Lubenícko-margecianska línia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Geológia Západných Karpát
Lubenícko-margecianska línia
Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina
Flyšové pásmo
Bradlové pásmo
Pásmo jadrových pohorí
Veporské pásmo
Gemerské pásmo
Meliatske pásmo
Bükkské pásmo
Bakonské pásmo
Zemplínske pásmo
Geologické superjednotky
a rozhrania rôzneho rádu
OravikumVáhikumPeripieninský lineamentTatrikumSubtatranské príkrovyČertovická líniaFatrikumVeporikumLubenícko-margecianska líniaGemerikumHronikumRožňavská líniaSilicikumMeliatikumTurnaikumBükkikumTransdanubikumZemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Čorštynská elevácia
Váhický oceán
Alcapa
Meliatsko-halstattský oceán
Pozri aj Geovedný portál

Lubenícko-margecianska línia tiež lubenícko-margecianska jazva je významná zlomová oblasť vyššieho rádu v Západných Karpatoch. Má charakter prešmyku[1]. Pozdĺž nej je nasunuté gemerikum na veporikum. K násunu došlo počas tuhárskej fázy v priebehu strednej kriedy[2].

Línia sa tiahne južným úpätím Slovenského rudohoria zo severného okolia Lučenca k Jelšave, kde sa stáča na sever k Dobšinej. Vo východnej časti Slovenského rudohoria je výrazná medzi Margecanmi a Košicami. V oblasti medzi Krompachmi a Hranovnicou ju prekrýva centrálnokarpatský paleogén a ukláňa sa na juh[3]. Na južnom úpätí Slovenského rudohoria majú pozdĺž zlomovej línie horniny ochtinských vrstiev (najsevernejšia časť gemerika) strmý sklon okolo 40-60°, čo súvisí s neskorším vyklenutím pohoria. Na severnej strane rozhrania ju na veporickej strane ohraničujú horniny permského rimavického súvrstvia[1]. Na iných miestach má stredný až mierny sklon[3]. Podľa geofyzikálnych meraní je lubenícka časť viazaná na zónu tiažových anomálií v úseku Štítnik-Poltár. Východná hranica veporika na styku s gemerikom, pozdĺž tzv. spišskej rampy, má plochý priemet a tu línia nadväzuje na svoju margeciansku časť[1].

Podľa starších predpokladov bola táto oblasť pozostatkom pôvodného sedimentačného priestoru chočského, strážovského a silického príkrovu[4], ktoré mali byť z tejto oblasti vytlačené v podobe vejára. Neskôr bola spájaná s tzv. folkmárskou sutúrou, teda sutúrou po uzavretí severnej vetvy Meliatského oceánu[5]. Tento predpoklad sa však nikdy nepodarilo potvrdiť. Podľa dnes prevažujúcich koncepcií sú pozostatkom meliatskej sutúry rožňavsko-šugovská línia, alebo zlomové línie južne od maďarského pohoria Bükk.

Pomenovanie je odvodené od mien dvoch častí: Lubeníckej línie, podľa obce Lubeník, tvoriacej jej západnú časť a Margecianskej línie, podľa obce Margecany v jej východnej časti.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Maheľ, M., 1986: Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
  2. Plašienka, D., 2002: Origin and growth of the Western Carpathian orogenetic wedge during the mesozoic. in Geologica Carpathica Special Issues 53 Proceedings of XVII. Congress of Carpathian-Balkan Geological Association Bratislava, September 1st - 4th 2002
  3. a b Veľký, J. a kolektív, 1979: Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 398
  4. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  5. Kozur, H., Mock, R., 1995: First evidence of Jurassic in the Folkmar Suture Zone of the Meliaticum in Slovakia and its tectonic implications. Mineralia Slovaca, 27, 5, s. 301-307