Sova dlhochvostá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sova dlhochvostá
Strix uralensis -Banham Zoo, Norfolk, England-8a.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Strix uralensis
Linnaeus, 1758
Synonymá
Sova uralská
StrixUralensisIUCN.svg
Mapa rozšírenia sovy dlhochvostej
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sova dlhochvostá alebo sova uralská[3] (lat. Strix uralensis) je druh vtáka z čeľade sovovitých (Strigidae). Obýva Palearktídu od Nórska po Japonsko.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sova dlhochvostá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, z časti preto, že sú vyvesené tisíce hniezdnych búdok, ako náhrada za stratu starých bútľavých stromov, často už mŕtvych stromov, ktoré bývajú odstraňované pri lesníckych prácach. Stavy v Európe stúpajú.[1]

Poznávacie znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Sova dlhochvostá patrí medzi väčšie druhy sov, po výrovi je najväčšou sovou (dĺžka tela je asi 600 mm[5], 580 - 620 mm[6] , krídla 380 mm, chvosta 302 mm, rozpätie 124 - 134 mm[6]). Je sivo sfarbená s tmavými hnedými škvrnami a pruhmi po celom tele. Závoj okolo očí má nápadne veľký, svetlosivý až bledohrdzavý alebo biely. Má zaokrúhlený chvost, počas letu sa vynímajú široké dlhé krídla. Na tichších miestach loví vo dne i v noci.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Revírny hlas, dvaja samci

11 s, Slovensko, dvaja samci v diaľke

Hlas lákania do hniezda

23 s, Slovensko, "vuvuvuvuvuuvuvu"

Varovný hlas vraff-aff

1 min 50 s, Slovensko, na pozadí sa ozve pri 57 sekunde tónový rebríček druhu kuvičok vrabčí

Ozýva sa typickým ďaleko počuteľným hlasom "hau, hau, hau" [5], revírny hlas samca počuť až 2 km ďaleko a znie ako "VU hu".. nasleduje pauza 1 s a potom "vuhu-o VU ho"[6] alebo "vumb-vumb, van van van", pripomínajúcim psí štekot. V hniezdnej dobe je počuť aj hlas lákania do dutiny, je to sled húkavých tónov ako "vuvuvuvuvuvuvuvu".[6] Samička sa ozýva takými istým spôsobom ako samec ale jej hlas znie chrapľavo[6]. Samec prinášajúci potravu sa ohlási a samica odpovedá hlasom "kü VEÜ".[6] Výstražné alebo varovné hlasy znejú ako "kvek kvek" alebo "vraff" či "vraff-aff".[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Najhojnejšie sa vyskytuje vo východnej časti Slovenska. V posledných rokoch sa rozšírila na stredné Slovensko a ojedinele i na západné.[7] Vcelku je však vzácna.

Na Slovensku bolo odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 700 - 1 000, zimujúcich jedincov 1 800 - 2 700, dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 34 % a zimovanie v 30,50 % mapovacích kvadrátoch.[4] Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50 %. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 LR - menej ohrozený druh, lc - najmenej ohrozený taxón. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[8]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 1400 – 2500 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stúpajúce.[9]

V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli stúpajúce.[12] Podľa výsledkov opakovaného prieskumu po viac ako 30 rokoch 1989 - 2021 na rovnakom území Volovských vrchov na ploche 5,2 km² bol zistený stabilný stav, rovnaký počet 8 teritórií. [13]

Ekológia a biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Stály vták. Žije v zmiešaných, ihličnatých a listnatých lesoch (bučiny). Svojmu miestu je verná. Hniezda si stavia v rázsochách stromov, v stromových dutinách a často sa usídli aj v opustených hniezdach po dravcoch. V marci až v apríli znáša 2 – 6 oválnych bielych vajec veľkosti 49×41 mm. Inkubačný čas 28 dní, výchova mladých 24 dní. Živí sa drobnými cicavcami, menšími vtákmi, žabami a hmyzom.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Pre hospodársky význam (žerie hraboše, myši) a celkovú vzácnosť je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 3 000 (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[14]. Sova dlhochvostá je druh európskeho významu[15], ktorý sa vyskytuje ako kritériový druh v 5 a ako 1-percentný druh v 9 chránených vtáčich územiach. [16]

Dôležitým faktorom v ochrane všetkých lesných druhov vtákov sú správne spôsoby obhospodarovania lesov, nerúbať v hniezdnej dobe a nie veľkoplošným holorubným spôsobom.[4] Vhodným modelom je prírode blízke hospodárenie v lesoch.[17][18]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hniezdo v bútľavom strome, dospelá sova na hniezde, Slovensko.

    Hniezdo v bútľavom strome, dospelá sova na hniezde, Slovensko.

  • Neplodné vajíčko, vybrané z hniezda až po období hniezdenia.

    Neplodné vajíčko, vybrané z hniezda až po období hniezdenia.

  • Mláďa v bútľavom strome, Slovensko.

    Mláďa v bútľavom strome, Slovensko.

  • Vylietané mláďatá, Slovensko.

    Vylietané mláďatá, Slovensko.

  • Sova dlhochvostá, video

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 15. novembra 2021
  2. ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Štefan Danko, Dušan Karaska, Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sova dlhochvostá, s. 371 - 373.
  5. ↑ a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. ↑ a b c d e f g JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. ↑ BALÁŽ, Michal; REPEL, Matej; SLOBODNÍK, Roman. Unusual frequent occurrence of Ural owls (Strix uralensis) in urban and rural habitats in the lowlands of southern Slovakia during the winter 2017/2018 (Nezvyčajne častý výskyt sov dlhochvostých (Strix uralensis) v urbánnych a rurálnych biotopoch nížin juhu Slovenska počas zimy 2017/2018) [online]. Raptor Protection ofSlovakia (RPS), Slovak Raptor Journal, 2018, [cit. 2022-12-10]. Dostupné online. (En)
  8. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 1600 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. ↑ ČERNECKÝ,J., GALVÁNKOVÁ,J., POVAŽAN,R., SAXA,A., ŠEFFER,J., ŠEFFEROVÁ,V., LASÁK,R., JANÁK,M. 2014. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike (Conservation status of habitats and species of Community interest in the period of 2007 – 2012 in the Slovak republic); [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2020-03-25]. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-79-1.
  10. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  12. ↑ Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
  13. ↑ PAČENOVSKÝ, Samuel; KÜRTHY, Alexander. Qualitative and Quantitative Changes in a Guild of Forest Owls: Eurasian Pygmy Owl (Glaucidium passerinum), Ural Owl (Strix uralensis), Tawny Owl (Strix aluco), Boreal Owl (Aegolius funereus) at Kamenný Hrb – Bankov Sitite in Volovské Mountains Near Košice Town, Eastern Slovakia, between Years 1989 and 2021 [online]. intechopen.com, 2022, [cit. 2022-12-10]. Dostupné online.
  14. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  15. ↑ Vtáčie druhy Natura 2000 [online]. sopsr.sk, [cit. 2022-12-10]. Dostupné online.
  16. ↑ RIDZOŇ, Jozef; KARASKA, Dušan; TOPERCER, Ján. Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku. Prvé. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2015. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-94-4. S. 124.
  17. ↑ Zákon č. 326/2005 Z. z. (Zákon o lesoch) [online]. 22.7.2005, [cit. 2021-11-03]. Dostupné online.
  18. ↑ Prírode blízke obhospodarovanie lesa (PBOL) [online]. lesmedium.sk, 2019, [cit. 2021-11-03]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sova_dlhochvostá&oldid=7505992“