Sova dlhochvostá
| sova dlhochvostá | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Strix uralensis Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| Sova uralská | |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Sova dlhochvostá alebo sova uralská[3] (lat. Strix uralensis) je druh vtáka z čeľade sovovitých (Strigidae). Obýva Palearktídu od Nórska po Japonsko.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sova dlhochvostá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, z časti preto, že sú vyvesené tisíce hniezdnych búdok, ako náhrada za stratu starých bútľavých stromov, často už mŕtvych stromov, ktoré bývajú odstraňované pri lesníckych prácach. Stavy v Európe stúpajú.[1]
Poznávacie znaky[upraviť | upraviť zdroj]
Sova dlhochvostá patrí medzi väčšie druhy sov, po výrovi je najväčšou sovou (dĺžka tela je asi 600 mm[5], 580 - 620 mm[6] , krídla 380 mm, chvosta 302 mm, rozpätie 124 - 134 mm[6]). Je sivo sfarbená s tmavými hnedými škvrnami a pruhmi po celom tele. Závoj okolo očí má nápadne veľký, svetlosivý až bledohrdzavý alebo biely. Má zaokrúhlený chvost, počas letu sa vynímajú široké dlhé krídla. Na tichších miestach loví vo dne i v noci.
Hlas[upraviť | upraviť zdroj]
Ozýva sa typickým ďaleko počuteľným hlasom "hau, hau, hau" [5], revírny hlas samca počuť až 2 km ďaleko a znie ako "VU hu".. nasleduje pauza 1 s a potom "vuhu-o VU ho"[6] alebo "vumb-vumb, van van van", pripomínajúcim psí štekot. V hniezdnej dobe je počuť aj hlas lákania do dutiny, je to sled húkavých tónov ako "vuvuvuvuvuvuvuvu".[6] Samička sa ozýva takými istým spôsobom ako samec ale jej hlas znie chrapľavo[6]. Samec prinášajúci potravu sa ohlási a samica odpovedá hlasom "kü VEÜ".[6] Výstražné alebo varovné hlasy znejú ako "kvek kvek" alebo "vraff" či "vraff-aff".[6]
Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
Najhojnejšie sa vyskytuje vo východnej časti Slovenska. V posledných rokoch sa rozšírila na stredné Slovensko a ojedinele i na západné. Vcelku je však vzácna. Na Slovensku bolo dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 34 % a zimovanie v 30,50 % mapovacích kvadrátoch.[4]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 700 - 1 000, zimujúcich jedincov 1 800 - 2 700. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50 %. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 LR - menej ohrozený druh, lc - najmenej ohrozený taxón. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[7] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][8][9] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]
Ekológia a biotop[upraviť | upraviť zdroj]
Stály vták. Žije v zmiešaných, ihličnatých a listnatých lesoch (bučiny). Svojmu miestu je verná. Hniezda si stavia v rázsochách stromov, v stromových dutinách a často sa usídli aj v opustených hniezdach po dravcoch. V marci až v apríli znáša 2 – 6 oválnych bielych vajec veľkosti 49×41 mm. Inkubačný čas 28 dní, výchova mladých 24 dní. Živí sa drobnými cicavcami, menšími vtákmi, žabami a hmyzom.
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Pre hospodársky význam (žerie hraboše, myši) a celkovú vzácnosť je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1 569,69 (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z. z.).
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Hniezdo v bútľavom strome, dospelá sova na hniezde, Slovensko.
Neplodné vajíčko, vybrané z hniezda až po období hniezdenia.
Mláďa v bútľavom strome, Slovensko.
Vylietané mláďatá, Slovensko.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b IUCN Red list 2020.1. Prístup 23. mája 2020
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Štefan Danko, Dušan Karaska, Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sova dlhochvostá, s. 371 - 373.
- ↑ a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ a b c d e f g JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sova dlhochvostá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sova dlhochvostá
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Hlas sovy dlhochvostej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Strix uralensis na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Strix uralensis na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)