Drábsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°39′03″S 19°39′21″V / 48,650822°S 19,655861°V / 48.650822; 19.655861
Drábsko
obec
Drábsko Kysuca 02.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Región Malohont
Nadmorská výška 960 m n. m.
Súradnice 48°39′03″S 19°39′21″V / 48,650822°S 19,655861°V / 48.650822; 19.655861
Rozloha 4,77 km² (477 ha) [1]
Obyvateľstvo 208 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 43,61 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1566[1]/1810[1810]
Starosta Martina Grgačová Kocová[3] (nezávislá)
PSČ 976 53 (pošta Lom nad Rimavicou)
ŠÚJ 508578
EČV BR
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu
Drábsko 10
Telefón 048/618 00 83
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Drábsko
Webová stránka: drabsko.webnode.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Drábsko je obec na Slovensku v okrese Brezno.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Rozprestiera sa na neveľkej náhornej plošine medzi Klenovským Veprom, Ľubietovským Veprom a Poľanou.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozsiahlom lesnom polome v tejto oblasti na prelome 17. a 18. storočia priviedol vtedajší majiteľ lesov gróf Forgách do chotára „na drábskie“ skupinu prvých drevorubačov z Oravy. Po vyklčovaní lesov k nim pribudli pastieri, furmani a neskôr aj sklári z oblasti Kysúc a Valašska (Veľké Karlovice - Vsetínsko). Drábsko sa rozšírilo o ďalšie osady - Dolinu, Kysucu (pôvodne Otíliu - podľa dcéry grófa Forgácha), Sedmák a ďalšie. Sklárske huty v oblasti zanikli po 1. svetovej vojne. Odvtedy boli Vrchy len zásobárňou pracovných síl pre lesy, časť sa zaoberala neveľmi výnosným poľnohospodárstvom a miestnymi remeslami - výrobou drevených šindľov, spriadaním ľanu, tkaním plátna a handričkových „pokrovcov“. Po 2. svetovej vojne dochádzali ľudia za prácou do Brezna, Hronca, Podbrezovej a do Utekáča, viacerí sa do týchto miest natrvalo presídlili. Obec sa začala početne zmenšovať a nepriaznivý demografický vývoj nezvrátil ani pokus o založenie roľníckeho družstva. Zachovaná príroda a pokojné prostredie priťahujú do obce desiatky chalupárov, ktorí aspoň prechodne nahrádzajúcich prirodzene ubúdajúcich pôvodných obyvateľov.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Drábsko je prístupné po kvalitnej asfaltovej ceste z Brezna i Hriňovej, za dobrého počasia možno sledovať panorámu Slovenského rudohoria, Nízkych Tatier (Chopok, Ďumbier i Kráľovu hoľu). Častými návštevníkmi sú priaznivci cykloturistiku a bežeckého lyžovania využívajúci výborné „divoké“ terény v okolí Drábska, Lomu nad Rimavicou a Sihly. Odvážnejších peších turistov láka Rudná magistrála i Dobročský prales.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je niekoľko pozoruhodných dreveníc pamiatkovo chránených objektov. Etnograficky je Drábsko priraďované k známej detvianskej oblasti, aj keď sa viacerými časťami pôvodného odevu odlišuje (úzke súkenné nohavice zakasané do kožených čižiem, kožúškom, kabanicou a iným typom klobúka).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.