Poltár
| Poltár | ||
| mesto | ||
_-_Tureck%C3%BD_most_-a.jpg) Turecký most v časti Zelené
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | |
| Okres | Poltár | |
| Región | Novohrad | |
| Rieky | Ipeľ, Poltarica | |
| Nadmorská výška | 240 m n. m. | |
| Súradnice | 48°25′50″S 19°47′51″V / 48,430556°S 19,797500°V | |
| Rozloha | 30,53 km² (3 053 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 5 693 (31. 12. 2017) [2] | |
| Hustota | 186,47 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1330 | |
| Primátor | Pavel Gavalec[3] (SMER-SD, SNS, KSS, SDKÚ-DS, NOVA) | |
| PSČ | 987 01 | |
| ŠÚJ | 511765 | |
| EČV | PT | |
| Tel. predvoľba | +421-47 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Železničná 489/1 987 01 Poltár | |
| E-mailová adresa | mesto@poltar.sk | |
| Telefón | 047 / 430 84 22 | |
| Fax | 047 / 422 22 70 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
| ||
| Wikimedia Commons: Poltár | ||
| Webová stránka: www.poltar.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
Demonym: Poltárčan[4]  Slovenský portál
| ||
Poltár (maď. Poltár) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji.
Obsah
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Poltár leží na úpätí Slovenského rudohoria na severovýchode Lučenskej kotliny v asymetrickej doline Poltarice. Rovinný chotár tvoria mladšie treťohorné uloženiny, štrky, piesky, íly poltárskej formácie a veporské kryštalinikum, v doline tokov riečne uloženiny vo formáte nív a terás. Je tu jediné nálezisko kaolínu na Slovensku. Chotár odvodňuje Ipeľ, Uhorniansky potok a Poltárica. Zväčša je odlesnený, plochy listnatého lesa sú na severozápade, západe a juhu. Má hnedé lesné, illimerizované až oglejené pôdy. Sú tu sírne minerálne pramene.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Na území Poltára boli slovanské sídliskové nálezy zo 7. storočia, na Cerinách základy stredovekého hrádku, na Kostolisku zvyšky základov neskororománskeho kostola. Obec sa vyvinula zo staršieho osídlenia. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Nagpolthar, Felsupolthar, Kyspoltar, Varalyapolthar (1409), Polthar (1439); maďarsky Poltár.
Do roku 1330 patrila Zachovcom, potom Sóósovcom, od roku 1742 Géczyovcom a od konca 18. storočia viacerým zemepánom. V 15. storočí tu stála jiskrovská pevnôstka. V 16. storočí sa obec delila na Horný Poltár a Dolný Poltár. V rokoch 1554-1593 ju okupovali Turci. Obec mala v roku 1828 83 domov a 56 obyvateľov. Zaoberali sa málo výnosným poľnohospodárstvom. Rozvinulo sa debnárstvo, kolárstvo a najmä hrnčiarska výroba. Tunajšiu hlinu používali aj mlynári ako mazadlo na osi mlynských kolies. Od roku 1869 tu bola Baratta-Dragonova továreň na šamotové výrobky (tehly, trativody, kachličky). Od roku 1922 v obci pracovala parná píla, ktorá v roku 1936 vyhorela. V roku 1934 bol štrajk robotníkov tehelne a poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1937 bol najväčší štrajk robotníkov tehelne. Obyvatelia obce boli aktívni aj v účasti v SNP. Po roku 1952 sa rozvinula výroba stavebných hmôt, otvorili baňu na kaolín.
V roku 1966 sa k obci Poltár pripojili obce Slaná Lehota a Zelené. Obec má udelený štatút mesta.
Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
Slaná Lehota, Podháj, Prievrana, Zelené
Ulice[upraviť | upraviť zdroj]
V Poltári sa nachádza celkom 19 ulíc: 9.mája, 13.januára, Družby, Fučíkova, Jarmočná, Kanadská, Kvetná, Lúčna, Nová, Obrancov mieru, Partizánska, Pionierska, Podhorská, Revolučná, Sklárska, Slobody, Továrenská, Záhradná a Železničná.
