Park

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Park pozri Park (rozlišovacia stránka).
Verejný park v Tours, Francúzsko

Park alebo (najmä ak obsahuje veľa stromov[1]) sad(y) je väčší (čiastočne alebo úplne) umelo vytvorený otvorený priestor, ktorý slúži najmä na prechádzky a krátkodobé zotavenie, ale niekedy má (aj) hygienickú, estetickú, kultúrnu, vzdelávaciu a pod. funkciu. Obyčajne je to plocha s trávou a chodníkmi, často aj s drevinami, niekedy s aj kvetmi, lúkami, jazierkami a/alebo architektonickými prvkami. Hlavné typy parkov sú väčšie záhrady (najmä pri zámkoch) v krajinárskom štýle a ľudové (najmä mestské) parky. Hranica medzi parkom a záhradou nie je striktne určená.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo sa do slovenčiny dostalo cez západné jazyky (najmä nemecké Park a anglické park), do ktorých sa dostalo z francúzštiny, kde slovo parc znamenalo pôvodne ohradený priestor alebo zverinec, neskôr veľkoplošnú umelo vytvorenú ohradenú plochu so zeleňou (teda park) alebo vojenské depo zbraní alebo parkovisko. Francúzske slovo parc pochádza zo slova parricus stredovekej latinčiny, ktoré znamenalo uzavretý priestor.[2][3] Toto latinské slovo môže pochádzať z iberského *parra (tyč, mrež) alebo z ľudovolatinského *barra (priečna tyč) alebo zo staronemeckého pherih (ohrada, prekážka; podľa väčšinového názoru ale pherih pochádza naopak z latinského parricus)[4]

Ukážky definícií parku z literatúry[upraviť | upraviť zdroj]

Park je:

