Muráň (obec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Muráň (okres Revúca))
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°44′27″S 20°02′46″V / 48,740728°S 20,046192°V / 48.740728; 20.046192
Muráň
obec
Ciganka muranska planina.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Vodné toky Muráň, Hrdzavý potok
Nadmorská výška 393 m n. m.
Súradnice 48°44′27″S 20°02′46″V / 48,740728°S 20,046192°V / 48.740728; 20.046192
Rozloha 103,15 km² (10 315 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 219 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 11,82 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1321
Starosta Roman Goldschmidt[3] (nezávislý)
PSČ 049 01 (pošta Muráň 1)
ŠÚJ 525987
EČV RA
Tel. predvoľba +421-58
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Muráň 329
049 01 Muráň
E-mailová adresa obec.muran@stonline.sk
Telefón 488 17 30
Fax 488 10 29
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Muráň
Webová stránka: muran.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Muráň je obec na Slovensku v okrese Revúca. Leží v bezprostrednej blízkosti Národného parku Muránska planina, v jeho ochrannom pásme.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v centrálnej časti Muránskej planiny, geomorfologického podcelku Spišsko-gemerského krasu. Muráňom preteká rovnomenná riečka, ktorá tu priberá Hrdzavý potok.

V obci sa križujú cesty II/531 (TisovecČervená Skala) a II/532 (TornaľaRevúca – Muráň). Z južného smeru od Revúcej vedie do obce aj železničná trať Plešivec – Muráň, ktorá tu končí.

Najbližším mestom je 8 km juhovýchodne ležiaca Revúca, Tisovec leží 10 km juhozápadne, Rožňava 37 km východne, Poprad 40 km severovýchodne a Brezno 30 km západne. Do krajskej metropoly Banská Bystrica je to (cez Tisovec a Brezno) 85 km.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci Muráň pochádza z roku 1321, kedy sa spomína osada pri majeri pod Muránskym hradom. Stretávajú sa tu dôležité cesty, vedúce z Gemera na sever, ktoré strážil tunajší hrad. V prvej polovici 15. storočia (pred 1438) tu vznikla mýtna stanica, ktorou putovali produkty okolitých železných baní, hámrov a hút. Vyspelosť tohto odvetvia potvrdzuje "Artikule Štellářu audolj Muráňskeho", vydaná na hrade v roku 1585, určujúca práva a povinnosti uhliarov, hámorníkov a kovorobotníkov.

Významná železiarska oblasť trpela útokmi Osmanov, ktorí obec vyrabovali a vypálili v roku 1574, kedy mužov odvliekli do zajatia. V roku 1610 obec vypálilo Bočkajove vojsko, 446 obetí si vyžiadala epidémia moru v rokoch 17091710. Obyvatelia sa živili najmä prácou v lese, na píle a furmančení, vyrábali dosky a šindle, no chovali tiež ovce, dobytok a kone. Od roku 1823 sa traduje výroba "muránskej" kameniny a keramiky v manufaktúrnej dielni. Kvôli pomoci obyvateľov partizánom v období SNP tu fašisti v decembri 1944 zastrelili 12 mužov.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Muránsky hrad, zrúcanina stredovekého hradu z 13. storočia. Hrad bol pôvodne vybudovaný ako kráľovský, jeho úlohou bola ochrana cesty spájajúcej Gemer s Liptovom a Zvolenom. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1271. Úpravami prešiel v prvej polovici 15. storočia. V prvej polovici 16. storočia tu sídlil lúpežný rytier Matej Bašo, ktorý odtiaľto terorizoval široké okolie, až kým nebol hrad dobytý cisárskymi vojskami v roku 1548. Pri tejto príležitosti napísal Martin Bošňák skladbu Píseň o zámku Muránském. Od začiatku 17. storočí boli vlastníkmi hradu Séčiovci, manželkou majiteľa hradu Juraja Séčiho bola Mária Séči, známa Muránska Venuša. V roku 1621 Séčiovci hrad prestavali. Od roku 1720 boli vlastníkmi hradu Koháryovci a neskôr ich príbuzní Coburgovci. Hrad vyhorel v roku 1702 a 1760, od konca storočia už nebol obývaný.[5] Postupné kozervovanie hradu prebieha od roku 1980.
  • Rímskokatolícka fara, jednopodlažná neskorobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z roku 1801. V roku 1894 prešla úpravami.[6] Priečeliu dominuje štít s podlomenicou a trojuholníkom s tympanónom, kde je umiestnené rieliéfne Božie oko. Fasády sú členené lizénami, strecha je pokrytá šindľom.
  • Slúžnovský dom, radnica, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1806. Úpravami prešiel v rokoch 1952-1957, 1973 a 2004. Poslednou obnovou prešiel v roku 2017.[7] Fasáde dominuje stredný trojosový rizalit. Fasáda je členená kordónovou rímsou, parter je dekorovaný pásovaním. Vstup je riešený ako oblúkový portál s ostením s klenákom. Okná poschodia majú rímsové frontóny, rizalit je dekorovaný reliéfnymi kazetami.
  • Hotel Koruna, Tussayho hostinec, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena L z roku 1837. Autorom stavby bol staviteľ Karol Schleps. Úpravami prešiel v 20.-30. rokoch 20. storočia.[8] Fasáda je členená kordónovou rímsou. Parter je členený pilastrami. Okná majú profilované šambrány.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1879-1894.[10] Donátormi kostola boli Coburgovci. Interiér je zaklenutý krížovými klenbami, presbytérium plytkou neogotickou klenbou. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia. Organ z roku 1896 je dielom C. L. Wegensteina z Temešváru.[11] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom so šambránami. Veža je lemovaná opornými piliermi ukončenými vežicami a členená lizénovými rámami. V hornej časti je oktogonálna, ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pre dnešnú obec je charakteristický chov koní (Norik Muránsky) na Veľkej lúke, kde sa každoročne usporadúva Western Riding & Rodeo.

V zime je v prevádzke 400 m lyžiarsky vlek priamo v obci. Možno sa tiež zúčastniť tradičného zimného prechodu Muránskou planinou.

Na území obce je aj národná prírodná rezervácia Malá Stožka.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha v horskom prostredí Spišsko-gemerského krasu a Národného parku Muránska planina predurčuje obec na východiskový bod mnohých zaujímavých turistických trás. Atraktívny Muránsky hrad je dostupný chodníkom z obce, turisticky zaujímavé sú viaceré chránené územia i jedinečný chov koní v lokalite Veľká lúka.[12]

Návštevníci obce a Muránskej planiny sa môžu ubytovať v Chate pod hradom alebo v penziónoch Muráň a Vrbjarová. Komplexné služby – ubytovanie, bazén, sauna, fitnes poskytne rekreačný areál SLOVMAG na Prednej Hore. Tu možno využiť aj služby jazdy na koňoch.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Untitled Document [online]. historia.muran.sk, [cit. 2018-02-09]. Dostupné online.
  5. Muráň [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Muráň - Kostol sv. Juraja [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. ANDREJ ŠTAFURA. Historické organy stredného Gemera. Revúca : Quirinus, O.Z., 2016. ISBN 978-80-972541-0-0. Kapitola Muráň, s. 49-51.
  12. Hiking.sk 2007-2018. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-02-08]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]