Preskočiť na obsah

Klenovský Vepor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Klenovský Vepor
vrch
Klenovský Vepor
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okresy Brezno, Rimavská Sobota
Obce Čierny Balog, Klenovec
Pohorie Veporské vrchy
Podcelok Balocké vrchy
Povodia Hron, Klenovská Rimava
Nadmorská výška 1 338,2 m n. m.
Súradnice 48°41′21″S 19°46′11″V / 48,6892°S 19,7696°V / 48.6892; 19.7696
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelenej značke z Klenovca
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Klenovský Vepor
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Klenovský Vepor[1] (1 338,2 m n. m.[2][3]) je mohutný vrch vo Veporských vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Klenovec, približne 15 km juhovýchodne od Brezna.[5]

Nachádza sa v strednej časti Veporských vrchov, v geomorfologickom podcelku Balocké vrchy.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Brezno a Rimavská Sobota a zasahuje na katastrálne územie obce Čierny Balog a Klenovec.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Pohronská Polhora, Michalová a Čierny Balog, západne sa nachádza Sihla, Drábsko a Lom nad Rimavicou, južne Utekáč a Klenovec a juhovýchodne Tisovec.[5] Veľká časť masívu patrí do národnej prírodnej rezervácie Klenovský Vepor.[2]

Klenovský Vepor leží v centrálnej časti Veporských vrchov, v hrebeni, vedúcom juhozápadným smerom zo sedla Bánovo (918 m n. m.) na Tri chotáre (1 141 m n. m.). Rozsiahly masív tvorí horský chrbát, orientovaný v smere východ-západ. Vrchol má zalesnený, pokrytý smrekovo-bukovo-jedľovým porastom, ktorý je súčasťou chráneného územia. Geologicky je tvorený eróziou odčleneným lávovým prúdom pyroxénickch andezitov (miocénneho, bádenského veku)[6], pravdepodobne pochádzajúcich z vulkanického centra v oblasti Tisovca.

Severne sa nachádza vrch Karašovo (936 m n. m.), Zrazy (973 m n. m.), Lômik (1 000 m n. m.) a Pomývačný grúň (1 002 m n. m.), východne Široký grúň (1 093 m n. m.), Báňova (1 078 m n. m.), Bánovo (1 039 m n. m.), Kostolný vrch (1 058 m n. m.), Rozsypok (1 128 m n. m.), Javorina (971 m n. m.) a Rangaska (866 m n. m.), južne Mikoňovo (834 m n. m.), Oltárne (1 034 m n. m.), Čremoš (982 m n. m.) a Železná brána (1 164 m n. m.) a západne Machnáčov grúň (1 097 m n. m.), Tri chotáre (1 141 m n. m.), Šopisko (1 084 m n. m.), Nad Králičkou (1 037 m n. m.) a Krížne (939 m n. m.).[2] Západné svahy odvodňujú do rieky Hron prítoky Čierneho Hrona, severné potok Šaling a Čierny potok. Voda z juhovýchodných častí odteká Veporským potokom do Klenovskej Rimavy. Vrcholom vedie červeno značená turistická Rudná magistrála.[5] Na juhovýchodnom úbočí stojí horská chata.

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[7], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou možno vidieť okolité vrchy Veporských vrchov, hrebeň Nízkych aj Vysokých Tatier, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy, Poľanu a pohraničné vrchy severného Maďarska.[8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-07-04]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
  2. a b c Veporské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 82.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-07-04]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-07-04]. Dostupné online.
  6. Biely, A. (Editor), Bezák, V., Elečko, M., Gross, P., Kaličiak, M., Konečný, V., Lexa, J., Mello, J., Nemčok, J., Potfaj, M., Rakús, M., Vass, D., Vozár, J., Vozárová, A., 1996: Geologická mapa Slovenska (1 : 500 000). GÚDŠ, Bratislava
  7. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-07-04]. Dostupné online.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-07-04]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]