  • kultivovan[á] ploch[a] najmä drevín a trávnikov, často spestrovan[á] efektnými kvetmi. Vnútorný priestor je účelovo členený cestami a chodníkmi a, kde to podmienky dovoľujú, využívajú sa aj vodné toky, kanály a jazerá…Spravidla sa oživuje aj drobnými architektonickými prvkami (sochy, fontány, besiedky, odpočívadlá).[5]
  • kultivovaná plocha trávnikov s vysádzanými drevinami a kvetmi, často umelecky upravená, slúžiaca na oddych a krátkodobú regeneráciu fyzických a duševných síl človeka.[6]
  • väčší, umelo vytvorený priestor, na rozdiel od prírody [,] často ohradený, so stromami, kríkmi, trávnikmi, lúkami, kvetmi, jazerami, slúžiaci predovšetkým na zotavenie. Hranica medzi záhradou a parkom nie je presná…Parky slúžia popri svojej hygienickej funkcii (ovlažovanie a čistenie ovzdušia, zachytávanie vlhkosti, ochrana pred hlukom a nadmerným slnečným žiarením, útočište vtákov a i.) [a] estetickej funkcii aj na krátkodobé zotavenie ľudí.[7]
  • väčšia (trávnatá) plocha upravená na prechádzky a oddych.[8]
  • pestovaná záhrada, sad s okrasnými stromami a kvetmi slúžiaci na rekreáciu a zlepšenie mestskej klímy, pôvodne výsek prírody vzniknutý z loveckého zverníka, spočiatku neohradený, neskôr rozľahlá záhrada architektonicky utváraná a uzavretá oplotením (súkromný park) alebo otvorená (verejný park).[9]
  • pôvodne ohradené miesto určené na chov zveri; poľovnícka zvernica s poľovníckym zámočkom; 1. záhrada, najčastejšie zámocká, v prirodzenom krajinárskom štýle...2. sadovnícky upravené a udržiavané verejné priestory, tzv. mestské parky.[10]
  • veľkopriestorová záhradkárska kultivovaná plocha, ktorá má za cieľ formovanie idealizovanej krajiny prostredníctvom dislokácie otvorených lúčnych plôch a kultivovaných plôch s ozdobnými rastlinami striedajúcich sa so zasadenými lesnými porastmi určujúcimi formu.[11]
  • akékoľvek verejné alebo súkromné pozemky, ktoré sú určené a sú k dispozícii na rekreačné, vzdelávacie, voľnočasové, kultúrne, scenérické alebo estetické použitie alebo na ochranu otvoreného priestranstva [open space] s vegetáciou alebo prvkami [features].[12]
  • plocha, obyčajne verejných pozemkov, určená na rekreáciu a trávenie voľného času, obyčajne vlastnená a spravovaná obcou, federálnym štátom či štátom, alebo v držbe na základe kráľovského postúpenia pôdy, alebo v niektorých prípadoch [vlastnená a spravovaná] súkromnými organizáciami.[13]
  • upravená plocha pozemkov s vysadenými rastlinami v mestskom prostredí na verejnú rekreáciu.[14]
  • v modernom význame: (a) pozemky určené na verejné užívanie [potešenie] a navrhnuté tak, aby sa podobali poloprírodnej krajine; (b) … [15]
  • uzavreté vonku sa nachádzajúce miesto na rekreáciu, pôvodne sa používalo na lov.[16]
  • pôvodne ohradená plocha používaná na lov, v 18. storočí sa termín vzťahoval na pozemky kaštieľa. Dnes označuje otvorené pozemky [open land] používané na rekreáciu v meste.[17]
  • plocha pozemkov určená na verejné použitie ako: a) pozemky s málo alebo žiadnymi budovami v meste alebo vedľa mesta, udržiavané na rekreačné alebo ozdobné účely, b) sadovnícky upravené mestské námestie, c) veľký kus vidieckych pozemkov udržiavaný v prirodzenom stave a obyčajne vyhradený na užívanie návštevníkmi [potešenie návštevníkov] a rekreáciu návštevníkov.[18]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Parky sú známe od staroveku, napr. sú známe perzské parkové zvernice, parky gréckych akadémií a gymnázií, parky rímskych palácov a víl a potom parky renesančných víl (s voliérami, fontánami, jazierkami, mytologickými sochami a pod.). Súčasný európsky park sa vyvinul z anglických záhrad 18. storočia.[11][7] Keďže v Anglicku nestrpeli divú zver vo voľnej prírode, zriaďovali si bohatí statkári na časti svojich pozemkov obklopujúcich ich dom (kaštieľ) veľké ohradené zvernice a tieto začali rôznym spôsobom skrášľovať. Neskôr boli premenené na väčšie záhrady v krajinárskom štýle (bez zveri), teda parky v pravom slova zmysle.[19][20]

V 17. storočí vznikali v kontinentálnej Európe parky (spravidla pri zámku či kaštieli) v určitom slohu (barokový park, francúzsky park), s pravidelným pôdorysom a ornamentmi. Francúzsky klasicistický park, ktorého tvorcom bol najmä André Le Nôtre (1613 – 1670) bola architektonicky riešená záhrada na hlavnej osi zámku, ktorá mala geometricky založené chodníky a prechádzala do voľného lesa, kde šľachta usporadúvala poľovačky (napr. Versailles). Okolo roku 1700 vznikol tzv. anglický park, ktorý je na rozdiel od francúzskeho parku charakterizovaný umelou prirodzenosťou a nepravidelnosťou. V období romantizmu do parkov stavali aj umelé ruiny, čínske pavilóniky, mostíky, grécke altánky, malé pustovne, romantické plastiky. Na Slovensku sa zachovali niektoré staré parky pri kaštieľoch, napr. v Topoľčiankach, vo Vyšnom Blhu, v Turčianskej Štiavničke a novší je v Smoleniciach.[10][7]

