Fialková dolina, Slovanský ostrov, Štokeravská vápenka, prírodná pamiatka Devínska lesostep a Devínska hradná skala a chránený areál Lesné diely.[3]
Súčasťou je aj prírodný útvar zvaný Sandberg, kde sa nachádzajú fosílie živočíchov a rastlín z treťohôr.
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Územie, zasahujúce do okrajových častí hlavného mesta je atraktívnym cieľom výletov a túr. Sieť turistických chodníkov sprístupňuje a spája obľúbené a zaujímavé lokality, medzi inými Devínsky hrad, archeologickú lokalitu Villa rustica, botanickú záhradu, no tiež Slavín a mnohé iné lokality. Z Devína vedie územím 
červeno značená Cestou hrdinov SNP, v ktorej trase vedie aj Štefánikova magistrála[3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 127 Malé Karpaty – Bratislava (7. vydanie, 2023) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2023, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2025-08-08]. Dostupné online.
- 1 2 mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-04]. Dostupné online.