Kokava nad Rimavicou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°34′13″S 19°50′29″V / 48,5703°S 19,8415°V / 48.5703; 19.8415
Kokava nad Rimavicou
obec
Kokava nad Rimavicou - Námestie 1. mája.jpg
Námestie 1. mája
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Poltár
Región Malohont
Rieka Rimavica
Nadmorská výška 329 m n. m.
Súradnice 48°34′13″S 19°50′29″V / 48,5703°S 19,8415°V / 48.5703; 19.8415
Rozloha 66,27 km² (6 627 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 931 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 44,23 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1481
Starosta Ján Chromek[3] (SMER-SD)
PSČ 985 05
ŠÚJ 511498
EČV PT
Tel. predvoľba +421-47
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Kokava nad Rimavicou
Webová stránka: www.kokava.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kokava nad Rimavicou (v minulosti Kokava, Rimavská Kokava, maď. Rimakokova, nem. Kochseifen, Kockau, Kockenau)[4][5] je obec na strednom Slovensku v okrese Poltár.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Kokava nad Rimavicou leží v Slovenskom rudohorí v Stolických vrchoch, pod Klenovským Veprom (1 338,2 m n. m.), na sútoku Rimavice s Kokavkou. Je prirodzeným centrom rozsiahlej horskej oblasti severného Novohradu. Kataster obce sa nachádza v okrese Poltár, do ktorého obec administratívne patrí. Pôvodný historický kataster obce bol podstatne väčší a rozprestieral sa na rozhraní troch regiónov: stolice Gemersko – Malohontskej (časť súčasného okresu Rimavská Sobota), stolice Novohradskej (Lučenec) a stolice Zvolenskej.

Dopravné spojenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kokava nad Rimavicou je križovatkou dvoch dopravných trás. Východo–západnej (cesta II. triedy č. 526) a severo–južnej (cesta II. triedy č. 595 a železničná trať č. 162). Z toho vyplýva aj relatívne dobrá poloha obce a ľahká dostupnosť všetkých významnejších centier spoločenského a obchodného života. Na východ je to obec Klenovec a mesto Hnúšťa, z ktorých je spojenie ďalej severne na Tisovec, Muráň, Slovenský raj či Poprad, alebo južne na Rimavskú Sobotu. Na západ sú to Hriňová, Detva, Zvolen a Banská Bystrica. Severne sú to obce Utekáč, Čierny Balog a mesto Brezno, odkiaľ je spojenie západne na Banskú Bystricu, východne na Slovenský raj a severne do Nízkych Tatier, horským priesmykom Čertovica do oblasti Vysokých Tatier. Južným cestným i železničným ťahom je spojenie na Zlatno, Poltár, Lučenec, odkiaľ je možnosť prechodu do Maďarska.

Vývoj názvu obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1773 Kokova
  • 1786 Kokawa
  • 1808 Kokova, Kokawa
  • 18631907 Kokova
  • 1907–1920 Rimakokova
  • 1920-1927 Kokava, Rimavská Kokava
  • od 1927 Kokava nad Rimavicou

