Sova obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sova obyčajná
Tawny wiki.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Strix aluco
Linnaeus, 1758
Synonymá
sova lesná

Strix aluco dis.png
Rozšírenie sovy obyčajnej.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sova obyčajná alebo sova lesná[2] (lat. Strix aluco) je druh vtáka z čeľade sovovité (Strigidae).

Poznávacie znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Sova s mimoriadne veľkou hlavou, samec je menší ako samica (dĺžka tela je 370 - 390 mm[3], krídla 267 - 320 mm, chvosta 155 - 174 mm[4], rozpätie 940 - 1040 mm[3]). Vyskytuje sa vo dvoch farebných formách: sivej a hrdzavo-hnedej. Chrbát je sivohnedý alebo žltohnedý s bielym pásom. Z brušnej strany je bledosivá alebo žltohnedá s pozdĺžnymi tmavými škvrnami s priečnymi čiarkami.[4] Na hlave nie sú "ušká" z pierok. Oči sú tmavé, nie oranžové ani žlté.[3][5] Počas letu je nápadná veľká hlava a krátky zaokrúhlený chvost, široké a pomerne krátke krídla. Nočný druh. Let má ľahký.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Revírny hlas samca

1 min 2s, Anglicko, iné druhy: Kavka tmavá

Samica i samec sa ozýva hlasitým "kúiit, kjuvik". Môže znieť mäkko, ostro i drsne chrapľavo. Týmto hlasom označuje samica svoju pozíciu a je to aj "žobravý hlas". Samec používa tento hlasový prejav ako kontaktný hlas počas jesenného i jarného toku, pri odovzdávaní koristi a pri párení.[6]

Hlasové prejavy samca znejú vo všeobecnosti čistejšie, u samice viac zachrípnuto. Samec v čase párenia a počas jesenného toku vydáva hlboký hvizd, "kuu, hu huuuuuuuuh". Má tri časti, klesavé ú, pauza, kratučké hu a trasľavé húkanie. Je to revírny hlas s individuálnym odtieňom. Susediaci samci sa tak poznajú podľa hlasu. V čase hniezdenia volá najmä samec "huhuhuhuhuhu". Slúži na lákanie do hniezdnej dutiny a ako začiatok párenia. Tento hlas často vydáva v hniezdnej dutine alebo vo vstupnom otvore.[6]

Mláďatá vydávajú v hniezde hlas "sii", neskôr sa u rozlietanách mláďat mení na kýchavé "ksik", "šii-ep".[3][4][5] a neskôr sa stále viac podobá na "kuit" dospelých.[6]

Ekológia a biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Stály vták. Žije v zmiešaných i listnatých lesoch, najmä v okrajových zónach od nížin až do vyšších polôh. Hniezdi v dutinách stromov i v opustených hniezdach vrán a dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach, v komínoch a korunách stromov. Na základe dlhodobých pozorovaní je známe, že v krasových územiach cez deň s obľubou po celé generácie využíva na oddych výklenky vo vstupných partiách mohutných priepastí (napr. v Slovenskom krase: Obrovská priepasť, Malá Sovia priepasť, Veľká sovia priepasť, Drienkovská priepasť atď.), kde nachádza priaznivé mikroklimatické podmienky vo všetkých ročných obdobiach a pokoj[7]. Práve tento špecifický typ správania druhu sa odzrkadlil v názvosloví slovenských jaskýň - názov min. trinástich jaskýň tvorí kmeň "sovia" (porovnaj[8]). Hniezdenie v jaskyniach a priepastiach zatiaľ nebolo preukázané, ale nemožno ho vylúčiť. V marci znáša 4 – 5 bielych vajec veľkosti 47 x 39 mm. Živí sa menšími stavovcami (cicavcami, vtákmi, obojživelníkmi) i hmyzom. Inkubačný čas trvá 30 dní, výchova mláďat v hniezde 30 – 35 dní. Sovy majú veľmi veľké oči, vďaka ktorým vidia aj potme, a to 10-krát lepšie ako ľudia.[chýba zdroj] Ich oči sú však nehybné a aby mohli vidieť, čo sa okolo nich deje, musia krútiť hlavou. Dokážu nehlučne zaskočiť svoju obeť. Do svojich ostrých zahnutých pazúrov chytajú malé zajace a myši.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa pravidelne po celom území v listnatých lesoch až do výšky 1 100 m. Vzácnejšie sa objavuje i v okolí ľudských sídiel.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Pre užitočnosť je chránená celý rok.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.3. Prístup 10. decembra 2016
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-02-28]. Dostupné online.
  3. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  4. a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  5. a b PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c MEBS, Theodor; SCHERZINGER, Wolfgang. Die Eulen Europas, Biologie, Kennzeichen, Bestände.. Stuttgart : Franckh-Kosmos Verlags-GmbH & Co., 2000. (kap. Waldkauz, str.226 - 246). ISBN 3-440-07069-7.
  7. G. Lešinský (2000): Poznámky k výskytu niektorých druhov vertebrát v jaskyniach Slovenského krasu. In: A. Mock, Ľ. Kováč, M. Fulín (eds.): Fauna jaskýň. Cave fauna. Zborník referátov, Východoslovenské múzeum, Košice, s. 109-114
  8. P.Bella, I. Hlaváčová, P. Holúbek (2007): Zoznam jaskýň Slovenskej republiky. (Stav k 30.6.2007). SMOPaJ, SSJ a SSS, Liptovský Mikuláš, 364 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]