Salatín (chránené územia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°59′16″S 19°21′47″V / 48,98775°S 19,363067°V / 48.98775; 19.363067
Národná prírodná rezervácia Salatín a Územia európskeho významu Salatín
chránené územie
Hrebeň Salatína v zime.jpg
Hrebeň Salatína smerom na Malý Salatín v zime.
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Okresy Liptovský Mikuláš, Ružomberok
Pohorie Nízke Tatry
Súradnice 48°59′16″S 19°21′47″V / 48,98775°S 19,363067°V / 48.98775; 19.363067
Najľahší výstup z Ludrovej alebo z Liptovskej Lúžnej po červenej turistickej značke
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Salatín (1630 m)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Salatín je označenie troch chránených území v časti Nízkych Tatier. Okolo turisticky atraktívneho vrcholu Salatín (1 630 m n. m.) sa nachádzajú až tri chránené územia: Národná prírodná rezervácia Salatín a dve územia európskeho významu Salatín (SKUEV0197 a SKUEV1197)[1]. Tieto tri územia majú rozdielne pokrytie a rozlohu, NPR má strednú veľkosť a pokrýva hlavne hrebeň Salatína, pričom územie NATURA 2000 (SKUEV0197) je najväčšie a pokrýva aj západný svah smerom do Ludrovskej doliny. Druhé územie NATURA 2000 (SKUEV1197) je najmenšie má rozlohu iba 19,07 ha a nachádza sa mimo dvoch spomínaných území v doline potoka Ráztočná smerom z dediny Liptovská Lúžna.

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Národná prírodná rezervácia Salatín[upraviť | upraviť zdroj]

Národná prírodná rezervácia Salatín je chránené územie[2], ktoré sa nachádza v Nízkych Tatrách. Rozkladá sa na vrcholoch Salatín (1 630 m n. m.) a Malý Salatín (1 444 m n. m.) s rozlohou 1 192,99 ha a 5. stupňom ochrany.

Predmetom je ochrana zachovalej časti Nízkych Tatier. Má zaujímavý georeliéf, krasové formy, prealpínske a dealpínske rastlinné druhy, endemity a relikty.[2]

Vyhlásená bola v roku 1982 uznesením Ministerstva kultúry SSR č. 2958/1982-32 z 30.4.1982. Zasahuje do katastrálnych území obcí: Partizánska Ľupča, Liptovská Štiavnica, Liptovská Lúžna.

Územie európskeho významu Salatín (SKUEV0197)[upraviť | upraviť zdroj]

S rozlohou 3 345 ha ide o najväčšie chránené územie v oblasti Salatína. Chránený je hrebeň aj západný svah. Zasahuje do katastrálnych území obcí: Partizánska Ľupča, Liptovská Štiavnica, Liptovská Lúžna a Ružomberok.[3] Do tohto územia patrí aj najvyšší vodopád v Nízkych Tatrách Brankovský vodopád (55 m)[4].

Územie európskeho významu Salatín (SKUEV1197)[upraviť | upraviť zdroj]

S rozlohou 19,07 ha ide o najmenšie chránené územie v oblasti Salatína. Chránená je časť lúky na západnom svahu vrcholu Tlstá (1 555 m n. m.) v doline potoka Ráztočná. Zasahuje do katastrálneho územia obce Liptovská Lúžna.[5]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Toto územie má zaujímave geologické členenie s krasovými útvarmi ako jaskyne, vyvieračky a tiesňavy. Nachádza sa tu vápencovo-dolomitový komplex krížnanského i chočského príkrovu a obalová séria Červenej Magury.[6] Významné miesto je zachovalá tiesňava Hučiaky.

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Výlučne tu, alebo v blízkom okolí sa vyskytuje lomikameň okrúhlolistý (Saxifraga rotundifolia), žerušnica trojlistá (Cardamine trifolia), alebo starček tôňomilný (Senecio umbrosus). Je jediným miestom na Slovensku s výskytom lomikameňa pozmeneného (Saxifraga mutata).[7] Medzi západokarpatské endemické druhy patria klinček lesklý (Dianthus nitidus), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) a stračonôžka tatranská (Delphiniumoxysepalum).[6] Cenné sú aj kvetnaté pasienky v oblasti vrchu Veľký Brankov (1 134 m n. m.). Bučiny v nízkych polohách striedajú smerom do vyšších prirodzené smrečiny. Kosodrevina lemuje iba najvyšší vrchol Salatín.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi významné druhy patrí: fúzač alpský (Rosalia alpina), veľké šelmi ako medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx) a vlk dravý (Canis lupus). Dravce ako orol skalný (Aquila chrysaetos), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), včelár lesný (Pernis apivorus) a sokol myšiar (Falco tinnunculus) tu majú na skalných bralách vhodné podmienky na hniezdenie. Zo sov tu žijú kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), sova obyčajná (Strix aluco), pôtik kapcavý (Aegolius funereus) a výr skalný (Bubo bubo). Na tomto území má útočisko aj miznúci tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) a jariabok hôrny (Bonasa bonasia).[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vyhľadávanie území európskeho významu
  2. a b Salatín. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  3. Popis lokality SKUEV0197 [online]. NATURA 2000, [cit. 2016-01-20]. Dostupné online.
  4. Salatín. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  5. Popis lokality SKUEV1197 [online]. NATURA 2000, [cit. 2016-01-20]. Dostupné online.
  6. a b c Salatín NATURA 2000 [online]. 20.10.2008, [cit. 2016-01-20]. Dostupné online.
  7. DÍTĚ, Daniel. SAXIFRAGA MUTATA L. – lomikámen oranžový / lomikameň pozmenený [online]. 20.10.2008, [cit. 2016-01-20]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]