Sedlo (vrch v Poľane)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°37′51″S 19°30′34″V / 48,6307°S 19,5094°V / 48.6307; 19.5094
Sedlo
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Detva
Obec Hriňová
Pohorie Poľana
Podcelok Vysoká Poľana
Povodie Slatina
Nadmorská výška 1 042,5 m n. m.
Súradnice 48°37′51″S 19°30′34″V / 48,6307°S 19,5094°V / 48.6307; 19.5094
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup neznačený
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sedlo (1 042,5 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Poľana, krajinnom celku Slovenského stredohoria.[2] Leží nad Hriňovou, približne 6 km severne od jej centra.[3] Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[2] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na území okresu Detva a v katastrálnom území mesta Hriňová.[4] Najbližším sídlom je na južnom úpätí ležiace mesto Hriňová.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch leží v rázsoche, ktorá vybieha juhovýchodným smerom z masívu Poľany (1 458 m n. m.). Tá je oddelená plytkým sedlom západným smerom, severne susedí vrch Kopce (1 334 m n. m.) a Záhorská skala (1 132 m n. m.), východne Hukavský grúň (953 m n. m.), južne Javorinka (918,3 m n. m.) a juhozápadne Kozí chrbát (947 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia Hrona a jeho čiastkového povodia Slatiny, kam smeruje rieka Hukava, odvodňujúca celý masív Sedla. Severozápadný okraj vrchu zasahuje do národnej prírodnej rezervácie Zadná Poľana, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana.[3] Vrchol nie je prístupný značeným chodníkom.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Nesúvislý lesný porast vrcholovej, najmä južne situovanej časti Sedla, umožňuje obmedzený, no zaujímavý rozhľad. Z vhodných miest je možné pozorovať okolité vrchy Poľany a Veporských vrchov, pri priaznivých podmienkach vidieť aj časť hrebeňa Nízkych a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež mnohé vrchy na zemí Maďarska.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol ani v jeho širšom okolí nevedie žiadny značený chodník, preto prístup je možný lesnými cestami a chodníkmi.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-20]. Dostupné online.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-13]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-20]. Dostupné online.
  5. Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-20]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]