Ďumbier (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°56′12″S 19°38′25″V / 48.93661°S 19.64017°V / 48.93661; 19.64017
Ďumbier
vrch
Ďumbier1.JPG
Pohľad z Krúpovej hole
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský kraj, Banskobystrický kraj
Okresy Liptovský Mikuláš, Brezno
Obec Liptovský Ján;
Horná Lehota,
Brezno
Pohorie Nízke Tatry
Povodie Hron, Váh
Nadmorská výška 2 045,9 m n. m.
Súradnice 48°56′12″S 19°38′25″V / 48.93661°S 19.64017°V / 48.93661; 19.64017
Geologické zloženie žula
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Ďumbier
Freemap.sk: mapa
Najvyšší vrch Nízkych Tatier; Najvyšší bod okresu Brezno a regiónu Horehronie

Ďumbier (2 045,9 m n. m.)[1] je najvyšší vrch Nízkych Tatier. Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria medzi Krúpovou hoľou (1 921,9 m n. m.) a Králičkou (1 807,4 m n. m.).

Ďumbier je tiež najvyšším bodom okresu Brezno a regiónu Horehronie.

Na vrchole je vybudovaný železobetónový pylón a stojí tu veľký slovenský dvojkríž z dreva. V sedle pod Ďumbierom sa v nadmorskej výške 1 727,9 m n. m. nachádza Chata generála Milana Rastislava Štefánika s celoročnou prevádzkou.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Na severe sa javí ako mohutný vysokohorský masív s 500 m vysokými stenami, piliermi a žliabkami do ľadovcových kotlov v koncoch Bystrej a Ludárovej doliny. Miernejšie južné svahy pokrýva pole žulových balvanov. V severných kotlinách sa vyskytujú kamzíky a svište.

Z vrcholu Ďumbiera je veľmi dobrý veľký kruhový rozhľad na prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svahoch sa v minulosti intenzívne ťažila železná ruda, zlato a antimonit. Pozostatky tejto činnosti sú viditeľné takmer vo všetkých údoliach.

Počas 2. svetovej vojny prebehli na svahoch boje medzi slovenskými partizánmi a sťahujúcimi sa Nemcami. Na pamiatku týchto bojov a ťažkého prechodu Nízkych Tatier partizánmi v zime roku 1944 postavili pri neďalekej Chate generála M. R. Štefánika pomník padlým partizánom.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Národná prírodná rezervácia Ďumbier[upraviť | upraviť zdroj]

Bola vyhlásená v roku 1973 s rozlohou 2 043,76 ha. Rozprestiera sa na vrchole Ďumbiera v hlavnom hrebeni a na severnom svahu v záveroch dolín. Územie tvorí glaciálny reliéf na žulovom podklade[2].

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistická mapa 122 Nízke Tatry – Chopok 1 : 50 000. 8. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2014. ISBN 978-80-8042-671-2.
  2. SAŽP. Ďumbier (vrch) v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody SR [online]. Liptovský Mikuláš : Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, 1. júl 2002. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]