Devínske Karpaty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°11′06″S 17°00′00″V / 48,185°S 17,0°V / 48.185; 17.0
Devínske Karpaty
geomorfologický podcelok
Devin from devinska kobyla 01.jpg
Devínske Karpaty v okolí Devína
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský
Okres Bratislava III a IV
Nadradená
jednotka
Malé Karpaty
Susedné
jednotky (v SR)
Dolnomoravská niva
Novoveská plošina
Podmalokarpatská zníženina
Pezinské Karpaty
Podunajská rovina
Podradené
jednotky
Devínska Kobyla
Bratislavské predhorie
Lamačská brána
Devínska brána
Mesto Bratislava
Súradnice 48°11′06″S 17°00′00″V / 48,185°S 17,0°V / 48.185; 17.0
Najvyšší bod Devínska Kobyla
 - výška 514 m n. m.
 - súradnice 48°11′20″S 16°59′42″V / 48,189°S 16,995°V / 48.189; 16.995
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 125 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Devínske Karpaty je geomorfologický podcelok Malých Karpát a zaberá západnú, prihraničnú časť pohoria. Najvyšší bod Devínskych Karpát (514 m n. m.) sa nachádza v masíve Devínskej Kobyly.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Na západe hraničia s Rakúskom, hranicu tvorí rieka Morava, južnejšie rieka Dunaj. Na úpätí ležia mestské časti Bratislavy, a to: Devínska Nová Ves, Dúbravka, Devín a Karlova Ves.

Na západe ich vymedzuje Dolnomoravská niva, severne leží Novoveská plošina a Podmalokarpatská zníženina, všetko podcelky Borskej nížiny. Východným smerom pokračujú Malé Karpaty podcelkom Pezinské Karpaty a juhovýchodným smerom krajina klesá do Podunajskej roviny.[1]

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Devínske Karpaty sa delia na 4 časti:[1]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká časť územia je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a nachádza sa tu viacero maloplošných vzácnych území, medzi nimi: Sihoť, národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla,prírodná rezervácia Fialková dolina, Slovanský ostrov, Štokeravská vápenka, prírodná pamiatka Devínska lesostep a Devínska hradná skala a chránený areál Lesné diely.[2]

Súčasťou je aj prírodný útvar zvaný Sandberg, kde sa nachádzajú fosílie živočíchov a rastlín z treťohôr.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Územie, zasahujúce do okrajových častí hlavného mesta je atraktívnym cieľom výletov a túr. Sieť turistických chodníkov sprístupňuje a spája obľúbené a zaujímavé lokality, medzi inými Devínsky hrad, archeologickú lokalitu Villa rustica, botanickú záhradu, no tiež Slavín a mnohé iné lokality. Z Devína vedie územím červená turistická značka červeno značená Cestou hrdinov SNP, v ktorej trase vedie aj Štefánikova magistrála[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-03]. Dostupné online.
  2. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-04]. Dostupné online.