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Na území obce sa nachádzajú štyri lokality chránené sprísneným režimom kategórie C. Na teritóriu obce je zaznamenaných 10 chránených druhov cicavcov, 65 druhov vtákov, 3 druhy plazov, 3 druhy obojživelníkov a 38 botanických druhov. Širší región do ktorého Kokava patrí, plní funkciu prirodzenej zásobárne pitnej vody pre tri okresy a z toho dôvodu sa vzťahujú na ňu prísne opatrenia na ochranu prírody.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Evanjelický kostol, pôvodne gotická halová stavba z roku 1566. Nachádza sa na vyvýšenej polohe nad centrom obce, ktorej je dominantou. Pôvodne bol obkolesený obranným múrom. Kostol prešiel mnohými stavebnými úpravami a tak sa z gotickej stavby dochovali len fragmenty, ako spodná úroveň veže s gotickým portálom. Písomný doklad o príchode reformácie pochádza už z roku 1596, kedy sa stal miestny cirkevný zbor evanjelickým. Z roku 1669 pochádza hmota predstavanej veže. Do roku 1773 sa nachádzal okolo kostola starý cintorín. Ďalšie úpravy nasledovali v roku 1829, kedy došlo k nadstavaniu veže a v roku 1877. V roku 1911 postihol kostol aj dedinu celkovo katastrofálny požiar, po ktorom musel byť kostol z veľkej časti vybudovaný znova. V rokoch 1912-1913 prebiehala obnova zničeného kostola do dnešnej eklektickej podoby aj na základe milodarov z okolitých zborov i zahraničia. V interiéri bol osadený oltárny obraz od známeho Stuttgartského maliara Rudolfa Yelina.[6]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Petra a sv. Pavola, jednoloďová klasicistická stavba z rokov 1807-1820. K obnoveniu katolíckej farnosti došlo v roku 1803. Na sté výročie obnovenia farnosti prebehla obnova chrámu a prístavba novej veže. V interiéri kostola sa nachádza oltárny obraz od Jozefa Hanulu.[7]
  • Židovská synagóga, historizujúca stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1890. Jedná sa o sieňový priestor s rovným stropom a s emporami (ženská galéria) z troch strán. Dominantná uličná fasáda je členená výraznou nikou s kruhovým oknom, po ktorej stranách sa nachádzajú dve polkruhovo ukončené okná. Interiér je dochovaný vo svojej pôvodnej podobe. V súčastnosti sa priestor synagógy využíva ako koncertný a výstavný priestor.[8]
  • Forgáchovský kaštieľ, klasicistická stavba zo začiatku 19. storočia. Jedná sa o dvojpodlažný objekt na pôdoryse obdĺžnika s trojosovým rizalitom ukončeným štítom s tympanónom. Miestnosti kaštieľa sú plochostropé. Kaštieľ bol znárodnený v roku 1950 a o dva roky necitlivo prestavaný. V súčasnosti je kaštieľ v zlom technickom stave a chátra.[9]
  • Neskoroklasicistická kaplnka z roku 1847.

Tradície[upraviť | upraviť zdroj]

Kokava nad Rimavicou má dlhú a bohatú históriu. Prvé písomné záznamy o zemi, ktorú vtedy nazývali „KOKOV“ (Kochou) pochádzajú z roku 1279, kedy si bratia Etruch a Mikuláš delili rodové majetky ozdínskeho panstva, ku ktorým „terra Kochou“ patrila. Od spomínanej udalosti prešlo veľa rokov a ľudia, ktorí obývali osadu rozloženú na sútoku riečky Rimavica a Kokavka, vystriedali mnohých zemepánov a mnohokrát sa obmieňal i samotný názov osady. Pôvodní obyvatelia Kokavy boli pastieri, baníci, roľníci, lesní robotníci a remeselníci. Neskôr k nim pribudli sklári. Dnes je už sociálne rozvrstvenie obyvateľstva odlišné, ale stále živými a dominantnými tradíciami sú tradície dreva, skla, baníctva a kolešní. A spájajúcim motívom všetkých je folklór a láska k prírode.

Drevárska výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Drevo sa v Kokave ťažilo a spracovávalo od samotného vzniku osady. Bolo dôležitým stavebným materiálom, vyrábali sa z neho šindle, drevené nádoby a iné úžitkové predmety dennej potreby. Lesy bohaté na drevo boli rozhodujúcim faktorom pre vznik sklárskych hút, papierní a píl. V 17. a 18. storočí pracovali na území obce štyri papierne. Najväčšia bola na Chorepe. Túto dal postaviť gróf Anton Forgáč a vyrábala veľmi kvalitné papiere. V tom čase to bola druhá najväčšia papiereň na Slovensku. Dnes existuje v obci niekoľko drevospracujúcich výrob. Ide nielen o prvotné spracovanie guľatiny na stavebné a konštrukčné účely, ale tiež o stavebné stolárstvo, výrobu nábytku, doplnkov a ľudového nábytku. Ak môžeme k drevovýrobe pridať aj výrobu píšťaliek a fujár, ako i niektorých tradičných ľudových predmetov, tak obraz o tom, čo pre Kokavu znamená drevo, je takmer dokonalý. A k dokonalosti chýba už len vôňa ihličia a čerstvo narezaného dreva. Význam dreva v živote miestnych obyvateľov sa odrazil aj v obecnom erbe. Obec ich má až dva a v o obidvoch je motív dreva dominantný.

