Ďumbierske sedlo
| Ďumbierske sedlo | |
| sedlo | |
 Ďumbierske sedlo s chatou M. R. Štefánika
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Horehronie, Liptov |
| Okresy | Brezno, Liptovský Mikuláš |
| Časť | Ďumbierske Tatry |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Povodia | Váh, Hron |
| Nadmorská výška | 1 728 m n. m. |
| Súradnice | 48°55′37″S 19°39′00″V / 48,9269°S 19,6499°V |
| Najľahší výstup | po  zeleno značenej trase z horského strediska Trangoška (1 100 m n. m.)
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ďumbierske sedlo (1 728 m n. m.) je sedlo v ďumbierskej časti Nízkych Tatier.
Je to výrazná trávnatá zníženina, ktorou sa od juhovýchodu pripája k hlavnému hrebeňu pohoria masív Králičky. V sedle stojí Chata generála Milana Rastislava Štefánika, pri ktorej je križovatka turistických chodníkov. Východne od sedla pramení Štiavnica, pretekajúca rovnomennou dolinou.
Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]
Sedlo je križovatkou turistických chodníkov a je prístupné:
červeno značenou hrebeňovkou Nízkych Tatier (turistická magistrála Cesta hrdinov SNP) z východu od sedla Čertovica, resp. zo západu od Chopku
zeleno značenou trasou z horského strediska Trangoška (1 100 m n. m., prístup: bus, auto z Brezna, Podbrezovej) cez Trangošskú dolinu
žlto značenou trasou z Mýta pod Ďumbierom cez Mlynnú dolinu- žlto značenou trasou z Vyšnej Boce cez Starobociansku dolinu a Bocianske sedlo
modro značeným traverzom od chaty Kosodrevina (horná stanica lanovky zo Srdiečka, Chopok Juh)- modro značenou trasou z Liptovského Jána pozdĺž potoka Štiavnica cez Jánsku dolinu a dolinu Štiavnica
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |