Kultivar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kultivar (lat. cultivar, skr. cv.; iné názvy[pozn 1]: odroda[6], pestovateľská odroda[7][8][9], odroda pestovanej rastliny[10], varieta[11], sorta[pozn 2], zriedkavo: plemeno[17], zriedkavo: forma[18], kultigén[7]) je najnižšia taxonomická úroveň v systematike kultúrnych rastlín[pozn 3].

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo "cultivar" bolo umelo vytvorené (v anglickom texte) okolo roku 1920. Je vytvorené pravdepodobne ako skratka z lat. cultivarietas[7] , čo je buď skrátená podoba anglických slov "cultigen variety" alebo anglických slov "cultivated variety" alebo anglických slov "cultural variety"[19][20]

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujú ukážky definície z literatúry:

  • ICNCP 8. vydanie (2009): „Kultivar je zoskupenie rastlín, ktoré (a) bolo vyselektované na účely konkrétnej vlastnosti alebo kombinácie vlastností, (b) je vo vzťahu k týmto vlastnostiam odlišné, jednotné a stabilné a (a) pri rozmnožovaní vhodnými prostriedkami zachováva tieto vlastnosti.“[21]
  • ICNCP 2. vydanie (1958): „Výraz kultivar (odroda) označuje zoskupenie pestovaných jedincov, ktoré sa odlišujú akýmikoľvek vlastnosťami (morfologickými, fyziologickými, cytologickými, chemickými alebo inými) významnými na účely poľnohospodárstva, lesníctva či záhradníctva, a ktoré si pri (pohlavnej alebo nepohlavnej) reprodukcii zachovávajú [tieto] svoje odlišujúce znaky.“[7]
  • Veľký slovník cudzích slov (2000): „kultivar - súbor jedincov kultúrnej rastliny s určitými osobitnými želateľnými znakmi, ktoré sa uchovávajú pri pohlavnom i nepohlavnom rozmnožovaní“[22]
  • Malá encyklopédia biológie (1975): „odroda, cultivar [slovo odroda je uvedené hrubým písmom, slovo cultivar normálnym písmom] - populácia v rámci druhu, ktorá sa vyšľachtila so stanoveným hospodárskym cieľom a jej znaky sa umele udržujú v konštantných hraniciach. Je to najspodnejšia jednotka vnútrodruhového členenia v rámci jedného druhu kultúrnej rastliny.“[23]

Ukážka definície z právneho predpisu (v právnych predpisoch sa zvykne používat výraz „odroda (pestovanej rastliny)“):

  • nariadenie č. 50/2007 Z.z.: „odrod[a] pestovanej rastliny [je] skupina rastlín v rámci najnižšieho známeho botanického triedenia, ktorú možno definovať podľa prejavu znakov vyplývajúcich z daného genotypu alebo kombinácie genotypov, odlíšiť od akejkoľvek inej skupiny rastlín podľa prejavu najmenej jedného znaku a považovať za jednotnú vzhľadom na jej schopnosť nemeniť sa pri rozmnožovaní.“ (ako legislatívna skratka je uvedený výraz „odroda“)[24]

Tu treba dodať, že termín odroda ako termín z právnych predpisov býva definovaný trochu užšie než kultivar. K tomu citát: Termín odroda (po anglicky variety, po nemecky die Sorte) má tesnejší vzťah k agronomickému chápaniu, termín kultivar naopak skôr k botanickému spojeniu a je vhodnejší skôr len na vedecké a medzinárodné označenie. Ako kultivar možno totiž označiť aj ďalšie výsledky šľachtenia, ktoré nemusia byť úradne registrované, napr. línia, mutant, šľachtiteľský polotovar a i.[25]

Historicky sa výraz kultivar niekedy používal v užšom zmysle na označenie rastlín s nededičnými znakmi, čiže znakmi prenášanými len vegetatívnou cestou (ako opak kultigénu v užšom zmysle, ktorý sa vzťahoval na rastliny s dedičnými znakmi).[17]

Ukážky definícií sorty (ako stašieho synonyma slova kultivar) uvádza napr. V. Jirásek 1961[7] a pozri aj v tomto článku poznámku pod čiarou č. 2.

Zaradenie v systéme[upraviť | upraviť zdroj]

ICNCP rozlišuje (a dovoľuje) na úrovni pod (pod)druhom len 2 úrovne: Skupina (staršie [ale s trochu odlišnou definíciou]: skupina kultivarov, ešte staršie: konvarieta) a kultivar.[26][27]

V literatúre sa však vyskytuje oveľa viac úrovní delenia, ktoré by sa dali zoradiť takto: subspecioid - cultiplex (a subcultiplex) - konvarieta [lat. convarietas] - provarietas (a subprovarietas) - cultigrex/conculta/sortotyp/skupina (a pod.) - kultivar [lat. cultivar] (a subkultivar [lat. subcultivar]).[28][29][17]

Alternatívne sa vyskytuje delenie linneovského typu (určené dnes inak primárne pre divé rastliny, ale podľa ICN výslovne povolené aj pre pestované rastliny [30]), t. j.: poddruh [lat. subspecies] - konvarieta [lat. convarietas] - varieta [lat. varietas] (a subvarieta [lat. subvarietas]) - forma/tvar [lat. forma] (a subforma/podtvar [lat. subforma]) (prípadne aj: lusus) - kultivar [lat. cultivar].[31][32][33][34][35][36]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Kultivar je umelá kategória a nemusí sa viazať na jediný genotyp alebo fenotyp. Rastliny jedného kultivaru môžu byť[chýba zdroj]:

  • identické klony rozmnožené vegetatívne (alebo meristematicky),
  • uniformná F1 generácia,
  • genotypicky a fenotypicky vysoko uniformná línia,
  • alebo prirodzene variabilné potomstvo z kríženia takýchto
    • línií,
    • kultivarov,
    • botanických druhov alebo
    • hybridov.

Nomenklatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidlá pomenovania kultivarov stanovuje Medzinárodný kód nomenklatúry pestovaných rastlín (International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, skr. ICNCP). Epiteton označujúci kultivar sa píše za vedecký (botanický) názov v živom jazyku, obyčajným písmom, s prvým počiatočným písmenom a uzatvára sa do jednoduchých úvodzoviek. Príklad:

  • Cryptomeria japonica 'Elegans'