Sklárska výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Sklárne na území obce a v jej blízkom i vzdialenom okolí začali vznikať až na prelome 18. – 19. storočia. Väčšina z nich zanikla, ale výroba skla v tomto regióne zaznamenala trvalý prínos do kultúrneho i hospodárskeho života jej obyvateľov. Na plošne malom území sa tu nachádzajú a dodnes vyrábajú najstaršie sklárske huty na Slovensku. Dnes si možno prezrieť ešte stále zachovanú pôvodnú technológiu ručnej výroby skla. Mimoriadne cenné sú niektoré unikátne výrobky historického dobového skla, uchované zväčša v súkromných depozitároch zberateľov. Množstvo prekrásnych výtvorov neznámych majstrov zdobí nejedno európske múzeum, galériu, či súkromnú zbierku. V súčasnosti sa takéto sklo už nevyrába. V neďalekej sklárni v Zlatne sa však stále vyrába známa kalíškovina – Zlatá Zuzana. Od roku 1956 sa podľa pôvodných postupov nepretržite vyrába a predáva do celého sveta.

Baníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Kokavy sa neťažilo iba drevo. Zrod osady je spätý tiež s prvými ťažbami kovov. Ťažilo sa železo a meď, ale najväčším lákadlom bolo zlato. Na dlhý čas bola ťažba zlata zastavená a obnovená bola až v roku 1594, ale nie nadlho. Obec v roku 1599 prepadli hordy Krymských Tatárov a to bolo pre Kokavu jedno z najhorších období počas celej jej histórie. Obnovenie ťažby nastalo koncom 18. storočia. Povrchové i podpovrchové náleziská sa nachádzali v hojnom počte na úbočí vrchu Sinec (916 m n. m.). Ryžovalo sa v riečke Rimavica i v jej prítoku, ktorý má prameň pod vrchom Sinca. Ťažba bola definitívne ukončená v roku 1810 pre neustále sa zvyšujúce náklady.

Kolešne[upraviť | upraviť zdroj]

Výraz kolešňa je miestny ľudový názov, ktorý Kokavčania používali na označenie svojich hospodárstiev vzdialených od obce po vrchoch, kde mimo sezónnych prác býval obyčajne len jeden člen rodiny, ktorý sa staral o dobytok. Takéto zvláštne laznícke hospodárenie bolo v minulosti rozšírené v dvoch veľkých chotároch Kokavy nad Rimavicou a Klenovca. Nikde na Slovensku sa takéto osídlenie nenachádza. Popri kolešniach boli po vrchoch i laznícke hospodárstva, líšiac sa od kolešní tým, že na nich trvale bývali celé rodiny. Takéto osídlenie je už typické pre mnohé ďalšie regióny Slovenska. Roľnícky a pastiersky spôsob života vytvoril svojskú kultúru neveľkej komunity ľudí, ktorá bola charakteristická osobitnými návykmi, výrazovými prostriedkami, obliekaním, spevom, tancom a ľudovým umením.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobí tu futbalový klub FK Štart Kokava nad Rimavicou.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  5. REPČOK, Štefan. Obecná kronika obce Kokava nad Rimavicou (rukopis). Kokava nad Rimavicou : [s.n.], 1972.
  6. Historické budovy- Evanjelický kostol [online]. Kokava nad Rimavicou, oficiálna stránka obce. Dostupné online.
  7. Historické budovy- Rímsko-katolícky kostol [online]. Kokava nad Rimavicou, oficiálna stránka obce. Dostupné online.
  8. Kokava nad Rimavicou- Synagóga [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Kokava nad Rimavicou [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]