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
- Slováci - 86,38 %
- Rómovia - 10,58 %
- Maďari - 0,49 %
- Česi - 0,42 %
Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
- rímski katolíci - 50,14 %
- bez vyznania - 22,89 %
- evanjelici a.v. - 20,79 %
- grécki katolíci - 0,33 %
a iní
Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]
V meste pôsobí výrobca 24% olovnatého krištáľu, sodnodraselného úžitkového skla, výrobca kompomentov pre lokomotívy a výrobca murovacích materiálov a keramických stropných systémov.
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
- 8-ročné Gymnázium
- Spojená škola so zameraním na služby, poľnohospodárstvo a sklársky priemysel
- 2 základné školy
- 2 materské školy
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Najvýznamnejšou cestnou komunikáciou v Poltári je cesta II/595 spájajúca mesto Poltár s Lučencom. Mesto by malo profitovať z plánovanej výstavby rýchlostnej komunikácie R7
Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto je prostredníctvom regionálnej trate napojené na hlavný južný železničný ťah Nové Zámky - Kozárovce - Zvolen - Lučenec - Jesenské - Tornaľa – Košice
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto každoročne organizuje množstvo kultúrnych programov a akcií.
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Evanjelický kostol v Poltári, barokovo-klasicistická jednoloďová stavba so segmentovo ukončenou svätyňou a predstavanou vežou z roku 1791. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami. Oltár je rokokový kazateľnicového typu. Centrálny obraz Kristus v Getsemanskej záhrade vznikol okolo roku 1900. Ďalej sa v interiéri nachádza drevená protestantská empora so sekundárne umiestneným obrazom evanjelistu z 18. storočia. V kostole uchovávajú neskororenesančný kalich z roku 1651.[5]
Evanjelický kostol v Poltári
Školská ulica
Mestské múzeum
- Turecký most, trojoblúkový most zo začiatku 19. storočia cez rieku Ipeľ v miestnej časti Zelené, postavený z materiálu staršieho mosta, pravdepodobne zo 16.-17. storočia. Most je dlhý 35 metrov a široký 5 metrov. Piliere mosta sú opatrené klinovými ľadolamami. Most prešiel obnovou v roku 1886.[6]
- Evanjelický kostol v časti Zelené, klasicistická halová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1835. Kostol nechal postaviť František Tihányi. Interiér je zaklenutý segmentovou klenbou. Kostol prešiel obnovou v roku 1867. Fasády sú členené pilastrami a termálnymi oknami. Hlavná fasáda, členená pilastrami a kazetami, je ukončená štítom s tympanónom. V interiéri sa nachádza klasicisický kazateľnicový oltár s obrazom Kázanie na Olivovej hore. Súčasťou interiéru je aj figurálny náhrobok s alegorickými postavami žien a levom z polovice 19. storočia.[7]
Evanjelický kostol v Zelenom
Ghéczyho kúria
Evanjelický kostol v Slanej Lehote
- Ghéczyho kúria, dnes Múzeum mesta Poltár, pôvodne klasicistická stavba z roku 1775. Jedná sa o jednoduchú jednopodlažnú stavba so sedlovou strechou. Na fasáde objektu sa nachádza kamenná kartuša s iniciálami G C a letopočtom 1778.[8]
- Evanjelický kostol v časti Slaná Lehota, jednoloďová stavba s polkruhovo ukončenou svätyňou a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1891.
Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Tibor Sedlický (* 1924 – † 2004), hudobný pedagóg a dirigent
- Ján Zoltán Mlynárik (* 1933 – † 2012), historik, disident, signatár Charty 77, bývalý poslanec FZ, predseda Zväzu Slovákov v ČR
- Ivan Gašparovič (* 1941), bývalý prezident Slovenskej republiky
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Poltárčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Poltár- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Zelené (Poltár)- most [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Zelené (Poltár)- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Poltár- kúria [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka obce
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
| ||||||||||
