Kuvik obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
kuvik obyčajný
Mochuelo Común ( Athene noctua )(1).jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Athene noctua
Scopoli, 1769
Synonymá
kuvik plačlivý
AtheneNoctuaIUCN.svg
Mapa rozšírenia kuvika obyčajného
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
      Introdukovaný, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kuvik obyčajný alebo kuvik plačlivý[3] (lat. Athene noctua) je druh vtáka z čeľade sovovité (Strigidae). Obýva extenzívne obhospodarované poľnohospodárske oblasti palearktickej oblasti. Na Slovensku je to stály druh nížin a kotlín. Hniezdenie bolo dokázané v 33,30 % mapovacích kvadrátov.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kuvik obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je považovaná za stabilnú, nie sú zaznamenané poklesy populácií ani závažné hrozby. Populácia v Európe je stabilná.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Ako jedna z mála sov je prispôsobený na život na zemi. Je to efektívny denný lovec, loví hmyz a malé stavovce. Jeho nohy sú prispôsobené na hrabanie a úchop. Má dva prsty oproti ostatným dvom. Jeho nohy sú dlhšie a pomáhajú mu v chôdzi a pri hľadaní potravy na zemi.[5]

Váži 145 až 155 g, vysoký je 17,5 až 23,5 cm. Rozpätie krídel 50 až 60 cm. Dožíva sa 10 rokov.[5] Vo voľnej prírode dosial maximálny vek skoro 16 rokov, v zajatí 18.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Kompilácia rôznych hlasov

1 min. 6 s, 0 - 40 s rôzne varovné hlasy, od 40. s revírny hlas

Kuvik má bohatý hlasový repertoár minimálne 18 rôznych zvukov, ktoré sa rôzne kombinujú a miešajú a tým dosiahne až 40 rôznych hlasových prejavov. Väčšinu z nich používajú obe pohlavia, existujú len tri typicky samčie hlasy a dva, ktoré počuť len od samičiek.[6]

Samec sa ozýva revírnym hlasom „gúg“. Je to jasný a stúpajúci zvuk. Medzi jednotlivými volaniami dodržuje pauzu niekoľko sekúnd. Za minútu zvyčajne opakuje 12 – 20 slabík. Dĺžka jedného zvolania trvá 0.7 – 0.8 s. maximálne do 1 s. Človek počuje tento hlas do vzdialenosti asi 600 m. Samček pritom rád sedáva na vyvýšených miestach. Pritom, ako volá, sa mu nafúkne hrdlo a ukáže sa jasná biela farba hrdla, čo dopĺňa akustický signál aj optickým.[6] Pri vyššom stupni vzrušenia sa hlas mení na opakované „kwíu“.[7]

Aj samička vydáva revírny hlas, avšak znie vyššie[7] kratšie, drsnejšie a len málokedy opakuje viac ako 5 slabík.[6] V čase toku volajú samček aj samička spolu.[6]

Jednoduchá forma revírneho hlasu, znie ako „úk“, takisto znie jasno a takisto stúpa. Nevydávajú ho v sériach a jeho funkcia je vábenie, nazýva sa kontaktný hlas.[7]

Samček má špeciálny hlasový prejav, ktorý slúži na ukazovanie hniezdnej dutiny a lákanie samičky ku kontrole.[6]

Samička vydáva nosový zvuk „gek.gök.gök.gök“, ktorým povzbudzuje mláďatá aby si zobrali potravu. Samček sa asi od 10. dňa po vyliahnutí mláďat tiež podieľa na kŕmení a ozýva sa podobne.[6]

Mláďatá ale aj adultné jedince majú žobravé hlasy.[6]

Ak je kuvik vyrušený, volá ostrým „kwiff-kwiff-kwiff-kwiff.....“ používajú ho obe pohlavia, rovnako ako aj varovné hlasy „kekek“, krátke „kyu“[7] rôzne ďalšie. Okrem toho aj klepanie zobákom, ako ostatné druhy sov.[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 800 - 1 000, zimujúcich jedincov 2 000 - 3 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny pokles od 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 V - zraniteľný. V roku 1998 LR:nt, LR - menej ohrozený druh. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[8] V roku 2014 VU C1 - zraniteľný.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Kuvik obyčajný obýva otvorenú krajinu so skupinami stromov a krov, kamenistú krajinu, púšte a polopúšte, oázy, pasienky s roztrúsenými stromami, s ruinami, sady so starými ovocnými stromami. Skupiny hlavových vŕb pri potokoch, parkovitú krajinu, pri farmách a stodolách. Vyhýba sa lesným komplexom. Je rozšírený v rôznych nadmorských výškach, od brehov mora až po 4 600 m n. m. v Himalájach. V podmienkach Európy zvyčajne vystupuje do 700 m n. m., v Španielsku do 1 100 m n. m..[7]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Obľúbuje búťľaviny po konároch.