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Synonymá tu uvedené v zátvorke sú dnes už v oblasti pestovania rastlín nevhodné, lebo po prvé ICNCP dnes stanovuje ako jediný prípustný názov kultivar (pripúšťa výnimku pre právne predpisy)[1], a po druhé použitie týchto výrazov môžu viesť k zámenám a nedorozumeniam (pretože slová odroda, varieta, plemeno, forma, kultigén a prípadne aj sorta majú v taxonómii aj iný význam)[2]. Prinajmenšom slovo odroda (v angl. ekvivalentných textoch "variety", v nemeckých "Sorte") sa však vo význame (oficiálne uznaný) kultivar bežne používa v právnych predpisoch.[3][4][5]
  2. 1. Sorta sa väčšinou považuje za úplné synonymum výrazu kultivar[12][7][13], ale niektoré texty považujú termíny sorta a kultivar za mierne odlišné[14], resp. prinajmenšom obmedzujú použitie termínu sorta len na “technickú” literatúru[15], a ICNCP na jednom mieste, zdá sa, uvádza sortu aj ako možné synonymum pre taxonomickú úroveň Skupina (napr. skupinu kultivarov)[16] . 2. Rôzne definície sorty (ako stašieho synonyma kultivaru) uvádza napr. V. Jirásek [7]
  3. Nižšia je už len odvodená taxonomická úroveň podkultivar (subcultivar), ktorú ale napr. text ICNCP neuznáva.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition [1] najmä 2.1, 2.2
  2. taxonomické jednotky. In: Zahradnický slovník naučný 5 R-Ž. Vyd. 1. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 2001. ISBN 80-7271-075-3 (Citát: „Používanie termínu varieta, odroda, plemeno alebo sorta pre kultivary je ...nesprávne, pretože vedie k omylom a nejasnostiam.“)
  3. Šlechtění okrasných rostlin [online]. is.mendelu.cz, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
  4. nariadenie č. 50/2007 Z. z.
  5. International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition [2] 2.2 Note 4
  6. Pozri zdroje v článku odroda
  7. a b c d e f g Jirásek, V. Evolution of the Proposals of Taxonomical Categories for the Classification of Cultivated Plants. In: Taxon, Vol. 10, No. 2, Feb., 1961 [3], pp. 34-45, S. 40
  8. odroda. In: Krátky slovník slovenského jazyka, 2003 dostupné online
  9. MASÁR, Ivan. Príručka slovenskej terminológie. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1991. S. 127
  10. nariadenie č. 50/2007 Z.z.
  11. varieta. In: HAVRÁNEK, Bohuslav, ed. a kol. Slovník spisovného jazyka českého. Praha: Academia, 1989. dostupné online
  12. Sorte. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  13. International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition [4] 2.2 (Poznámka: Definícia 2.23 zahŕňa aj hybridné sorty (hoci by sa pri prvom prečítaní mohol zdať opak) -porov. 2.16)
  14. Nejasne v heslách odrůda, kultivar, sorta in: Malá československá encyklopedie
  15. odroda. In: Encyklopédia Slovenska IV N-Q. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1980. 671 s. S. 172.
  16. International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition [5] 3.3 Note 1 (ale porov. 2.2 Note 2)
  17. a b c taxonomické jednotky. In: Zahradnický slovník naučný 5 R-Ž. Vyd. 1. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 2001. ISBN 80-7271-075-3
  18. International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition [6] 2.2 Note 3
  19. https://wwwlib.teiep.gr/images/stories/acta/Acta%20634/634_1.pdf str. 17
  20. kultivar. In: Veľký slovník cudzích slov (2000).
  21. International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition [7] 2.3
  22. kultivar. In: Veľký slovník cudzích slov 2000
  23. odroda. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 338.
  24. nariadenie č. 50/2007 Z.z.
  25. Šlechtění okrasných rostlin [online]. is.mendelu.cz, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
  26. International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition [8]
  27. Ochsmann, J. Current Problems in Nomenclature and Taxonomy of Cultivated Plants [9] S. 55,56
  28. MINELLI, Alessandro. Biological Systematics (The state of the art). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012 (1994). 406 s. ISBN 978-94-011-9643-7. S. 203.
  29. Hawksworth, D.L. 2010. Terms Used in Bionomenclature. The naming of organisms (and plant communities). Copenhagen: Global Biodiversity Information Facility, 216 pp, accessible online at www.gbif.org/document/80577. ISBN: 87-92020-09-7. najmä heslá: convarietas 53,provarietas 162, conculta 50, cultigrex 56, subcultiplex 187, cultiplex 56, group 85, subspecioid 189
  30. International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants (Melbourne Code) [10] 28.1 Note 3
  31. JÄGER, Eckehart J.; EBEL, Friedrich; HANELT, Peter; MÜLLER, Gerd K.. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland (Krautige Zier- und Nutzpflanzen). [s.l.] : Springer-Verlag, 2016. 868 s. ISBN 978-3-662-50420-8. S. 830.
  32. HANELT, Peter; Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. Preface - XXV a napr. 1440-1446.
  33. International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants (Melbourne Code) [11] 4.2
  34. Gyümölcstermesztési alapismeretek|Digital Textbook Library [online]. tankonyvtar.hu, [cit. 2017-12-02]. Dostupné online.
  35. Kulturpflanzen. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0
  36. kadeřávek. In: Zahradnický slovník naučný 3 CH-M. Vyd. 1. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1997. ISBN 80-85120-62-3. S. 142