Horský park

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°09′28″S 17°05′26″V / 48,1577778°S 17,0905556°V / 48.1577778; 17.0905556
Horský park
mestský park
Horský park 6.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré mesto
Súradnice 48°09′28″S 17°05′26″V / 48,1577778°S 17,0905556°V / 48.1577778; 17.0905556
Poloha v rámci Bratislavy
Green pog.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Green pog.svg
Poloha v rámci Starého Mesta
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Pohľad na Bratislavu z Horského parku

Horský park je bratislavský mestský park nachádzajúci sa v mestskej časti Staré Mesto. Na rozdiel od ostatných bratislavských parkov, Horský park je špecifický tým, že sa nachádza prakticky v strede mesta a pritom disponuje takmer nedotknutým prostredím a pôvodnou flórou a faunou.

V Horskom parku je postavený vysokoškolský internát pre študentov Ekonomickej univerzity. Študenti ho familiárne nazývaju "HOPA". Budova internátu je pravdepodobne z roku 1939.

Neďaleko sa nachádza aj čisto dievčenský internát taktiež familiárne zvaný "DOPA".

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Horský park vznikol na západnom okraji mesta v roku 1868 zásluhou vtedajšieho starostu mesta Henricha Justiho. V tom čase sa tu nachádzali pôvodné dubové a bukové porasty. Viacstoročné duby, jasene buky, jedlé gaštany, borovice tvorili kostru malebných lesných porastov. Na nich sa sústredila pozornosť milovníkov prírody, mestských činovníkov a iných nadšencov združených v Bratislavskom okrášľovacom spolku, ktorí sa rozhodli založiť na území spomínaných lesných porastov nazývaných „Študentský les“ lesopark – dnešný Horský park.

Horský park teda vznikol prakticky úpravou už jestvujúceho lesného prostredia, jeho stvárnením a doplnením novými výsadbami, vytvorením priehľadov, skvalitnením okrajových častí a vybudovaním prístupových ciest. Mešťanosta Justi nechal vypracovať plán cestnej siete, ktorú tu dali vystavať. V parku bolo osadených 50 kusov lavíc, pri hlavnom vchode bol vybudovaný domček pre strážcu a v roku 1873 bolo tiež vybudované detské ihrisko. Na zavlažovanie slúžili dve studne. Areál parku skrášľovali aj malé stavby zo železa – gloriet, malý pavilón so zalomenými lavičkami alebo kovová rozhľadňa na Murmanskej výšine. V parku sústavne pribúdali nové lavičky. Napríklad v roku 1907 dal Mestský okrášľovací spolok vyhotoviť firmou Marton guľaté lavičky (niektoré sú dochované dodnes!). V tomto roku bolo na stromoch upevnených aj 25 kusov tabulí s básňami domácich básnikov. Pre ochranu zvierat a vtákov bolo postavených 20 kŕmidiel a vtáčích búdok.

Koncom 19. storočia bolo do parku vysádzaných mnoho nových druhov stromov ako napríklad skupiny tisov, líp, platanov ale aj ginko a rôzne cudzokrajné ihličnany. Park vznikal v období umeleckého smeru realizmus, počas ktorého sa v záhradnom umení presadzovali prírodno-krajinárske úpravy a rovnako sa zvýšil záujem o cudzokrajné dreviny. Vzhľadom k drsnejším prírodným podmienkam, ktoré Horský park má (členitosť terénu, rozdielna slnečná expozícia, rozdielne vlhkostné pomery) sa tendencie o vysadenie rozmanitejší sortiment rastlín výraznejšie neuplatnili a Horský park si zachoval charakter staršieho lesoparku.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes sa park nachádza v geografickom strede mesta, ktoré sa rozrástlo na všetky strany a jeho rozloha sa stabilizovala na 22 hektárov. Park sa nachádza v nadmorskej výške 185 až 260 m n. m. a rozkladá sa v dvoch zbiehajúcich sa údoliach, na horskom chrbáte medzi nimi a na terasovitých plošinách. Prirodzeným centrom parku je Justiho pamätník s odpočinkovou terasou. Tento pomník mu dalo postaviť mesto v r. 1908 po jeho smrti a je dielom bratislavského sochára Alojza Rigeleho, ktorý bol tiež členom Bratislavského okrášľovacieho spolku.

Pred vstupom do parku z Nekrasovovej ulice je umiestnený pomník botanika J. A. Bäumlera, rovnako od sochára Alojza Rigeleho.

Dnes k parku patrí neodmysliteľne aj historická horáreň Horský park, ktorá sa stala vyhľadávaným miestom odpočinku, stretávania sa ľudí a originálnym kultúrnym centrom Bratislavy. Jej súčasťou je aj záhrada s detským ihriskom a libresso s vynikajúcou kávou a tradičnými bratislavskými orechovými a makovými rožkami. V lete sa tu konajú rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Horáreň zrenovovala a pre verejnosť ju otvorila Nadácia Horský park, ktorá sa výrazne zasadzuje aj o ochranu a zmysluplné vyžívanie Horského parku v dnešných dňoch.

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]