Stolica (vrch)
| Stolica | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Banskobystrický, Košický kraj |
| Okresy | Revúca, Rožňava |
| Obce | Muránska Zdychava, Čierna Lehota, Rejdová, Slavošovce |
| Pohorie | Stolické vrchy |
| Podcelok | Stolica |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 1 476,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°46′25″S 20°12′25″V / 48,7735°S 20,207°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Muránskej Huty cez sedlo Javorinka
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Stolica | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stolica (1 476,4 m n. m.[1]) je najvyšší vrch Stolických vrchov aj celého Slovenského rudohoria. Na severných svahoch pramení rieka Slaná.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa vo východnej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Stolica.[3] Vrchom vedie hranica Banskobystrického a Košického kraja, ako aj okresov Revúca a Rožňava. Mohutný masív zasahuje do katastrálneho územia obcí Muránska Zdychava, Čierna Lehota a Rejdová.[4] Masív Stolice sa nachádza južne od hlavného hrebeňa, s ktorým ho na severe spája Slanské sedlo (1 234 m n. m.), južné svahy končia sedlom Harová (1 362 m n. m.), kde nadväzuje chrbát Lehotskej hole (1 397,4 m n. m.). Vrcholom vedie východná hranica ochranného pásma Národného parku Muránska planina.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchole Stolice končí Rudná magistrála a okolitými sedlami naň vedú viaceré trasy. Susednými vrchmi sú severne situovaný, Slanským sedlom oddelený Kyprov (1 391 m n. m.), juhovýchodne ležiaci Grúň (1 197 m n. m.) a juhozápadne ležiaca Lehotská hoľa (1 397,4 m n. m.). Na severných svahoch pramení rieka Slaná, odvodňujúca severné a východné svahy, vody z južne položených častí tečú Lehotským potokom do riečky Štítnik a západnú časť odvodňuje Zdychava, ktorá je prítokom Muráňa.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholové partie Stolice sú sčasti porastené lesom, čo obmedzuje možnosť výhľadov. Tie sú možné len z menších lúk, najmä na južných svahoch masívu. Značná nadmorská výška i napriek tomu ponúka ďaleké výhľady, jedinečný je však najmä výhľad na neďalekú Kráľovu hoľu (1 946 m n. m.). Pozorovať je možné mnohé vrchy pohoria, no dobre pozorovateľná je celá kráľovohoľská časť nízkotatranského hrebeňa a pri vhodných podmienkach i Vysoké Tatry.[5]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol vedú značkované chodníky:
trasa 0913 z Muránskej Huty cez sedlo Javorinka
trasa 3835 z Čiernej Lehoty cez Faltenovo sedlo, resp. zo severu zo Slanského sedla
- po značke cez Faltenovo sedlo z Muránskej Zdychavy
- po
trasa 5721a z Brdárky cez sedlo Olochova jama
- po
trase cez sedlo Olochova jama zo Slavošoviec, resp. Rejdovej [2]
- po
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 62.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stolica (vrch)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému