Lubenícko-margecianska línia
| Geológia Západných Karpát |
|---|
|
| Morfotektonické členenie |
| Čelná karpatská priehlbina |
| Flyšové pásmo |
| Bradlové pásmo |
| Pásmo jadrových pohorí |
| Veporské pásmo |
| Gemerské pásmo |
| Meliatske pásmo |
| Bükkské pásmo |
| Bakonské pásmo |
| Zemplínske pásmo |
| Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu |
| Oravikum • Váhikum • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum |
| Paleogeografické termíny |
| Valaiský oceán |
| Čorštynská elevácia |
| Váhický oceán |
| Alcapa |
| Meliatsko-halstattský oceán |
| Pozri aj Geovedný portál |
Lubenícko-margecianska línia tiež lubenícko-margecianska jazva je významná zlomová oblasť vyššieho rádu v Západných Karpatoch. Má charakter prešmyku[1]. Pozdĺž nej je nasunuté gemerikum na veporikum. K násunu došlo počas tuhárskej fázy v priebehu strednej kriedy[2].
Línia sa tiahne južným úpätím Slovenského rudohoria zo severného okolia Lučenca k Jelšave, kde sa stáča na sever k Dobšinej. Vo východnej časti Slovenského rudohoria je výrazná medzi Margecanmi a Košicami. V oblasti medzi Krompachmi a Hranovnicou ju prekrýva centrálnokarpatský paleogén a ukláňa sa na juh[3]. Na južnom úpätí Slovenského rudohoria majú pozdĺž zlomovej línie horniny ochtinských vrstiev (najsevernejšia časť gemerika) strmý sklon okolo 40-60°, čo súvisí s neskorším vyklenutím pohoria. Na severnej strane rozhrania ju na veporickej strane ohraničujú horniny permského rimavického súvrstvia[1]. Na iných miestach má stredný až mierny sklon[3]. Podľa geofyzikálnych meraní je lubenícka časť viazaná na zónu tiažových anomálií v úseku Štítnik-Poltár. Východná hranica veporika na styku s gemerikom, pozdĺž tzv. spišskej rampy, má plochý priemet a tu línia nadväzuje na svoju margeciansku časť[1].
Podľa starších predpokladov bola táto oblasť pozostatkom pôvodného sedimentačného priestoru chočského, strážovského a silického príkrovu[4], ktoré mali byť z tejto oblasti vytlačené v podobe vejára. Neskôr bola spájaná s tzv. folkmárskou sutúrou, teda sutúrou po uzavretí severnej vetvy Meliatského oceánu[5]. Tento predpoklad sa však nikdy nepodarilo potvrdiť. Podľa dnes prevažujúcich koncepcií sú pozostatkom meliatskej sutúry rožňavsko-šugovská línia, alebo zlomové línie južne od maďarského pohoria Bükk.
Pomenovanie je odvodené od mien dvoch častí: Lubeníckej línie, podľa obce Lubeník, tvoriacej jej západnú časť a Margecianskej línie, podľa obce Margecany v jej východnej časti.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Maheľ, M., 1986: Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
- ↑ Plašienka, D., 2002: Origin and growth of the Western Carpathian orogenetic wedge during the mesozoic. in Geologica Carpathica Special Issues 53 Proceedings of XVII. Congress of Carpathian-Balkan Geological Association Bratislava, September 1st - 4th 2002
- ↑ a b Veľký, J. a kolektív, 1979: Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 398
- ↑ Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
- ↑ Kozur, H., Mock, R., 1995: First evidence of Jurassic in the Folkmar Suture Zone of the Meliaticum in Slovakia and its tectonic implications. Mineralia Slovaca, 27, 5, s. 301-307
|
Tento článok týkajúci sa geológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
