Pôtik kapcavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pôtik kapcavý
Aegolius-funereus-001.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Aegolius funereus
Linnaeus, 1758
Synonymá
kuvik Tengmalmov,
pôtik kapcavý (kapčiar),
kuvik kapcavý,
kuvik kapcový
Aegolius funereus dis.png
Rozšírenie pôtika kapcavého.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pôtik kapcavý (staršie: kuvik Tengmalmov, pôtik kapcavý (kapčiar), kuvik kapcavý, kuvik kapcový[2]; lat. Aegolius funereus) je neveľký druhy sovy z čeľade sovovité. Vyskytuje sa v tajgách a horských lesoch na území Severnej Ameriky a východnej až západnej Eurázie. Je stály, hoci často zalietava aj do južnejších oblastí. V strednej Európe sa vyskytuje prirodzene v ihličnatých lesoch horských oblastí v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku, Česku a na Slovensku.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dĺžka tela: 24 - 26 cm[4][5]
  • Rozpätie krídel: 52 – 58 cm[4]
  • Hmotnosť: 90 – 200 g (okolo 150 g[6])

Pôtik kapcavý je malý zavalitý vták veľký asi ako kuvik obyčajný. Má krátky chvost a veľkú, pomerne plochú hlavu so šedým zahnutým zobákom a veľkými žltými očami. Svojím šedým až svetlohnedým operením s bielym pruhovaním a škvrnami, ktoré sú najintenzívnejšie na spodnej strane tela, je skvele zamaskovaný v lokalitách so svojím prirodzeným Biómom. Nápadným znakom je aj čierne lemovanie svetlošedej tváre. Pohlavie sa od seba sfarbením nelíši, mladé vtáky sú čokoládovo hnedé.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Teritoriálny hlas pu pu pu pu

1 min 9 s, Slovensko

Poplašný hlas "tiauk"

2,4 s, Slovensko

Najčastejšie sa ozýva teritoriálnym hlasom, výrazným rýchlym „po po po po po po...“[4] alebo „pu pu pu pu pu pu...“. Varovný hlasom je tvrdé „kipp“,„kepp“ a „cjuk“. Poplašný hlas znie ako „ku-éé“ a „tiauk“. Vylietané mláďatá sa ozývajú „ksrii“.[4]

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Je aktívny v noci, hoci v niektorých lokalitách prešiel na dennú aktivitu. Loví predovšetkým drobné hlodavce, najmä hraboše, lumíky alebo myši, iné menšie cicavce, vtáky a ich mláďatá, príležitostne i hmyz. Na svoju korisť číha na vyššie položenej pozorovateľni a prekvapuje ju veľmi rýchlym, ale tichým výpadom.

Hniezdia od apríla do mája a ročne má jednu znášku obsahujúcu 4 až 6 vajec. Najčastejšie hniezdi v opustených stromových dutinách, vytvorených ďatľami. Na vajciach sedí 26 až 28 dní len samica. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 30 dňoch po vyliahnutí.

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Aegolius funereus beickianus
  • Aegolius funereus caucasicus
  • Aegolius funereus funereus
  • Aegolius funereus magnus
  • Aegolius funereus pallens
  • pôtik severský (Aegolius funereus richardsoni)
  • Aegolius funereus sibiricus

Gallery[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2015.4.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-02-25]. Dostupné online.
  3. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Samuel Pačenovský. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Pôtik kapcavý / Kuvik kapcavý, s. 379 - 381.
  4. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]