Šoltýska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°34′49″S 19°44′40″V / 48,5804°S 19,7445°V / 48.5804; 19.7445
Šoltýska
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Poltár
Región Malohont
Nadmorská výška 743 m n. m.
Súradnice 48°34′49″S 19°44′40″V / 48,5804°S 19,7445°V / 48.5804; 19.7445
Rozloha 4,39 km² (439 ha) [1]
Obyvateľstvo 105 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 23,92 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1796
Starosta Marián Habovčík[3] (SMER-SD)
PSČ 985 07
ŠÚJ 511889
EČV PT
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Šoltýska 4
985 07
Telefón 047/429 57 23
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Webová stránka: www.soltyska.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Šoltýska je obec na Slovensku v okrese Poltár.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Šoltýska sa nachádza v západnej časti Stolických vrchov vo výške 650 až 800 m n. m. Rozprestiera sa v trojuholníku tvoreného troma vrchmi Perešom (835 m n. m.), Homračkou (814 m n. m.) a Turčiankou (758 m n. m., vo vrcholovej časti Slovenského Rudohoria. Jej kataster sa rozkladá na ploche 439 ha. Obec leží v údolí kde pramení potok, ktorý sa asi po 2 km vlieva do potoka Kokavka.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Šoltýsku založil gróf Anton Forgáč v r. 1796.[4] Na jeho počesť bola osada v čase založenia nazvaná Antalfalva (Antonová Dedina).[5] Neskoršie došlo k zmene názvu dediny z Antalfalva na Šoltýska. Časť forgačovských majetkov sa nachádzala v tom čase (koncom osemnásteho storočia) v kokavskom katastri. Podľa dostupných údajov vlastnili Forgáčovci až polovicu Kokavy od roku 1595.[6] Založenie Šoltýsky súviselo s rozvojom priemyselnej výroby a najmä skla v okolitých dedinách a usadlostiach. Forgáčovci si uvedomili, že hlavným zdrojom ich príjmov v budúcnosti môžu byť zisky z manufaktúr a preto sa zamerali na ich zakladanie.

V roku 1750 založili prvú, manufaktúru na výrobu papiera v údolí Rimavice, 2 km severne od obce Kokava. V roku 1803 založili sklársku hutu na výrobu tabuľového skla v lokalite Dolina v údolí Rimavice cca 18 km severne od Kokavy. Ako kurivo pre roztavenie sklárskej suroviny (kremeňa) sa v sklárskych hutách v tom čase používalo suché bukové drevo. Využitie inej energie v tých časoch ešte nebolo v týchto lokalitách známe. K tomu bolo potrebné mnoho drevorubačov a povozníkov so záprahmi. Forgáčovci preto využili, možnosť, ktorú im ponúkol patent cisára Jozefa II. z roku 1785 o zrušení nevoľníctva a v roku 1796 najali verbovačov, ktorí im pomohli naverbovať a presídliť na ich majetky do severnej a severozápadnej časti kokavského katastra 134 rodín. Presídlenci, boli to drevorubači, ktorí prišli klčovať okolité bukové lesy, založili osady z ktorých neskoršie vznikli samostatné obce Šoltýska, Lom nad Rimavicou a Ďubákovo. Ďalší presídlenci vytvorili laznícke usadlosti Čremoš a Pereš.[7] Presídlenci najmä do Šoltýsky, boli z viacerých stolíc. Väčšina bola zo zvolenskej stolice, ale boli medzi nimi aj prisťahovalci z oravskej, abovskej, trenčianskej stolice a dokonca aj z moravského Hrozenkova.[8] Celkom bolo do Šoltýsky presídlených 53 rodín. V čase svojho vzniku patrila Šoltýska do Malohontského dištriktu, ktorý bol súčasťou Hontianskej stolice.[9]

Od roku 1803 patrila Šoltýska do novo vzniknutej Gemersko-Malohontskej stolice. V roku 1809 vznik samostatnej rímskokatolíckej farnosti. V r. 1834 ukončenie výstavby a vysvätenie kostola (Rožňavské biskupstvo).[10] Elektrický prúd bol do obce zavedený v r.1957. Počas reorganizácie štátnej správy v r. 1961 bola k Šoltýske pripojená aj miestna osada Ľubienka, ktorá dovtedy patrila pod obecný úrad Ipeľský potok. V r. 1967 bola do Šoltýsky vybudovaná miestna cestná prípojka (3 km) od štátnej cesty Kokava - Kriváň (táto bola daná do prevádzky v októbri 1938). Vodovod si občania svojpomocne vybudovali v r. 1973. V minulosti bol v obci v prevádzke vodný mlyn[4] a píla.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. a b c SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 569.
  5. Kronika obce Šoltýska.
  6. Leon Sokolovský - Stručné dejiny Malohontu do roku 1803. Vydalo Vydavateľstvo GRADUS Martin v r.1997 pre TAURIS, a.s., Rimavská Sobota.
  7. Pavel Spišiak - Kokava nad Rimavicou v období neskorého feudalizmu a kapitalizmu. Vydavateľstvo Osveta š.p. Martin pre Miestne kultúrne stredisko v Kokave nad Rimavicou r. 1990.
  8. ŠA Banská Bystrica. Fond Malohontského dištriktu 1688-1803.
  9. Leon Sokolovský - Erb a ostatné symboly obce Šoltýska - Historická, sfragistická, heraldická a vexilologická štúdia vypracovaná pri príležitosti odovzdávaniu obecných symbolov do používania. 2006.
  10. Ján Belčany: Dejiny brezníckej farnosti. FÚ Breznička 1958
  11. Krátka história rím. kat. farnosti Šoltýska [online]. Oficiálne stránky obce Šoltýska. Dostupné online.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ing. Emil Rončák a kol.: Lom nad Rimavicou a okolie. Vydal Obecný úrad Lom nad Rim. v r. 2008.
  • ŠA B. Bystrica. Fond Zbierka cirkevných matrík, Šoltýska, krabica 318.
  • ŠA B. Bystrica, pobočka Lučenec, Notárske zápisy z NÚ Kokava nad Rim.
  • Žilák, Kafka, Repčok - Sklárne v Malohonte - vydané Divadelným združením GUnaGU v Bratislave r.2001.
  • Kolektív autorov: Monografia obce Málinec. Vydal Obecný úrad Málinec r. 2009
  • Slovenský biografický slovník III. zväzok K-L.
  • Slovenský biografický slovník V. zväzok R-T.
  • Úradné noviny župy XVIII (Pohronskej) č. 13 z 15.júna 1925.
  • KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. 532 s.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]