Poľana (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°38′13″S 19°29′00″V / 48,6369°S 19,4833°V / 48.6369; 19.4833
Poľana
vrch
Centro de distrikto Detva.JPG
Pohľad na masív Poľany
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Detva
Obec Hriňová
Pohorie Poľana
Podcelok Vysoká Poľana
Povodie Slatina
Nadmorská výška 1 457,8 m n. m.
Súradnice 48°38′13″S 19°29′00″V / 48,6369°S 19,4833°V / 48.6369; 19.4833
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup po červená turistická značka značke z Detvy
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Poľana (1458 m)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Poľana

Poľana (1 457,8 m n. m.[1]) je najvyšší vrch pohoria Poľana, krajinného celku Slovenského stredohoria. Leží približne 7 km severne od mesta Hriňová.[2] Je súčasťou NPR Zadná Poľana, patriacej do Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Detva a v katastrálnom území mesta Hriňová.[4] Vrcholom vedie Rudná magistrála. Najbližšími sídlami sú západne situovaná osada Kyslinky, patriaca k obci Hrochoť, južne ležiaca Hriňová a juhozápadným smerom Detva.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Celé pohorie je pozostatok stratovulkánu s kráterom v mieste osady Kyslinky a výškové maximum dosahuje na juhovýchodnom okraji silne zerodovaného masívu. Sedlom Priehybina je západným smerom oddelená Predná Poľana (1 367 m n. m.), južne leží Kozí chrbát (967 m n. m.), východne vrch Sedlo (1 043 m n. m.) a severne vrch Kopce (1 334 m n. m.) a Brusniansky grúň (1 271 m n. m.). Západné svahy masívu odvodňujú prítoky Hučavy, východné sú pramennou oblasťou Hukavy a južné odvodňuje Bystrý potok.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Poľana je porastená lesom a výhľady sú možné len z menších lúk, najmä na južných svahoch masívu. Značná nadmorská výška i napriek tomu ponúka ďaleké výhľady. Z vhodných miest je možné vidieť okolité vrchy a hrebeň pohoria, no tiež Štiavnické, Kremnické a Starohorské vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry či Veporské a Stolické vrchy. Severným smerom sú ponad nízkotatranský hrebeň pozorovateľné aj končiare Vysokých Tatier, južným vidieť mnohé horstvá v Maďarsku.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-11]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]