Rákoš (okres Revúca)
| Rákoš | |
| obec | |
Kostol najsvätejšej Trojice | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Revúca |
| Región | Gemer |
| Nadmorská výška | 352 m n. m. |
| Súradnice | 48°36′06″S 20°08′59″V / 48,6018°S 20,1496°V |
| Rozloha | 13,03 km² (1 303 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 402 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 30,85 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1318 |
| Starosta | Lýdia Nemogová Gallová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 049 61 |
| ŠÚJ | 526118 |
| EČV (do r. 2022) | RA |
| Tel. predvoľba | +421-58 |
|
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Rákoš | |
| Webová stránka: obec-rakos.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V neďalekej lokalite Zámčok sa našla keramika z obdobia Veľkomoravskej ríše. Prvá písomná zmienka o obci (pod názvom Torphoula) je z roku 1318. Vznikla ako podhradie pod hradom Kevy, neskôr známym ako Rákoš, ktorý spustol v polovici 15. storočia. Až do 1. polovice 16. storočia, kedy sa obec dostala do područia hradu Szendrő a Turkov, boli hlavným prameňom obživy obyvateľstva náleziská železnej rudy a medi, t. j. ich ťažba, spracovávanie v tamojších hámroch a peciach, ďalší obyvatelia sa venovali uhliarstvu, povozníctvu a poľnohospodárstvu. V 19. storočí bola v chotári otvorená Rákošská Baňa, ťažba rudy sa zvýšila a postavili sa dielne. Po zastavení ťažby na začiatku 20. storočia sa v rokoch 1952 – 1962 ťažba v baniach obnovila.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky Kostol najsvätejšej Trojice, jednoloďová neskororománska stavba s polkruhovou apsidou, bez veže, z polovice 13. storočia. Zachoval sa ako ojedinelý príklad románskej architektúry na Gemeri v takmer nezmenenej podobe. Na prelome 14. a 15. storočia bol interiér doplnený o freskovú výmaľbu. V apside je zobrazený Kristus v mandorle, cirkevní otcovia a symboly evanjelistov. V lodi kostola je zobrazená ladislavská legenda v troch pásoch zo 14. storočia. Výnimočné je zobrazenie Svätej trojice ako sediacej postavy s troma tvárami a štyrmi očami, podobné nájdeme jedine v kostolíku v Ochtinej. Medzi 16. až 17. storočím bol kostol evanjelický. V tomto období došlo k zabieleniu fresiek a vybudovaniu empory. Po odobraní kostola evanjelikom prešiel v roku 1752 stavebnými úpravami. Kostol má hladké bielené fasády s oknami s polkruhovým záklenkom. Na fasáde sa nachádzajú stopy po stredovekej výmaľbe. V posledných rokoch prebieha obnova kostolíka, ktorý bol v zlom technickom stave.[5] Súčasťou areálu kostola je aj zvonica z 18. storočia.
- Kostol Najsvätejšej Trojice
- Zvonica pri kostole
- Fresky v interiéri kostola
- Kristus v mandorle na klenbe presbytéria
- Posledný súd a Svätoladislavská legenda
- Zobrazenie Najsvätejšej Trojice
- Hrad Rákoš, zaniknutý stredoveký hrad založený v poslednej tretine 13. storočia.[6] Hrad založil Detrik z rodu Ákošovcov. V prameňoch je prvýkrát doložený v roku 1318. V 15. storočí ho vlastnili Bubekovci, v 16. storočí Zápoľskí a následne opäť Bubekovci. Opustený bol už v polovici 16. storočia, v listinách z roku 1558 a 1567 sa uvádza ako opustený. Dispozične sa skladal z lichobežníkového paláca s južne orientovaným nádvorím.
- Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1819. V interiéri sa nachádza rorokovo-klasicistický oltár zo začiatku 19. storočia a rokoková kazateľnica z druhej polovice 18. storočia, dielo rezbára J. Reisigera z Jelšavy. Loď má kazetový strop, presbytérium je zaklenuté valenou klenbou.[7] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.
- Evanjelický kostol
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- 1 2 3 SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 581.
- ↑ Rákoš [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Hrad Rákoš [online]. Slovenské hrady. Dostupné online.
- ↑ Rákoš - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovansku. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rákoš (okres Revúca)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Apsida.sk- profil románskeho kostola
- Gotická cesta- profil kostola
- Najkrajší kraj- turistické informácie o obci

