Poltár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°25′50″S 19°47′51″V / 48,430556°S 19,797500°V / 48.430556; 19.797500
Poltár
mesto
Poltár (časť Zelené) - Turecký most.jpg
Turecký most v časti Zelené
Coat of arms of Poltár.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Poltár
Región Novohrad
Rieky Ipeľ, Poltarica
Nadmorská výška 240 m n. m.
Súradnice 48°25′50″S 19°47′51″V / 48,430556°S 19,797500°V / 48.430556; 19.797500
Rozloha 30,53 km² (3 053 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 713 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 187,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1330
Primátor Pavel Gavalec[3] (SMER-SD, SNS, KSS, SDKÚ-DS, NOVA)
PSČ 987 01
ŠÚJ 511765
EČV PT
Tel. predvoľba +421-47
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Železničná 489/1
987 01 Poltár
E-mailová adresa mesto@poltar.sk
Telefón 047 / 430 84 22
Fax 047 / 422 22 70
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Poltár
Webová stránka: www.poltar.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Poltárčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Poltár (maď. Poltár) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Poltár leží na úpätí Slovenského rudohoria na severovýchode Lučenskej kotliny v asymetrickej doline Poltarice. Rovinný chotár tvoria mladšie treťohorné uloženiny, štrky, piesky, íly poltárskej formácie a veporské kryštalinikum, v doline tokov riečne uloženiny vo formáte nív a terás. Je tu jediné nálezisko kaolínu na Slovensku. Chotár odvodňuje Ipeľ, Uhorniansky potok a Poltarica. Zväčša je odlesnený, plochy listnatého lesa sú na severozápade, západe a juhu. Má hnedé lesné, illimerizované až oglejené pôdy. Sú tu sírne minerálne pramene.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Poltára boli slovanské sídliskové nálezy zo 7. storočia, na Cerinách základy stredovekého hrádku, na Kostolisku zvyšky základov neskororománskeho kostola. Obec sa vyvinula zo staršieho osídlenia. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Nagpolthar, Felsupolthar, Kyspoltar, Varalyapolthar (1409), Polthar (1439); maďarsky Poltár.

Do roku 1330 patrila Zachovcom, potom Sóósovcom, od roku 1742 Géczyovcom a od konca 18. storočia viacerým zemepánom. V 15. storočí tu stála jiskrovská pevnôstka. V 16. storočí sa obec delila na Horný Poltár a Dolný Poltár. V rokoch 1554-1593 ju okupovali Turci. Obec mala v roku 1828 83 domov a 56 obyvateľov. Zaoberali sa málo výnosným poľnohospodárstvom. Rozvinulo sa debnárstvo, kolárstvo a najmä hrnčiarska výroba. Tunajšiu hlinu používali aj mlynári ako mazadlo na osi mlynských kolies. Od roku 1869 tu bola Baratta-Dragonova továreň na šamotové výrobky (tehly, trativody, kachličky). Od roku 1922 v obci pracovala parná píla, ktorá v roku 1936 vyhorela. V roku 1934 bol štrajk robotníkov tehelne a poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1937 bol najväčší štrajk robotníkov tehelne. Obyvatelia obce boli aktívni aj v účasti v SNP. Po roku 1952 sa rozvinula výroba stavebných hmôt, otvorili baňu na kaolín.

V roku 1966 sa k obci Poltár pripojili obce Slaná Lehota a Zelené. Obec má udelený štatút mesta.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Slaná Lehota, Podháj, Prievrana, Zelené

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

V Poltári sa nachádza celkom 19 ulíc: 9.mája, 13.januára, Družby, Fučíkova, Jarmočná, Kanadská, Kvetná, Lúčna, Nová, Obrancov mieru, Partizánska, Pionierska, Podhorská, Revolučná, Sklárska, Slobody, Továrenská, Záhradná a Železničná.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Ipeľ, Poltárica

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci - 86,38 %
  • Rómovia - 10,58 %
  • Maďari - 0,49 %
  • Česi - 0,42 %

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímski katolíci - 50,14 %
  • bez vyznania - 22,89 %
  • evanjelici a.v. - 20,79 %
  • grécki katolíci - 0,33 %

a iní

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobí výrobca 24% olovnatého krištáľu, sodnodraselného úžitkového skla, výrobca kompomentov pre lokomotívy a výrobca murovacích materiálov a keramických stropných systémov.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšou cestnou komunikáciou v Poltári je cesta II/595 spájajúca mesto Poltár s Lučencom. Mesto by malo profitovať z plánovanej výstavby rýchlostnej komunikácie R7

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je prostredníctvom regionálnej trate napojené na hlavný južný železničný ťah Nové Zámky - Kozárovce - Zvolen - Lučenec - Jesenské - Tornaľa – Košice

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto každoročne organizuje množstvo kultúrnych programov a akcií.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Turecký most, trojoblúkový most zo začiatku 19. storočia cez rieku Ipeľ v miestnej časti Zelené, postavený z materiálu staršieho mosta, pravdepodobne zo 16.-17. storočia. Most je dlhý 35 metrov a široký 5 metrov. Piliere mosta sú opatrené klinovými ľadolamami. Most prešiel obnovou v roku 1886.[6]
  • Evanjelický kostol v časti Zelené, klasicistická halová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1835. Kostol nechal postaviť František Tihányi. Interiér je zaklenutý segmentovou klenbou. Kostol prešiel obnovou v roku 1867. Fasády sú členené pilastrami a termálnymi oknami. Hlavná fasáda, členená pilastrami a kazetami, je ukončená štítom s tympanónom. V interiéri sa nachádza klasicisický kazateľnicový oltár s obrazom Kázanie na Olivovej hore. Súčasťou interiéru je aj figurálny náhrobok s alegorickými postavami žien a levom z polovice 19. storočia.[7]
  • Ghéczyho kúria, dnes Múzeum mesta Poltár, pôvodne klasicistická stavba z roku 1775. Jedná sa o jednoduchú jednopodlažnú stavba so sedlovou strechou. Na fasáde objektu sa nachádza kamenná kartuša s iniciálami G C a letopočtom 1778.[8]
  • Evanjelický kostol v časti Slaná Lehota, jednoloďová stavba s polkruhovo ukončenou svätyňou a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1891.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Poltárčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Poltár- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Zelené (Poltár)- most [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Zelené (Poltár)- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Poltár- kúria [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]