Sova dlhochvostá
| Sova dlhochvostá | |
 |
|
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 |
|
| Vedecká klasifikácia | |
|
|
|
| Vedecký názov | |
| Strix uralensis Linnaeus, 1758 |
|
| Synonymá | |
| Sova uralská
|
|
 |
|
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Sova dlhochvostá alebo sova uralská[2] (lat. Strix uralensis) je druh vtáka z čeľade sovovité (Strigidae). Obýva Palearktídu od Nórska po Japonsko.[3]
Obsah
Poznávacie znaky[upraviť | upraviť zdroj]
Sova dlhochvostá patrí medzi väčšie druhy sov, po výrovi je najväčšou sovou (dĺžka tela je asi 600 mm[4], 580 - 620 mm[5] , krídla 380 mm, chvosta 302 mm, rozpätie 124 - 134 mm[5]). Je sivo sfarbená s tmavými hnedými škvrnami a pruhmi po celom tele. Závoj okolo očí má nápadne veľký, svetlosivý až bledohrdzavý alebo biely. Má zaokrúhlený chvost, počas letu sa vynímajú široké dlhé krídla. Na tichších miestach loví vo dne i v noci.
Hlas[upraviť | upraviť zdroj]
Ozýva sa typickým ďaleko počuteľným hlasom "hau, hau, hau" [4], revírny hlas samca počuť až 2 km ďaleko a znie ako "VU hu".. nasleduje pauza 1 s a potom "vuhu-o VU ho"[5] alebo "vumb-vumb, van van van", pripomínajúcim psí štekot. V hniezdnej dobe je počuť aj hlas lákania do dutiny, je to sled húkavých tónov ako "vuvuvuvuvuvuvuvu".[5] Samička sa ozýva takými istým spôsobom ako samec ale jej hlas znie chrapľavo[5]. Samec prinášajúci potravu sa ohlási a samica odpovedá hlasom "kü VEÜ".[5] Výstražné alebo varovné hlasy znejú ako "kvek kvek" alebo "vraff" či "vraff-aff".[5]
Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
Najhojnejšie sa vyskytuje vo východnej časti Slovenska. V posledných rokoch sa rozšírila na stredné Slovensko a ojedinele i na západné. Vcelku je však vzácna.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 700 - 1 000, zimujúcich jedincov 1 800 - 2 700. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 LR - menej ohrozený druh, lc - najmenej ohrozený taxón. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]
Ekológia a biotop[upraviť | upraviť zdroj]
Stály vták. Žije v zmiešaných, ihličnatých a listnatých lesoch (bučiny). Svojmu miestu je verná. Hniezda si stavia v rázsochách stromov, v stromových dutinách a často sa usídli aj v opustených hniezdach po dravcoch. V marci až v apríli znáša 2 – 6 oválnych bielych vajec veľkosti 49×41 mm. Inkubačný čas 28 dní, výchova mladých 24 dní. Živí sa drobnými cicavcami, menšími vtákmi, žabami a hmyzom.
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Pre hospodársky význam (ničí hraboše, myši) a celkovú vzácnosť je je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1 569,69 (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Hniezdo v bútľavom strome, dospelá sova na hniezde, Slovensko.
-
Neplodné vajíčko, vybrané z hniezda až po období hniezdenia.
-
Mláďa v bútľavom strome, Slovensko.
-
Vylietané mláďatá, Slovensko.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ IUCN Red list 2016.3. Prístup 10. decembra 2016
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
- ↑ a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Štefan Danko, Dušan Karaska, Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sova dlhochvostá, s. 371 - 373.
- ↑ a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ a b c d e f g JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sova dlhochvostá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sova dlhochvostá
