Sihoť (Karlova Ves)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°08′48″S 17°02′27″V / 48,1466°S 17,0407°V / 48.1466; 17.0407
Sihoť
ostrov
Sihoť, Karlova Ves, Bratislava (6).JPG
Časť ostrova Sihoť v zime
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava IV
Mesto Bratislava
Mestská časť Karlova Ves
Súradnice 48°08′48″S 17°02′27″V / 48,1466°S 17,0407°V / 48.1466; 17.0407
Poloha v rámci Bratislavy
Red pog.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Sihoť je riečny ostrov v Dunaji, je lokalitou v rámci mestskej časti Karlova Ves v okrese Bratislava IV.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrov Sihoť ohraničuje zo severnej časti Karloveské rameno, z južnej časti je obmývaný hlavným tokom Dunaja. Ostrov sa využíva už od roku 1886, kedy na ňom boli vyhĺbené prvé studne, ako vodný zdroj pre mestské časti Karlova Ves, Devín a Staré Mesto. Podľa chemických rozborov patrí táto voda medzi najkvalitnejšie na území Bratislavy ale aj celého Slovenska.

Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Takmer celý ostrov je pokrytý takmer nedotknutým lužným lesom, ktorý je počas zvýšenej hladiny Dunaja zaplavovaný a počas veľkých záplav je zaplavená veľká časť ostrova. Rastú tu aj rôzne zákonom chránené rastliny, ako napr. blyskáč jarný, snežienka jarná, konvalinka voňavá alebo iné. Zo stromov je to hlavne vŕba a topoľ.

Poľnohospodárstvo a priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Na ostrove sa nevykonáva žiadna poľnohospodárska a ani priemyselná činnosť. Jediné budovy na ostrove sú studne, trafostanice a vodárenské čerpacie stanice. Jedna zo staníc, viditeľná z hlavnej cesty, je umiestnená v secesnej historickej budove so zariadeniami na prečerpávanie vody. Táto čerpacia stanica je s mestom spojená prechodným tunelom pod ramenom Dunaja, v ktorom sú uložené dve vodovodné potrubia. Jednou z historických budov blízko ostrova je aj Vodárenské múzeum, ktoré slúži aj na rôzne prezentačné akcie. Usporiadala sa tu napr. prehliadka adeptiek na Miss v roku 2008.

Turistický ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Nakoľko je na celý ostrov prísny zákaz vstupu, nevyskytuje sa tu ani turistický ruch. Ostrov je v ochrannom pásme kvôli výskytu a čerpaniu pitnej vody. Možnosťou ako sa na ostrov dostať sú v prvej polovici roka Deň otvorených dverí a podujatie Noc múzeí a galérií, počas roka sú to taktiež vzdelávacie exkurzie. V rámci návštevy je možné si prezrieť zariadenie prvej elektrickej čerpacej stanice, prejsť tunelom pod ramenom Dunaja či zájsť k prvej studni, ktorá sa však už nepoužíva na čerpanie vody. Jediný prístup na ostrov je mostné prepojenie, ktoré sa nachádza na Devínskej ceste, pri ktorom počas bývalého režimu hliadkovali vojaci a ďalej nebol možný vstup pre nepovolené osoby.

Budúcnosť ostrova[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2010 bol areál ostrova a vodného zdroja Sihoť zrekonštruovaný Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou s cieľom zachovať vodárenské technické pamiatky a historickú architektúru na ostrove. Najzaujímavejšie objekty na ostrove sú tak verejnosti prístupné v podobe exkurzií z neďalekého Vodárenského múzea. V súčasnosti sa uvažuje o väčšom sprístupnení ostrova pre verejnosť, najmä vzhľadom na napojenie na cyklistický chodník.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]