Muránska Huta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°46′38″S 20°06′46″V / 48,7773°S 20,1128°V / 48.7773; 20.1128
Muránska Huta
obec
Murányhuta látképe.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Vodný tok Hutský potok
Nadmorská výška 703 m n. m.
Súradnice 48°46′38″S 20°06′46″V / 48,7773°S 20,1128°V / 48.7773; 20.1128
Rozloha 8,46 km² (846 ha) [1]
Obyvateľstvo 190 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 22,46 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1691
Starosta Marian Szentandrassi[3] (nezávislý)
PSČ 049 01 (pošta Muráň 1)
ŠÚJ 526002
EČV RA
Tel. predvoľba +421-58
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Muránska Huta 2
049 02 Muráň
E-mailová adresa poslať email
Telefón 058 / 449 41 24
Fax 058 / 449 41 24
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Muránska Huta
Webová stránka: muranskahuta.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Muránska Huta je obec na Slovensku v okrese Revúca. Súčasťou obce je miestna časť Predná Hora.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v údolí Hutského potoka, na pomedzí Muránskej planiny a Stolických vrchov. Cez Muránsku Hutu vedie cesta II/531 z Červenej Skaly do Muráňa. Necelý 1 km juhozápadne v smere na Muráň je sedlo Predná Hora, z ktorého vedie prístupová cesta do rovnomennej osady.

Revúca je vzdialená 16 km a Rimavská Sobota 55 km južne, Brezno 48 km západne a Poprad 45 km severne. Najbližším sídlom je 7 km vzdialená horehronská Červená Skala a 8 km vzdialený Muráň.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka v roku 1691. Vznik a názov obce súvisí s existenciou sklárskej huty, ktorú založili majitelia muránskeho panstva v období 1652 -1670 v hlbokej doline Hutníckeho potoka.

Dominantou obce je klasicistický rímskokatolický Kostol sv. Anjela strážcu z roku 1831. Môžete tu nájsť kaštieľ bulharského kráľa Ferdinda I. Coburga, Tento neobarokový kaštieľ s priľahlým parkom bol vybudovaný začiatkom 20.storočia. Neďaleko zámku stojí aj drevený poľovnícky kaštieľ Coburgovcov .

Obec mala v roku 1828 75 domov a 622 obyvateľov. Obyvatelia pracovali v lesoch a vandrovali po celom Uhorsku ako sklenári a obločiari. Časť obyvateľov obce pracovalo v miestom JRD zameranom na chov dobytka, iní občania pracovali v priemyselných závodoch Muránskej doliny

V 60-tych rokoch 19. storočia pracovali v obci dva hámre, jeden - klinčiareň na výrobu "sekancov" (klincov do šindľov), druhý - gračiareň na výrobu grác, krompáčov, motýk, rýľov a lopát. Druh a počet výrobkov, približný počet zamestnancov a ich etnický pôvod na prelome 17.-18. storočia poznáme zo zmluvy medzi hutníkmi a panstvom.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Coburgovský kaštieľ na Prednej Hore, štvorpodlažná štvorkrídlová neobaroková stavba s vnútorným nádvorím budovaná od roku 1912. Kaštieľ vybudoval bulharský cár Ferdinand Coburg, autorom projektu je budapeštianska firma Kondoras–Feledi.[4] Do roku 1944 kaštieľ obýval Ferdinand Coburg. Kaštieľ opustil pred blížiacou sa Červenou armádou. Od roku 1952 je tu umiestnené zdravotnícke zariadenie, pre ktorého potreby bol výrazne upravený jeho interiér. Od roku 1972 slúži ako Odborný liečebný ústav psychiatrický.[5] Fasády kaštieľa sú členené kordónovou rímsou a nárožnými lizénami s bosážou. Parter je členený pásovaním. Okná sú segmentovo ukončené s profilovaný šambránami s uchami.
  • Poľovnícky zámoček Ferdinanda Coburga, jednopodlažná zrubová stavba so sedlovou strechou zo začiatku 20. storočia. Stavbu údajne kúpil cár Ferdinand na poľovníckej výstave vo Viedni.[6] Do roku 2007 sa tu nachádzali byty zamestnancov Odborného liečebného ústavu psychiatrického. V súčasnosti sa tu nachádza múzeum. Priečeliu dominuje presklená priebežná galéria a vysoký štít.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Anjelov strážcov, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1831. Kostol prešiel úpravami v rokoch 1909, 1938 a 1942. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie kostola je z 20. storočia.[7] Fasády sú členené oknami ukončenými polelipsou so šambránami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza jaskyňa Bobačka, ktorá bola v roku 2001 vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku. Je najrozsiahlejšou jaskyňou Muránskej planiny, so zameranou dĺžkou 3036 m a hĺbkou 142 m. Hniezdi tu 13 druhov netopierov, najmä podkovár malý. Táto jaskyňa je doposiaľ jediným náleziskom troglofilného chvostoskoka Plutomurus unidentatus na Slovensku.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Po značkovaných trasách je dobrý prístup do okolitých pohorí a národného parku Muránska planina. Atrakciou je možnosť jazdenia na koňoch.

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ferdinand Coburg (* 1861 – † 1948), staviteľ kaštieľa Predná Hora, bulharský cár, spisovateľ, botanik, ornitológ, entomológ a filatelista.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. História [online]. OLÚp Predná Hora. Dostupné online.
  5. Predná Hora [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Expozícia Ferdinanda Coburga [online]. OLÚp Predná Hora. Dostupné online.
  7. Muránska huta - Kostol sv. Anjelov Strážcov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]