Kostol svätého Ladislava (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 48°08′44″S 17°06′47″V / 48,145516388889°S 17,113168611111°V / 48.145516388889; 17.113168611111
Kostol svätého Ladislava
Kostol sv Ladislava01.jpg
Patrocínium: sv. Ladislav
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia Západná
 - arcidiecéza Bratislavská
 - dekanát Bratislava- Stred
 - farnosť Farnosť svätého Martina z Tours
Adresa Špitálska ulica 7
 - súradnice 48°08′44″S 17°06′47″V / 48,145516388889°S 17,113168611111°V / 48.145516388889; 17.113168611111
Architekt Ignác Feigler st.
Štýl klasicizmus
Výstavba 1830 - 1831
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 101-266/2
 - dátum zápisu 23. 10. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v Starom Meste
Legenda kosciol.svg
Poloha v Starom Meste
Wikimedia Commons: Church of St Ladislaus, Bratislava
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Kostol svätého Ladislava je klasicistická sakrálna stavba v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto, na Špitálskej ulici. Je zasvätený uhorskému kráľovi Ladislavovi I. z rodu Arpádovcov. Kostol je súčasťou štvorkrídlovej mestskej nemocnice.

História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol svätého Ladislava je jednou z najstarších sakrálnych stavieb v meste. Stavba dnešného kostola je v poradí treťou stojacou na tomto mieste. Podľa dochovanej listiny z júna 1309 vznikla na tomto mieste, na bratislavskom predmestí pred Laurinskou bránou, zásluhou rehole antonitov, nemocnica, ktorú pristavali už k existujúcej kaplnke s kláštorom. Táto stavba tu existovala do konca 14. storočia. Na jej mieste vznikla v roku 1397 nová stavba nemocnice s kaplnkou zasvätenou svätému Ladislavovi. Podľa nemocnice dostala pomenovanie i ulica, na ktorej bola postavená.

V roku 1428 sa Bratislava ocitla v husitskom ohrození. Mesto ukryté sa bezpečnými hradbami sa však husitom nepodarilo dobyť, no územia pred nimi veľmi spustošili. Keďže sa ich rabovaniu nevyhla ani nemocnica, bolo mesto po ich odchode nútené stavbu opraviť pričom súčasne rekonštruovali aj budovu kláštora antonitov.

Celý komplex stavieb slúžil svojmu účelu až do roku 1529, kedy ho v rámci príprav na obranu pred Turkami zrúcali. Antoniti z mesta odišli.

Budovu nového špitála postavili v roku 1543; pri špitáli vznikol cintorín, na ktorom v roku 1596 postavili karner. Špitál mal dve prízemné krídla zaklenuté krížovými klenbami na stredné stĺpy. Vo dvore stáli ďalšie budovy; na pravej strane uličného krídla bola jednoloďová kaplnka sv. Ladislava. Začiatkom 19. storočia bol objekt vo veľmi dezolátnom stave a kaplnku z bezpečnostných dôvodov museli zatvoriť.

Dnešnú budovu postavili z milodarov katolíckych veriacich podľa projektu Ignáca Feiglera st. Pri pokladaní základného kameňa budov v roku 1830, zriadených na Božiu slávu a ochranu trápením sužovaných občanov (svedčí o tom údaj na nápise nad vchodom do kostola), bol osobne prítomný uhorský panovník Ferdinand V. spolu s ostrihomským arcibiskupom, kardinálom Alexandrom Rudnayom.

DEI. GLORIAE.
ET. CALAMITOSI. CIVIS. PRAESIDIO
MVNICIPES. VRBIS
P. P.
M.DCCC.XXX.

Kostol pôvodne nemal vežu. O jej výstavbe sa rozhodlo v decembri 1830. Stavbu dokončili v roku 1831 a v tom istom roku, 7. a 8. septembra, kostol posvätili.

Popis stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad do presbytéria

Priestranná budova na štvorkrídlovom pôdoryse má jednoloďový kostol v strednej osi. Sakrálny objekt s kupolou bol postavený na oválnom pôdoryse s radiálnymi kaplnkami. Fasáda špitála je rozvinutá do šírky, ale v strede je prelomená priečelím kostola, ukončeným vstavanou štvorhrannou vežou so zvonicou, zakončenou ihlanovitou strechou. Na fasáde je dominantné polkruhové okno a mohutný tympanón.

V roku 1891 František Storno reštauroval kostol. Navrhol farebné okná, ktoré v nasledujúcom roku vyhotovil A. Vermes v Šoporni. Pôvodne bol interiér vymaľovaný na bielo, F. Grünwind, maliar kostolov, v roku 1927 vyplnil interiér chrámu figurálnymi nástennými maľbami a potlačil tak klasicistický charakter stavby.

Hlavný oltár tvorí predsunutá menza s klasickými tabernákulom. Na stene visí veľký obraz Apoteóza svätého Ladislava, ktorý je dielom maliara Ferdinanda Lüttgendorfa z roku 1830; v dolnom pláne obrazu vidieť Kostol sv. Ladislava so špitálom.

Lunetu nad hlavným oltárom vypĺňa mozaika s motívom Najsvätejšej Trojice.

Oltárny obraz na bočnom klasicistickom oltári svätej Anny namaľoval viedenský maliar Jozef Kliegl v roku 1830. Z toho istého roku pochádza i obraz Kristus na kríži na bočnom oltári Kalvárie od viedenského maliara Mayera.

Po pravej strane vchodu do chrámovej lode sa vo výklenku nachádza napodobenina Lurdskej jaskyne, vytvorená v roku 1929 známym bratislavským sochárom Alojzom Rigelem.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-20]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
  • A. Bagin, Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1988
  • J. Pohaničová, Výnimočné stavby dlhého storočia. Od klasicizmu k moderne v architektúre na Slovensku, Trio Publishing, Bratislava, 2011, ISBN 978-80-89552-07-8
  • Zs. Lehel, Alojz Rigele, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-56-1