Veporikum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Geológia Západných Karpát
Veporikum
Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina
Flyšové pásmo
Bradlové pásmo
Pásmo jadrových pohorí
Veporské pásmo
Gemerské pásmo
Meliatske pásmo
Bükkské pásmo
Bakonské pásmo
Zemplínske pásmo
Geologické superjednotky
a rozhrania rôzneho rádu
OravikumVáhikumPeripieninský lineamentTatrikumSubtatranské príkrovyČertovická líniaFatrikumVeporikumLubenícko-margecianska líniaGemerikumHronikumRožňavská líniaSilicikumMeliatikumTurnaikumBükkikumTransdanubikumZemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Čorštynská elevácia
Váhický oceán
Alcapa
Meliatsko-halstattský oceán
Pozri aj Geovedný portál

Veporikum je stredná tektonická superjednotka centrálnych Západných Karpát, na severe je čiastočne nasunuté na južnú časť tatrika, na juhu je podobným spôsobom veporikum prekryté severnou časťou gemerika. Tvoria ho najmä paleozoické kryštalické bridlice a granitoidy, menej usadené a premenené horniny mladšieho paleozoika a mezozoika. Jeho geologické členenie nie je plne doriešené a je zatiaľ predmetom odborných diskusií.

Veporikum na povrchu buduje pás na západe ohraničený stredoslovenskými neovulkanitmi, na východe zasahuje do západnej časti Slovenského rudohoria (od masívu Kohúta). Významnú časť veporika tvorí východná (kráľovoholská) časť Nízkych Tatier na východ od sedla Čertovica, južná časť pohoria Branisko a Čierna hora. Zo severu je veporikum ohraničené čertovickou, na juhu lubenícko-margecianskou líniou. Predpokladá sa, že pokračovaním veporika by mohli byť aj predneogénne horninové komplexy vystupujúce v Zemplínskych vrchoch (tzv. zemplinikum)[1], ktoré sa značne odlišujú od ostatných geologických jednotiek Západných Karpát.

Pôvodne Zoubkom označované ako granidy (podľa staršieho názvu rieky Hron). Neskôr Andrusov zaviedol názov veporidy, ktorý je odvodený od študovaných typových oblastí vo Veporských vrchoch. Termín veporikum bol prvýkrát použitý v roku 1973 v Andrusovovej, Bystrického a Fusánovej práci Outline of the structure of the West Carpathians.

Geologická stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Tektonické členenie veporika
Členenie podľa Zoubka (1957)[2]
Ľubietovská zóna
Krakľovská zóna
Kráľovohoľská zóna
Kohútska zóna
Členenie podľa Klinca (1966)[3]
Kráľovohoľský príkrov
Hronský komplex

Väčšinu dnešného veporika tvorí predalpínske podložie, ktoré je veľmi podobné tatriku. Za najstaršie horniny veporika sú považované kryštalické bridlice (ortoruly, pararuly, migmatity) tiež ryolity, dacity a prípadne ich vulkanoklastiká, ktoré boli postihnuté rôznymi stupňami metamorfózy a najmä alpínskej diaftorézy. Pre veporikum je špecifické zachovanie niektorých čŕt pôvodnej hercýnskej stavby[4].

Granitoidy veporika sú od tatrických odlišné. Nachádza sa tu viacero typov špecifických variet granitov[5], sústredených v takzvanom veporskom plutóne. Veľká časť z nich je karbónskeho veku. Zriedkavé teleso pri Rochovciach spojené s vrchnokriedovou alpínskou kolíziou nevystupuje na povrch ale bolo zistené podľa geofyzikálnych indícií vrtným prieskumom.

  • granitoid veporského a sihlianskeho typu
  • granit typu Hrončok, Čierťaž a Rochovce

Usadené horniny tvoriace obal kryštalinika, sa oproti ostatným geologickým celkom Západných Karpát vyznačujú výraznejšou alpínskou metamorfózou. Sú rozčlenené do dvoch hlavných jednotiek:

Na veporiku ležia aj trosky chočského príkrovu (hronikum) a kryha muránskeho príkrovu (ktorý patrí do silicika)[6].

