Brusniansky grúň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°40′22″S 19°28′52″V / 48,6728°S 19,4812°V / 48.6728; 19.4812
Brusniansky grúň
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okresy Banská Bystrica, Brezno
Obce Valaská, Hronec, Hrochoť
Pohorie Poľana
Podcelok Vysoká Poľana
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 270,7 m n. m.
Súradnice 48°40′22″S 19°28′52″V / 48,6728°S 19,4812°V / 48.6728; 19.4812
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup po zelená turistická značka značke z osady Kyslinky cez sedlo Jasenová
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Brusniansky grúň (1 270,7 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Poľana. Leží nad osadou Kyslinky, približne 10 km severozápadne od Hriňovej.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana a časť masívu patrí do NPR Zadná Poľana.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Banská Bystrica a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Valaská, Hrochoť[4] a Hronec.[5] Najbližšími sídlami sú juhozápadne situovaná osada Kyslinky, severozápadne ležiace Strelníky a na juhu ležiace mesto Hriňová.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Brusniansky grúň je súčasťou hrebeňa, ktorý je pozostatkom kaldery bývalého stratovulkánu. Nachádza sa nad sedlom Jasenová (1 103,5 m n. m.), ktoré oddeľuje severozápadne susediaci Hájny grúň (1 208 m n. m.), západne leží Grúň (1 026 m n. m.), južne vrch Kopce (1 334 m n. m.) a východným smerom Ramža (986 m n. m.). Oblasť patrí do povodia Hrona; západné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Hučavy do Slatiny, východné prítoky Kamenistého potoka do Čierneho Hrona.[2] Rudná magistrála traverzuje vrchol, ktorý je tak prístupný neznačeným chodníkom.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Zalesnený vrch poskytuje len veľmi obmedzený výhľad. Z vhodných miest sú však viditeľné okolité vrchy Poľany a Veporských vrchov. Pri priaznivých podmienkach je pozorovateľná časť hrebeňa Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, východným smerom dominuje Fabova hoľa a Klenovský Vepor. Ojedinele sú severným smerom pozorovateľné ponad nízkotatranský hrebeň aj končiare Vysokých Tatier.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol je prístupný odbočením z hrebeňovej magistrály.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]