Šoltýska
| Šoltýska | |
| obec | |
 Šoltýska | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Poltár |
| Región | Malohont |
| Nadmorská výška | 743 m n. m. |
| Súradnice | 48°34′49″S 19°44′40″V / 48,5804°S 19,7445°V |
| Rozloha | 4,39 km² (439 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 71 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 16,17 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1796 |
| Starosta | Viera Havranová[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 985 07 |
| ŠÚJ | 511889 |
| EČV (do r. 2022) | PT |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Šoltýska 4 985 07 |
| Telefón | 047/429 57 23 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Šoltýska | |
| Webová stránka: soltyska.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
POZOR! Duplicitný názov miesta Šoltýska v Google maps na PSČ 980 12, medzi Rím.Sobotou a Hrnčiarskymi Zalužanmi. | |
Šoltýska je obec na Slovensku v okrese Poltár, horná časť sa nazýva Ľubienka.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Šoltýska sa nachádza v západnej časti Stolických vrchov vo výške 650 až 800 m n. m. Rozprestiera sa v trojuholníku tvoreného troma vrchmi Perešom (835 m n. m.), Homračkou (814 m n. m.) a Turčiankou (758 m n. m., vo vrcholovej časti Slovenského Rudohoria. Jej kataster sa rozkladá na ploche 439 ha. Obec leží v údolí kde pramení potok, ktorý sa asi po 2 km vlieva do potoka Kokavka.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Šoltýsku založil gróf Anton Forgáč v roku 1796.[4] Na jeho počesť bola osada v čase založenia nazvaná Antalfalva (Antonova Dedina).[5] Neskoršie došlo k zmene názvu dediny z Antalfalva na Šoltýska. Časť forgačovských majetkov sa nachádzala v tom čase (koncom osemnásteho storočia) v kokavskom katastri. Podľa dostupných údajov vlastnili Forgáčovci až polovicu Kokavy od roku 1595.[6] Založenie Šoltýsky súviselo s rozvojom priemyselnej výroby, najmä skla, v okolitých dedinách a usadlostiach. Forgáčovci si uvedomili, že hlavným zdrojom ich príjmov v budúcnosti môžu byť zisky z manufaktúr a preto sa zamerali na ich zakladanie.
V roku 1750 založili prvú manufaktúru na výrobu papiera v údolí Rimavice, 2 km severne od obce Kokava. V roku 1803 založili sklársku hutu na výrobu tabuľového skla v lokalite Dolina v údolí Rimavice cca 18 km severne od Kokavy. Ako kurivo pre roztavenie sklárskej suroviny (kremeňa) sa v sklárskych hutách v tom čase používalo suché bukové drevo. Využitie inej energie v tých časoch ešte nebolo v týchto lokalitách známe. K tomu bolo potrebné mnoho drevorubačov a povozníkov so záprahmi. Forgáčovci preto využili, možnosť, ktorú im ponúkol patent cisára Jozefa II. z roku 1785 o zrušení nevoľníctva a v roku 1796 najali verbovačov, ktorí im pomohli naverbovať a presídliť na ich majetky do severnej a severozápadnej časti kokavského katastra 134 rodín. Presídlenci, boli to drevorubači, ktorí prišli klčovať okolité bukové lesy, založili osady z ktorých neskoršie vznikli samostatné obce Šoltýska, Lom nad Rimavicou a Ďubákovo. Ďalší presídlenci vytvorili laznícke usadlosti Čremoš a Pereš.[7] Presídlenci najmä do Šoltýsky, boli z viacerých stolíc. Väčšina bola zo zvolenskej stolice, ale boli medzi nimi aj prisťahovalci z oravskej (veľká časť z nich bola goralského pôvodu)[8], abovskej, trenčianskej stolice a dokonca aj z moravského Hrozenkova.[9] Celkom bolo do Šoltýsky presídlených 53 rodín. V čase svojho vzniku patrila Šoltýska do Malohontského dištriktu, ktorý bol súčasťou Hontianskej stolice.[10] Niekoľko vĺn kolonistov z obce Šoltýska, Ďubákovo a Lom nad Rimavicou sa v roku 1795 vybralo do regiónu Bihar (územie na západe dnešného Rumunska), aby pracovali ako drevorubači. Častokrát išlo o prvogeneračných kolonistov pôvodom z Oravy. Po príchode postupne vytvorili vlastné obce, ako Bodonoš či Nová Huta.