Podľa názorov niektorých geológov by mali patriť k skĺznutým častiam tzv. severného veporika viaceré tektonické jednotky tatrika (napr. belická jednotka Považského Inovca), bradlového pásma (manínska jednotka) alebo podvihorlatská iňačovsko-kričevská jendotka[7].

Oblasť veporika bola v období starších treťohôr (paleogénu) aspoň čiastočne zaliata morom, o čom svedčia relikty paleogénnych usadenín v oblasti Horehronského podolia. Neskôr v mladších treťohorách (miocéne) oblasť prekrývali viaceré sopky (Štiavnický stratovulkán, Poľana, Veporský stratovulkán).

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Mezozoický vývoj veporika, ktorý nasledoval po násune jednotiek pochádzajúcich z Meliatickej oblasti na sever, mal vo vrchnej kriede za následok jeho pochovanie počas tzv. tuhárskej fázy pod horniny gemerika a na ňom nasunutých jednotiek. Toto pochovanie malo za následok rozsiahlu metamorfózu (amfibolitová fácia). Česť veporika bola v tomto období ponorená do hlbších častí kôry. V následnej kohútskej fáze došlo k odstrešeniu a spätnému vynoreniu, ktoré iniciovalo presun fatrika a zrejme i hronika (v prípade, že má hronikum skutočne vnútroveporický pôvod). Následná extenzia pozdĺž mierne uklonených zlomov spôsobila spätný pohyb blokov nadložného gemerika pozdĺž lubenícko-margecianskeho násunu[8]. Na toto obdobie štádia tzv. metamorfného kôrového komplexu (81 – 76 miliónov rokov[9]) sa viaže aj výstup rochovského granitu (I a S-typu[10]) Vynorenie, bolo natoľko extrémne, že v priebehu pomerne krátkeho obdobia bol eróziou celkom odstránený celý Veporský stratovulkán[11], ktorý bol ešte v badene a sarmate porovnateľný so Štiavnickým stratovulkánom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Maheľ, M., 1986: Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
  2. Zoubek, V., 1957, Hranice gemeríd s veporidami. Geologické Práce, Zošit 46, s. 38 – 43
  3. Klinec, A., 1966, K problémom stavby a vzniku veporského kryštalinika. Sborník geologických vied, Západné Karpaty, 6, s. 7 – 28
  4. HUDECOVÁ, M.. Stručný prehľad geologickej stavby Slovenska [online]. infovek.sk, [cit. 2008-07-23]. Dostupné online.
  5. Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
  6. KÚŠIK, Dušan. Prehľad geologickej stavby územia Slovenskej republiky (Západné Karpaty) [online]. permonik.host.sk, [cit. 2009-05-29]. Dostupné online.
  7. Kozur, H., Mock, R., 1996: New Paleogeographic and tectonic interpretations in the Slovak Carpathians and their implications for correlations with Eastern Alps. Part I: Central Western Carpathians. Mineralia Slovaca, 28, s. 151 – 174
  8. Janák, M., Plašienka, D., Frey, M., Cosca, M., Schmidt, S.Th., Lupták, B., Méres, Š., 2001: Cretaceous evolution of a metamorphic core complex, the Veporic unit, Western Carpathians (Slovakia): P-T conditions and in situ 40Ar/ 39Ar UV laser probe dating of metapelites. Journal of Metamorphic Geology, 19, s. 197 – 216
  9. Poller, U., Uher, P., Jonák, M., Plašienka, D., Kohút, M., 2001: Late Cretaceous age og the Rochovce granite Wester Carpathians, Constrained by U-Pb single-Zircon dating in combination with cathodoluminescence imaging. Geologica Carpathica, 52, s. 41 – 47
  10. Radvanec, M., 1994; Postupnosť kryštalizácie pri parciálnom tavení kôry v extenznom režime strižnej zóny na príklade granitu v oblasti Ochtiná a Rochovce. Mineralia Slovaca, 26, s. 373 – 386
  11. Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., Dublan, L., 2001: Neogénny vulkanizmus stredného Slovenska. Mineralia Slovaca, 33, s. 159 – 178