Chopok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°56′35″S 19°35′35″V / 48,94301°S 19,59313°V / 48.94301; 19.59313
Chopok
vrch
Pohled na zimni Chopok.jpg
Pohľad na vrcholovú časť Chopka
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský kraj, Banskobystrický kraj
Okresy Liptovský Mikuláš, Brezno
Obce Demänovská Dolina, Horná Lehota[1]
Časť Ďumbier
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodie Hron, Váh
Nadmorská výška 2 023,6 m n. m.
Súradnice 48°56′35″S 19°35′35″V / 48,94301°S 19,59313°V / 48.94301; 19.59313
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup zo severnej strany od Lukovej po modrá turistická značka turistickej značke
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Chopok
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Tretí najvyšší vrch Nízkych Tatier

Chopok (2 023,6 m n. m.)[2] je tretí najvyšší vrch Nízkych Tatier. Leží približne 15 km severne od Brezna, na území Národného parku Nízke Tatry[3] Ide o turisticky vyhľadávaný vrchol s rozsiahlym kruhovým výhľadom.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a jej časti Ďumbier.[4] Vrch leží v hlavnom hrebeni, na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na rozhraní okresov Liptovský Mikuláš a Brezno. Zasahuje na katastrálne územie obcí Demänovská Dolina a Horná Lehota.[5] Susednými vrchmi sú na západe Dereše (2 004 m n. m.), na severe Konský grúň (1 771 m n. m.), na východe Konské (1 882 m n. m.) a Ďumbier (2 046 m n. m.) a na juhu Pálenica (1 654 m n. m.).[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Chopok, ležiaci v srdci pohoria, patrí medzi najnavštevovanejšie lokality Nízkych Tatier. Môže za to jednoduchá dostupnosť lanovkami, ktoré zo severu (z Jasnej) i juhu (zo Srdiečka) pohodlne vyvezú turistov na hrebeň pod samotný vrchol. Vrch tak býva častým východiskom túr na Ďumbier a ku Chate generála Milana Rastislava Štefánika, s pokračovaním cez Králičku do sedla Čertovica. Mimo hlavného vrcholu, pod ktorým stojí Kamenná chata pod Chopkom, je západne od rotundy - vrcholovej stanice druhý, nižší vrchol. V jeho blízkosti je inštalovaná meteorologická stanica. Severovýchodne sa nachádza mohutný ľadovcový kotol s Lukovým plieskom. Severné svahy odvodňujú prítoky Demänovky, južné svahy odvádzajú vodu do riečky Bystrianka.[3]

Meteorologická stanica a stanica bývalej lanovky neďaleko vrcholu Chopka.

Svahy Chopka sú vyhľadávaným miestom zimnej i letnej turistiky: stredisko Jasná leží na severnej Liptovskej a stredisko Kosodrevina na južnej Horehronskej strane. V decembri 2012 bolo obnovené spojenie oboch regiónov lanovkami.[6][7]

Meteorologická stanica[upraviť | upraviť zdroj]

V blízkosti stanice lanovky sa nachádza meteorologická stanica, ktorej merania začali 1. decembra 1954.[8] Podľa meraní je na vrchole priemerná ročná teplota -1,1°C, pričom extrémne hodnoty dosahujú -31,5°C (17. januára 1963) pre minimum a 22°C (9. augusta 2013) pre maximum. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 1034 mm, pričom denné maximum 70,8 mm spadlo 1. augusta 1986. Ako známe miesto prakticky neustáleho vetra (Chopok patrí medzi najveternejšie miesta na Slovensku) tu jeho priemerná rýchlosť dosahuje 9,3 m/s, maximálny náraz vetra dosiahol 14. apríla 1988 rýchlosť 51 m/s, čo je v prepočte 184 km/h.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Z vrcholu Chopka je veľmi dobrý kruhový rozhľad na mnohé pohoria stredného a severného Slovenska. Skalnatá vrcholová časť umožňuje výhľad na mnohé nízkotatranské vrchy a jedinečný pohľad je na Vysoké Tatry. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať i Chočské vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy, nezriedka je pozorovateľná časť Oravských Beskýd s Pilskom a Babou horou, Oravská Magura, Krivánska Fatra, Vtáčnik, Sitno či Kékes v Maďarsku.[9]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Najjednoduchší prístup zabezpečujú sedačkové a kabínkové lanovky z Jasnej a Srdiečka, ktoré sú zároveň východiskovými miestami značených turistických trás.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  2. Turistická mapa 122 Nízke Tatry – Chopok 1 : 50 000. 8. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2014. ISBN 978-80-8042-671-2.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-01-20]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-01-20]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-01-20]. Dostupné online.
  6. JURIŠ, Marek. Liptov a Horehronie spojila lanovka [online]. Petit Press, 2.12.2012, [cit. 2012-12-03]. Dostupné online.
  7. 1.12.2012: Slávnostné otvorenie funitelu na Chopok [online]. lanovky.sk, [cit. 2012-12-03]. Dostupné online.
  8. cmes.cz, [cit. 2017-06-23]. Dostupné online.
  9. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-01-20]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chopok

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]