Preskočiť na obsah

Veľká Vápenica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľká Vápenica
vrch
Veľká Vápenica z Kolesárovej
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Liptovský Mikuláš, Brezno
Obce Východná, Heľpa
Časť Priehyba
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Kráľovohoľské Tatry
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 691,2 m n. m.
Súradnice 48°54′50″S 19°58′54″V / 48,9138°S 19,9818°V / 48.9138; 19.9818
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Heľpy
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Veľká Vápenica
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľká Vápenica (1 691,2 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Heľpou, približne 27 km severovýchodne od Brezna.[2]

Výrazná pekne tvarovaná hoľa sa nachádza vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Priehyba.[3] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na pomedzí okresov Liptovský Mikuláš a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obce Východná a Heľpa.[4] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Pohorelá, Heľpa a Závadka nad Hronom, severne leží osada Čierny Váh a severovýchodne obec Liptovská Teplička. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.[2]

Veľká Vápenica leží v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier, medzi Kolesárovou (1 508 m n. m.) a Andrejcovou (1 520 m n. m.). Západne masív vymedzuje sedlo Priehyba, východne sedlo Priehybka. Severným smerom susedí Malá Vápenica (1 487 m n. m.) a Medvedia (1 570 m n. m.), východným Panská hoľa (1 429 m n. m.), Ostrá (1 369 m n. m.) a Andrejcová, južným smerom dominuje Kľak (1 409 m n. m.) a západným Kolesárová, Zadná Široká (1 534 m n. m.) a Veľký bok (1 727 m n. m.).[5] Severozápadnú časť masívu odvodňujú do Váhu prítoky Ipoltice, východné rovnakým smerom jej prítok Dikula a voda z južných častí odteká do Hrona Krivuľou a potokom Hučanské. Vrcholom vedie Cesta hrdinov SNP.[2]

Južné svahy sú zalesnené, porast s pásom kosodreviny a s výskytom limby dosahuje okraje vrcholovej plošiny. Severné a severovýchodné svahy sú hôľnaté. Vrchol je veľmi plochý s menšími porastmi kosodreviny. Sú tu väčšie skalné útvary, ktoré sú až bizarne modelované.

Hrebeň i vrcholovú časť pokrýva len nízka hôľna vegetácia, umožňujúca kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Chočské vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-30]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-30]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-30]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  5. Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-30]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]