Počas hniezdenia samček kuvika obyčajného označuje svoj revír aj možné miesto hniezdenia teritoriálnym volaním. Často spolu so samičkou volajú spolu v blízkosti budúceho hniezda. V okolí hniezda sa aj pária na nekrytých miestach, ako múr, skalka, holý konár a podobne. Samotné hniezdo je v stromových, skalných alebo zemných dutinách. Obľubuje bútľaviny v stromoch po odpadnutých konároch, dutiny v hlavových vŕbach. Prijíma aj umelé hniezdne búdky. Zemné dutiny môžu byť opustené nory cicavcov alebo dutiny v termitískách. Hniezdo býva od 0 do 10 m výšky.

Približne týždeň až dva pred začiatkom znášania si pripravia hniezdnu kotlinku. Samička potom znáša každý druhý deň. V znáške býva 3 - 6 vajec. Vajíčka sú položené priamo na holý spodok kotlinky. Samička zasadne ešte pred znesením posledného vajíčka. Samec sa nezúčastňuje inkubácie, zabezpečuje potravu pre samičku.[7]

Vajíčko a mláďa

Inkubácia trvá 22  –  28 dní. Mláďatá sa liahnu slepé, oči sa im otvárajú vo veku 8  –  10 dní. Samička je prvý pri mláďatách, kŕmi ich potravou, ktorú prináša samček. Mláďatká opúšťajú hniezdo po 35 dňoch. Po vyletení ich kŕmia obaja rodičia. Vo veku 38  –  46 dní už vedia preletieť kratšiu vzdialenosť a keď už majú 2  –  3 mesiace opúšťajú rodičovské teritórium a sú samostatné. Pohlavne dospievajú skôr ako dosiahnu vek 1 rok.[7]

Zvyčajne hniezdia len raz za rok, príležitostne aj dvakrát, ak je dostatočná ponuka potravy.[7]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Kuvik sa živí stavovcami aj bezstavovcami. Spektrum je široké, uloví dvojkrídlovce, ucholaky, chrobáky, motýle, blanokrídlovce, dážďovky, svrčkovité, rôzne druhy drobných hlodavcov, malé druhy vtákov, obojživelníky i plazy. Hlavnú zložku jeho potravy tvoria drobné stavovce o veľkosti 10 - 30 g, v strednej Európe najmä hraboš poľný.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdne búdky určené pre kuvika

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 5000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[11].

Vo svojom rozsiahlom areáli výskytu sú oblasti, kde dosahuje vyššie početnosti, no v podmienkach strednej Európy sú jeho stavy ohrozené pesticídmi[7], insekticídmi[4] a rodenticídmi[4]. Moderné poľnohospodárstvo ničí jeho biotop[4][7], napríklad staré vysokokmenné sady a hlavové vŕby pri vodách. Často sú aj zrazené pri cestách alebo majú veľké straty pri tvrdých zimách s veľkým množstvom napadaného snehu.[7] Kuna skalná je významný predátor, pretože žije na rovnakých lokalitách.[4]

Ukázalo sa v praxi (Nemecko, Anglicko, Francúzsko a Holandsko)[4], že sa dajú zvyšovať ich stavy pomocou špeciálnych búdok, ktoré majú podlhovastý tvar, dlhé sú asi 1 m, vchod majú vpredu vo forme extentricky umiestnenej diery a umiestňujú sa zavesením na vodorovné konáre v extenzívne využívaných sadoch.[7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 15. novembra 2021.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-31]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Samuel Pačenovský. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kuvik obyčajný / Kuvik plačlivý, s. 367 - 369.
  5. a b CLEMENTS, Kenny. The Encyclopedia of Birds. [s.l.] : International Masters Publishing, 2007. ISBN 0-8160-5904-7. s. 184
  6. a b c d e f g h i MEBS, Theodor; SCHERZINGER, Wolfgang. Die Eulen Europas. Stuttgart : Franckh-Kosmos-Verlags-GmbH & Co.. [Cit. 2018-11-24]. ISBN 3-440-07069-7. Kapitola Steinkauz Athene noctua, s. 311 - 333. (nemecky)
  7. a b c d e f g h i j k l KÖNIG, Claus; WEICK, Friedhelm. Owls of the World. [s.l.] : A&C Black, 2008. 528 s. ISBN 978-0-7136-6548-2. Kapitola Litle Owl, s. 435 - 437.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Steinkauz na nemeckej Wikipédii a Little owl na anglickej Wikipédii.