Kostol Loretánskej Panny Márie (Bratislava)
| Kostol Loretánskej Panny Márie | |
| rehoľný kostol | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava I |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | rímskokatolícka |
| - provincia | západná |
| - arcidiecéza | Bratislavská arcidiecéza |
| - dekanát | Bratislava - Stred |
| - farnosť | sv. Martina |
| Adresa | Uršulínska 1, Bratislava |
| - súradnice | 48°08′42″S 17°06′34″V / 48,144981111111°S 17,109378055556°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 1 |
| - počet veží | 1 |
| Štýly | renesancia, barok |
| Výstavba | 1659 – 1663 |
| Vlastník | Rímska únia Rádu sv. Uršule |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 101-224/2 |
| - dátum zápisu | 23. 10. 1963 |
|
Poloha kostola na Slovensku
| |
Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa) | |
| Wikimedia Commons: Kostol Loretánskej Panny Márie | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kostol Loretánskej Panny Márie, ľudovo Uršulínsky kostol je renesančná sakrálna stavba rehole uršulínok v historickej zóne Bratislavy, v okrese Bratislava I. Je zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.[1]
História výstavby
[upraviť | upraviť zdroj]V novembri 1535 v talianskej Brescii vznikla na popud Angely Merici rehoľa sestier uršulínok. Ako hlavné poslanie si zvolili výchovu mladých dievčat a žien. Čoskoro sa rád rozšíril do viacerých oblastí Európy. V druhej polovici 17. storočia sa rehoľné sestry usadili v Prešporku (v prvom meste vo vtedajšom Uhorsku) a hneď nato začali vyvíjať svoju činnosť. V roku 1676 im bolo na základe listiny ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho povolené rozšírenie činnosti v celej krajine.
Dnešný kostol rehole uršulínok si v rokoch 1659 – 1663 pôvodne postavili bratislavskí protestanti. Jednoloďová stavba v renesančnom slohu vyrástla na samom okraji vtedajšieho mesta, tesne pri jeho severných hradbách (okrem neho už v Bratislave mali evanjelici kostol stojaci oproti mestskej radnici) .
Prešporskí protestanti však kostol užívali iba krátko (do roku 1670), pretože po odhalení Vešeléniho sprisahania im bol odňatý a v roku 1672 ho pridelili uršulínkam. Tie ho zasvätili Loretánskej Panne Márii.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Dnešná stavba až na malé výnimky je vzhľadovo totožná so stavbou protestantov. Hlavná fasáda je orientovaná do ulice. Zakončená je drevenou hranolovou vežičkou so zvonicou, pôvodne pokrytou šindľovou strechou. V roku 1683 strecha zhorela a novú strechu, už v barokovom štýle s cibuľovitým tvarom, pokryli medeným plechom.
Kostol je zariadený jednoducho. Dominuje mu neskorobarokový polychrómovaný hlavný oltár z poslednej štvrtiny 18. storočia so stĺpovou architektúrou. V strede retabula je nika so sochou čiernej Panny Márie. Sochu Loretánskej Panny Márie daroval uršulínkam v roku 1684 neskorší arcibiskup Leopold Kolonič. Oltár je doplnený sochami patrónov rehole - svätej Barbory, svätej Uršule, svätej Kataríny Alexandrijskej a svätej Agnesy.
Bočné oltáre svätej Anny a svätého Augustína majú stĺpovú drevenú architektúru so štítovým nadstavcom; drevo je polychrómované a pozlátené. Architektúry oltárov vznikli v poslednej štvrtine 18. storočia. V retabule oltára svätej Anny je ústredný obraz svätice s malou Máriou; v nadstavci je menší obraz svätej Barbory. Po stranách sú sochy svätého Jozefa a svätého Jána Krstiteľa. V retabule oltára svätého Augustína je ústredný obraz svätca so svätou Monikou. V nadstavci je obraz svätej Agnesy, po stranách sú umiestnené sochy svätého Zachariáša a svätého Jána Evanjelistu. Autorom obrazov je Martin Speer, pravdepodobne v roku 1739, sochy sú dielom Petra Brandenthala.
Kazateľnicu z druhej štvrtiny 18. storočia tvorí zavesené baňaté rečnisko so sochami Mojžiša a starozákonného veľkňaza Árona a baldachýn so sochou svätého Michala archanjela.
Pri príležitosti 10. výročia navštívenia Bratislavy Jánom Pavlom II. bol v roku 2006 odkrytý a posvätený bronzový reliéf dnes už zosnulého pápeža. Reliéf pochádza z dielne slovenského sochára Jána Borka.
Na stavbu kostola nadväzuje budova kláštora rehole.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-07-17]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Loretánskej Panny Márie (Bratislava)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
- A. Bagin, Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1988

