Uršuľa (svätica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svätá Uršuľa
Hans Memling, Svätá Uršuľa a sväté panny, 1489, cyklus malieb na dreve z hrobky sv. Uršule, Memlingmuseum, Bruggy
Hans Memling, Svätá Uršuľa a sväté panny, 1489, cyklus malieb na dreve z hrobky sv. Uršule, Memlingmuseum, Bruggy
Biografické údaje
Narodenie3. storočie
Úmrtie3. storočie / 4. storočie
Uctievanie
Atribútyšíp, zástava, loď, spoločníčky, plášť
PatronátKolína nad Rýnom, mládeže, učiteliek, súkenníkov, univerzít v Paríži a Coimbre, pomocníčka chorých detí
Cirkevlatinská cirkev
Sviatok21. október
Odkazy
Spolupracuj na CommonsUršuľa
(multimediálne súbory na commons)

Svätá Uršuľa, (čes. svatá Voršila), (* 3. storočie ?, Anglicko ? – † 3. storočie / 4. storočie ?, Kolín nad Rýnom) bola anglická svätica, dnes uctievaná ako patrónka uršulíniek. Súčasne je patrónkou Kolína nad Rýnom, mládeže, učiteliek a vychovávateliek.

Legendy[upraviť | upraviť zdroj]

Z chronologického hľadiska nie je o nej veľa poznatkov. Jej život je známy skôr z legiend. Podľa jednej z nich bola dcérou bližšie neznámeho anglického kráľa, ktorá bola zasnúbená s kresťanským šľachticom (jeho meno malo byť Aetherius). Princ sa mal stať pánom rozsiahleho územia (podľa legendy to malo byť Bretónsko), kde plánoval založiť novú vlasť. Uršuľa s nevestami vojakov ho mali nasledovať. Plavidlo so ženami sa dostalo do búrky, ktorá ho vohnala do ústia rieky Rýn až ku Kolínu. Ten bol obsadený v tom čase Hunmi, ktorí výpravu prepadli, dievčatá týrali a povraždili. Uršuľu pred smrťou zachránil iba záujem hunského kráľa, ktorý sa s krásnou ženou chcel oženiť. Uršuľa však odmietla, za čo bola usmrtená šípom. V tejto legende vystupuje počet panien, ktoré Uršuľu sprevádzali a zahynuli, od čísla jedenásť k neuveriteľným jedenásťtisíc. Ten istý počet nachádzame i pri množstve anjelov, ktorí po tragickej udalosti zostúpili z nebies a zahnali hunských bojovníkov. Obyvatelia Kolína potom mali možnosť postaviť nad hrobmi Uršule a jej družiek kostol.

Iná legenda hovorí o plánovanej svadbe Uršule s pohanským vládcom, kedy si vyžiadala trojročný odklad sobáša, ktorý chcela využiť na cestu do Ríma. Cestou ju sprevádzali družky (opäť jedenásťtisíc). Cesta skončila v Kolíne, kde sa odohral už známy príbeh. Uršuľa vraj vtedy vyhlásila, že radšej zomrie ako by sa mala vydať za hunského kráľa, čo sa aj stalo.

Legendy vo svetle faktov[upraviť | upraviť zdroj]

Legenda naberá reálnejšiu podobu po roku 1155, kedy sa v Kolíne podarilo objaviť ľudské kostry, ktoré boli prehlásené za ostatky Uršule a jej panien. Dnes nad miestom tohto strašného činu stojí kostol s relikviárovými výklenkami s inými ľudskými ostatkami, ktoré boli nájdené v roku 1106 pri rozširovaní mestských hradieb. Nad údajným Uršuliným hrobom stojí chrám s Uršulinou schránkou, vzácnym umeleckým artefaktom z 12. storočia. Uršuľa je vytesaná z bieleho alabastru a odpočíva v ležiacej polohe na čiernom mramorovom náhrobku. V tzv. „zlatej komore“ chrámu sa na všetkých stenách nachádzajú relikviárové výklenky pre ostatné mučenice a ich ostatky.

Svätica[upraviť | upraviť zdroj]

Svätá Uršuľa je jednou z najuctievanejších svätíc v kresťanskom náboženstve. Podľa nej bol pomenovaný rád, ktorý v roku 1535 v talianskej Brescii založila Angela Merici. Postava svätej Uršule býva častým námetom umelcov – Tintoretto, P. P. Rubens, Caravaggio, H. Memling a ďalší. Obraz s jej podobizňou visí v takmer každej zo svetových galérií. Ikonograficky býva sv. Uršula zobrazovaná ako ženská postava (v plášti) držiaca anglickú zástavu, šípy (alebo prebodnutá šípom), prípadne plaviaca sa na lodi, či so skupinou svojich družiek. Sviatok sv. Uršule pripadá na 21. október.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]