Ďumbier (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ďumbier
vrch
Ďumbier1.JPG
Pohľad z Krúpovej hole
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský, Banskobystrický
Pohorie Nízke Tatry
Nadmorská výška 2 043 m n. m.
Súradnice 48°56′11″S 19°38′25″V / 48.93639°S 19.64028°V / 48.93639; 19.64028
Geologické zloženie žula
Najľahší výstup z Chaty gen. M. R. Štefánika
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa

Ďumbier je najvyšší vrch Nízkych Tatier, ktorý má výšku 2 043,4 m n. m. a nachádza sa v hlavnom hrebeni medzi Krúpovou hoľou (1 927,5 m n. m.) a Králičkou (1 785 m n. m.).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Na severe sa javí ako mohutný vysokohorský masív s 500 m vysokými stenami, piliermi a žliabkami do ľadovcových kotlov v koncoch Bystrej a Ludárovej doliny. Miernejšie južné svahy pokrýva pole žulových balvanov. V severných kotlinách sa vyskytujú kamzíky a svište.

Z vrcholu Ďumbiera je veľmi dobrý veľký kruhový rozhľad na prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svahoch sa v minulosti intenzívne ťažila železná ruda, zlato a antimonit. Pozostatky tejto činnosti sú viditeľné takmer vo všetkých údoliach.

Počas 2. svetovej vojny prebehli na svahoch boje medzi slovenskými partizánmi a sťahujúcimi sa Nemcami. Na pamiatku týchto bojov a ťažkého prechodu Nízkych Tatier partizánmi v zime roku 1944 postavili pri neďalekej chate M. R. Štefánika pomník padlým partizánom.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Národná prírodná rezervácia Ďumbier[upraviť | upraviť zdroj]

Bola vyhlásená v roku 1973 s rozlohou 2 043,76 ha. Rozprestiera sa na vrchole Ďumbiera v hlavnom hrebeni a na severnom svahu v záveroch dolín. Územie tvorí glaciálny reliéf na žulovom podklade[1].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SAŽP. Ďumbier (vrch) v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody SR [online]. Liptovský Mikuláš : Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, 1. júl 2002. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]