Koncom 19.storočia dosídlili goralskí vrchári aj lazy okolitých obcí- Hradište a Krná. Veľká časť vrchárov pochádzala z Detvy, no sekundárne aj z obcí Šoltýska, Drábsko či Ďubákovo. Ich prítomnosť sa dá vystopovať zo zvyšujúceho sa podielu rímskokatolíckeho obyvateľstva týchto, pôvodne evanjelických obcí. Kontakt medzi obyvateľmi obce a ich lazov boli veľmi zriedkavé.[8]
Od roku 1803 patrila Šoltýska do novo vzniknutej Gemersko-Malohontskej stolice. V roku 1809 vznikla samostatná rímskokatolícka farnosť. V roku 1834 ukončenie výstavby a vysvätenie kostola (Rožňavské biskupstvo).[11] Aj v tomto období fungovala vnútroštátna migrácia, predovšetkým goralského obyvateľstva. Práve v roku 1921 sa obyvatelia obce Šoltýska spolupodieľali na vytvorení kolónie Bukovinka popri maďarských hraniciach. V roku 1923 sa spolu s vrchármi z obce Lom nad Rimavicou zúčastnili na vytvorení kolónie Kružno v južnom Malohonte. Vrchárske kroje sa tu nosili aspoň do 40. rokov.[8]
Elektrický prúd bol do obce zavedený v roku 1957.Počas reorganizácie štátnej správy v roku 1961 bola k Šoltýske pripojená aj miestna osada Ľubienka, ktorá dovtedy patrila pod obecný úrad Ipeľský potok. V roku 1967 bola do Šoltýsky vybudovaná miestna cestná prípojka (3 km) od štátnej cesty Kokava - Kriváň (táto bola daná do prevádzky v októbri 1938). Vodovod si občania svojpomocne vybudovali v roku 1973. V minulosti bol v obci v prevádzke vodný mlyn[4] a píla.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1828-1834. Obnovou prešiel v roku 1893 a 1923. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami.[12] V interiéri sa nachádza výmaľba od Jozefa Hanulu z 20. rokov 20. storočia.[13] Fasády kostola sú členené širokými polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu s termálnym oknom. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.
Kostol Povýšenia svätého Kríža
Interiér kostola Povýšenia svätého Kríža
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- 1 2 3 SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 569.
- ↑ Kronika obce Šoltýska.
- ↑ Leon Sokolovský - Stručné dejiny Malohontu do roku 1803. Vydalo Vydavateľstvo GRADUS Martin v r.1997 pre TAURIS, a.s., Rimavská Sobota.
- ↑ Pavel Spišiak - Kokava nad Rimavicou v období neskorého feudalizmu a kapitalizmu. Vydavateľstvo Osveta š.p. Martin pre Miestne kultúrne stredisko v Kokave nad Rimavicou r. 1990.
- 1 2 3 RAVASZ, Ábel; KOVÁCS, Ľuboš; ZAMIŠKOVÁ, Anna. Atlas Goralov Slovenska. Bratislava : Veda, 2025. 160 s. ISBN 978-80-224-2119-5. S. 41, 52, 111, 139.
- ↑ ŠA Banská Bystrica. Fond Malohontského dištriktu 1688-1803.
- ↑ Leon Sokolovský - Erb a ostatné symboly obce Šoltýska - Historická, sfragistická, heraldická a vexilologická štúdia vypracovaná pri príležitosti odovzdávaniu obecných symbolov do používania. 2006.
- ↑ Ján Belčany: Dejiny brezníckej farnosti. FÚ Breznička 1958
- ↑ Šoltýska - Kostol Povýšenia sv. Kríža [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Krátka história rím. kat. farnosti Šoltýska [online]. Oficiálne stránky obce Šoltýska. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šoltýska
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- LAŠŠÁK, Juraj. Šoltýska : monografia obce. 1. vyd. Šoltýska : Obecný úrad, 2014. 208 s. ISBN 978-80-971709-8-1.
- Ing. Emil Rončák a kol.: Lom nad Rimavicou a okolie. Vydal Obecný úrad Lom nad Rim. v r. 2008.
- ŠA B. Bystrica. Fond Zbierka cirkevných matrík, Šoltýska, krabica 318.
- ŠA B. Bystrica, pobočka Lučenec, Notárske zápisy z NÚ Kokava nad Rim.
- Žilák, Kafka, Repčok - Sklárne v Malohonte - vydané Divadelným združením GUnaGU v Bratislave r.2001.
- Kolektív autorov: Monografia obce Málinec. Vydal Obecný úrad Málinec r. 2009
- Slovenský biografický slovník III. zväzok K-L.
- Slovenský biografický slovník V. zväzok R-T.
- Úradné noviny župy XVIII (Pohronskej) č. 13 z 15.júna 1925.
- KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. 532 s.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci