Stĺp svätého Floriána

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°09′07″S 17°07′05″V / 48,151944°S 17,118056°V / 48.151944; 17.118056
Stĺp svätého Floriána
Národná kultúrna pamiatka
Stĺp sv Florián 01.JPG
Celkový pohľad na stĺp dominujúci rovnomennému námestiu v Bratislave
Štát Slovensko Slovensko
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°09′07″S 17°07′05″V / 48,151944°S 17,118056°V / 48.151944; 17.118056
Výška 8,55 m
Autor dielňa Krištof Rentfort
Sartoryho dielňa
dielňa Smidely
Štýl barok, rokoko
Materiál biely tesaný rakúsky vápenec,
umelý kameň,
hořický pieskovec
Vznik 1732
Poloha v rámci Bratislavy
Red pog.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Red pog.svg
Poloha v rámci Starého Mesta
Wikimedia Commons: Column of Saint Florian, Bratislava
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Znak SR
Národná kultúrna pamiatka SR
č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:
101-303/0

Stĺp svätého Floriána je barokové architektonicko-umelecké dielo v bratislavskej mestskej časti Staré mesto na Floriánskom námestí pred kostolom Nanebovzatia Panny Márie. Ide o národnú kultúrnu pamiatku zapísanú v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok (pod číslom 303/1), za kultúrnu pamiatku objekt vyhlásili 23. októbra 1963.[1]

História a vzhľad stĺpu[upraviť | upraviť zdroj]

Stĺp postavili v roku 1732 ako spomienku na veľký požiar v Bratislave, a práve z tohto dôvodu je súsošie pomenované po svätom Floriánovi, ktorý je patrónom hasičov.[2] Ide o kamenný obeliskový stĺp postavený v barokovom štýle,[3] ktorý je vyzdobený dekoratívnou sochárskou a reliéfnou výzdobou s prvkami rokoka.[4] Je vyrobený z bieleho tesaného rakúskeho vápenca a umelého kameňa, ohrada súsošia je z hořického pieskovca.[3][2] Súčasťou súsošia je aj zdobená kovová mreža.[3]

Zhotoviteľom bola bratislavská podonnerovská Godeho kamenosochárska dielňa Krištof Rentfort.[3] Doplnky vytvorila Sartoryho dielňa a kovové časti súsošia pochádzajú z dielne Smidely.[3]

Výška súsošia je 8,55 m a jeho priemer je 7,33 m.[3] Na súsoší sú umiestnené basreliéfy, ktoré zobrazujú momenty zo svätcovho života:[3]

  • Hodenie svätca do vôd Ennsu
  • Vynesenie tela svätca na breh
  • Prevážanie tela svätca

Na hlavici stĺpu je umiestnená socha svätého Floriána oblečeného do odevu rímskeho vojaka – má plášť, pancier, kopiju aj prilbicu s typickým chocholcom. Svätec v jednej ruke drží krčah a v druhej ruke zástavu – tieto dva symboly totiž patria medzi svätcove atribúty. Na samostatných podstavcoch sa nachádzajú sochy svätého Vavrinca a svätého Štefana Prvomučeníka, ktoré boli na súsošie pridané až neskôr.[3]

Pôvodne bolo súsošie umiestnené na priestranstve trhoviska v blízkosti niekdajšej Laurinskej brány v centre Bratislavy (dnes je to dolná časť Námestia SNP pri vyústení Štúrovej a Laurinskej ulice).[5] Na tomto mieste stálo takmer dvesto rokov. Pri prestavbe Kamenného námestia a rozširovaní priľahlej Štúrovej ulice ho v roku 1938 presťahovali k Blumentálu.[2] Námestie, na ktoré súsošie osadili, je po ňom aj pomenované.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2005 sa začali reštaurátorské práce, no z finančných dôvodov boli o dva roky neskôr pozastavené, a to až do roku 2013, kedy sa práce na súsoší obnovili. V máji roku 2014 zrekonštruované súsošie odhalené a odvtedy tvorí pôsobivú dominantu tejto časti mesta.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. Pamiatkový úrad SR, [cit. 2014-04-12]. Dostupné online.
  2. a b c TKÁČIKOVÁ, Lucia. Sochy z centra Bratislavy predražuje čas [online]. Bratislava : bratislava.sme.sk, 2012-09-12, [cit. 2014-04-12]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h Súsošie sv. Floriána, Floriánske námestie [online]. Generálny investor Bratislavy, 2014-02-20, [cit. 2014-04-12]. Dostupné online.
  4. TKÁČIKOVÁ, Lucia. Sochy možno nahradia lešenie pred Blumentálom [online]. Bratislava : bratislava.sme.sk, 2013-06-25, [cit. 2014-04-12]. Dostupné online.
  5. HOLČÍK, Štefan. Stĺp sv. Floriána treba znovu vytesať [online]. Bratislava : Bratislavské noviny, 2009-02-07, [cit. 2014-04-12]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]