Mramor

Mramor premenená hornina
Zloženie
Hlavné minerály	kalcit
Akcesórie	grafit, limonit, hematit
Vlastnosti
Textúra	zrnitá, celistvá, šmuhovaná, žilkovitá, brekciovitá, hľuznatá
Farba	biela, šedá
Geovedný portál

Mramor alebo kryštalický vápenec je v petrológii hlavný typ premenenej horniny vzniknutej z usadenej horniny vápenec alebo z usadenej horniny dolomit. Je to stredne až hrubo zrnitá hornina s granoblastickou stavbou, ktorá obsahuje minimálne 50 (mod.) % tzv. karbonátov (v mineralogickom zmysle tohto slova), t. j. kalcitu a/alebo aragonitu a/alebo dolomitu.

V technickej praxi termín mramor označuje akékoľvek dobre opracovateľné a leštiteľné karbonátové horniny.

Etymológia slova mramor

Termín zaviedol podľa gréckeho výrazu marmaros (iskrivý) v roku 320 pred Kr. Theofrastos z Eresu.

Mramor v petrológii

Zloženie

V zásade mramor obsahuje minimálne 50 % karbonátov, t. j. kalcitu, aragonitu či dolomitu (pozri vyššie).

Čistý kryštalický vápenec sa skladá z 95 % kryštálov karbonátov. Zvyšných 5 % tvoria rôzne silikáty, ílovité hmoty, limonit, grafit, prípadne aj ďalšie minerály a organické látky, ktoré zafarbujú pôvodne biely mramor.^{[chýba zdroj]}

Ak pôvodný karbonát obsahoval prímes ílovej hmoty, tá sa pri metamorfóze, ktorou vzniká kryštalický vápenec, mení na sľudy a Ca - Al kremičitany (epidot, diopsid, aktinolit a iné). Bežná je tiež prímes kremeňa, chalcedónu, grafitu, hematitu, pyritu, limonitu, tremolitu, wollastonitu a ďalších minerálov. Z vedľajších súčiastok sú zastúpené amfiboly, chlority, Mg-sľuda (flogopit), plagioklasy, Mg-olivín, serpentín, zoizit, Ca-granát a ďalšie. Akcesórie tvoria kremeň, granát, sericit, magnezit, magnetit, titanit a iné. Minerály ako kremeň, albit, sericit, epidot-zoizitové minerály, chlorit a tremolit indikujú premenu do fácie zelených bridlíc. Pri metamorfóze vyššieho stupňa a vhodnom chemizme vznikajú minerály ako wollastonit, forsterit, diopsid, tremolit, flogopit alebo plagioklas.

Textúra býva všesmerná i rovnobežná. Štruktúra je zreteľne zrnitá, od jemných až po hrubozrnné odrody. Pri väčšom obsahu sľudnatých minerálov je i šupinatozrnitá. Sfarbenie majú biele, svetlé, sivé, žltkasté, červenkasté, nazelenalé, modrosivé až čiemosivé (od grafitu). Chemické zloženie kryštalických vápencov sa podobá organogénnym vápencom, z ktorých premenou vznikli. Zelené sfarbenie spôsobujú kremičité minerály obsiahnuté vo vápenci s vysokým obsahom horčíka. Ak mramor obsahuje väčšie množstvo Ca a Mg kremičitanov, možno ho považovať za erlán.

Vznik

Mramor môže vznikať regionálnou, no nezriedka aj kontaktnou premenou (tzv. kontaktné mramory) usadených vápencov (prípadne i dolomitu, magnezitu alebo sideritu). Môže tiež vzniknúť metamorfózou staršieho mramoru. Tento proces zapríčiňuje úplné prekryštalizovanie pôvodnej horniny alebo minerálu. Teplota a tlak väčšinou zničia všetky usadeniny v pôvodnej hornine. Čistý biely mramor vznikol metamorfózou veľmi čistého vápenca.

Výskyt mramoru na Slovensku

Metamorfovaný vápenec – Banská Štiavnica

Na Slovensku sa vyskytujú viaceré druhy mramoru. V Ochtinej sa vyskytuje biely mramor. V jeho formácii je vyvinutá i Ochtinská aragonitová jaskyňa. Na Liptove je z oblasti Iľanovskej doliny a z Gemera pri Turni nad Bodvou je známy tmavý mramor. Zo Západných Karpát je známy taktiež svetlý a ružovkastý, miestami páskovaný mramor triasového veku pri Tuhári neďaleko Lučenca – tzv. tuhársky mramor. Tento mramor vznikol po prekrytí veporika južnejšími jednotkami po subdukcii Meliatského oceánu. Kryštalické vápence sa nachádzajú v Slovenskom rudohorí a v Malých Karpatoch. Kryštalické vápence sú známe z okolia Bacúcha, Šumiaca, Kráľovej hole, a z tzv. pliešovského ostrova uprostred neovulkanitov pri obci Pliešovce, v okolí Banskej Štiavnice. Z pásma jadrových pohorí sú mramory známe z niektorých lokalít v pohorí Tribeč.

Využitie

Mramor sa používa po vyleštení ako obkladový kameň, prípadne ako sochársky materiál. Vyrábajú sa z neho náhrobné kamene. Menej kvalitný mramor sa po podrvení používa na výrobu vápna alebo ako stavebný kameň, či ako drvina pri meliorácii. Čisté mramory sa môžu používať ako plnidlo v gumárenskom priemysle. Pre obkladové účely je dôležitá najmä jeho farba, dostatočná pevnosť a ťažiteľnosť v neporušených blokoch. Musí sa dať dobre opracúvať a leštiť. Tektonická porušenosť hornín Západných Karpát v dôsledku alpínskej orogenézy, nedovoľuje významnejšie použitie miestneho mramoru na sochárske a dekoračné účely.

Mramor v technickej praxi

V technickej praxi sú zaužívané niektoré označenia typov mramorov. Nie sú záväzné, ani založené na petrografických vlastnostiach, často sa nimi označujú aj celkom odlišné horniny, alebo mramory s podobnými vlastnosťami, ale z odlišných oblastí.

Príklady:

• Kararský mramor má čistú bielu alebo modro-šedú farbu. Je nazvaný podľa miesta výskytu, talianskeho mesta Carrara.
• Šternberský mramor má bielu farbu, ťaží sa v Česku.
• Čierny mramor sa ťaží hlavne v Poľsku a Írsku.
• Červený mramor sa ťaží v Rumunsku.
• Sivý mramor vzniká z čistého vápenca v metamorfných aureolách vyvretých hornín.
• Ónyxový mramor je na hranách priesvitný, vyskytuje sa vo viacerých farbách. Z petrografického hľadiska ónyxový mramor nie je mramor, ale travertín.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému mramor.

Zdroj

Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.