Koncom 18. storočia vznikli ľudové resp. mestské parky (do konca 19. storočia ich možno označiť skôr ako ľudové resp. mestské záhrady), t.j. parky všeobecne prístupné , obyčajne v meste, s lúkami na ležanie, jazierkami na kúpanie, neskôr aj so športoviskami, hostincami , zhromažďovacími sieňami, amfiteátrami a pod. Najstarší mestský park na Slovensku je Sad Janka Kráľa (pôvodne Aupark) v Bratislave založený v roku 1773.[7][21] Od konca 20. storočia sa zriaďujú tzv. lesoparky[10].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ park. In: Synonymický slovník slovenčiny. dostupné online
  2. ↑ park. In: MACHEK, Václav. Etymologický slovník jazyka českého. 2. opr. a dopl. vyd. Praha : Academia, 1968. 868 s. S. 434. (po česky)
  3. ↑ Park. In: Duden, Herkunftswörterbuch : Etymologie der deutschen Sprache. 3., völlig neu bearb. und erw. Aufl. Mannheim ; Leipzig ; Wien ; Zürich : Dudenverl., 2001. ISBN 3-411-04073-4. s. 585. (po nemecky)
  4. ↑ PARASCHKEWOW, Boris. Wörter und Namen gleicher Herkunft und Struktur: Lexikon etymologischer Dubletten im Deutschen. Berlin : de Gruyter, 2004. ISBN 3-11-017469-3. S. 253. (po nemecky)
  5. ↑ park. In: Encyklopédia Slovenska.
  6. ↑ park. In: Malá encyklopédia Slovenska A - Ž. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1987. s. 374.
  7. ↑ a b c d park. In: Pyramída.
  8. ↑ park. In: Krátky slovník slovenského jazyka. dostupné online
  9. ↑ park. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 795.
  10. ↑ a b c park. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník III M-R. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 534.
  11. ↑ a b Park. In: Brockhaus. 19., völlig neu bearb. Aufl. ISBN 3-7653-1116-2.
  12. ↑ CHRISTENSEN, Alan Jay. Dictionary of landscape architecture and construction. New York : McGraw-Hill, c2005. ISBN 0071441425. s. 258. (po anglicky)
  13. ↑ HARRIS, Cyril M (ed.). Dictionary of architecture and construction. 4th ed. New York : McGraw-Hill, c2006. ISBN 0071452370. s. 703. (po anglicky)
  14. ↑ DAVIES, Nikolas; JOKINIEMI, Erkki. Dictionary of architecture and building construction. Burlington: Architectural, 2008. ISBN 9780750685023. s. 267. (po anglicky)
  15. ↑ PARK, Chris C. A dictionary of environment and conservationOxford ; New York : Oxford University Press, 2007. ISBN 9780198609957. s. 317 (po anglicky)
  16. ↑ CURL, James Stevens. A Dictionary of architecture and landscape architecture. 2nd ed. Oxford; New York: Oxford University Press, 2006. ISBN 9780192806307. s. 559. (po anglicky)
  17. ↑ park in: Mayhew, S.: A dictionary of geography, 2006 [1]
  18. ↑ The American Heritage Dictionary https://ahdictionary.com/word/search.html?q=park
  19. ↑ http://www.zeno.org/Pierer-1857/A/Park+%5B1%5D
  20. ↑ http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Park+%5B1%5D
  21. ↑ http://www.hannoverpark.de/park.htm

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • GAŽOVÁ, Daniela a kol.: Mestský park v Piešťanoch. Piešťany : Logomotion - Balneologické múzeum, 2010. 129 s.
  • HUDEKOVÁ, Zuzana – MOKRÁŇ, Vlado: Rusovský park. Bratislava : Miestny úrad Bratislava – Rusovce, 2004. 55 s.
  • KUBIŠTA, Richard: Historické parky a záhrady : Nitriansky kraj. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 2006.
  • LAUROVÁ, Slávka: Estetický potenciál parkov. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2012. 151 s.
  • POLOMOVÁ, B. (ed.): Zeleň a voda v historickom centre mesta. [Zborník príspevkov z konferencie] Bardejov : Mesto Bardejov, 2011. 201 s.
  • TOMAŠKO, Ivan: Historické parky a okrasné záhrady na Slovensku. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 2004. 158 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Park
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Park&oldid=7167483“