Ďumbierske sedlo
| Ďumbierske sedlo | |
| sedlo | |
 Ďumbierske sedlo s chatou M. R. Štefánika
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Horehronie, Liptov |
| Okresy | Brezno, Liptovský Mikuláš |
| Obce | Brezno, Liptovský Ján |
| Časť | Ďumbier |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodia | Váh, Hron |
| Nadmorská výška | 1 728 m n. m. |
| Súradnice | 48°55′37″S 19°39′00″V / 48,9269°S 19,6499°V |
| Najľahší výstup | po  zeleno značenej trase z horského strediska Trangoška (1 100 m n. m.)
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ďumbierske sedlo (1 728 m n. m.[1]) je horské sedlo v ďumbierskej časti Nízkych Tatier.[2] Výrazná trávnatá zníženina sa nachádza v strednej časti pohoria, nad obcou Mýto pod Ďumbierom, severne od Brezna.[3] V sedle stojí Chata generála Milana Rastislava Štefánika.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží v centre pohoria[4] , na juhovýchode geomorfologického podcelku Ďumbierske Tatry a ich časti Ďumbier.[2][5] Je súčasťou hlavného nízkotatranského hrebeňa medzi Čertovicou a Chopkom (2 024 m n. m.) a oddeľuje severne ležiaci masív Ďumbiera (2 046 m n. m.) a juhovýchodne situovanú Králičku (1 807 m n. m.). Rovnomenným hrebeňom pokračuje na východ hlavný hrebeň Nízkych Tatier.[6] Pod sedlo vedú tri doliny; zo západu Bystrá dolina, od juhu Mlynná dolina a od východu Štiavnica. Ňou vodu do rieky Váh odvádza neďaleko prameniaca rieka Štiavnica, pretekajúca rovnomennou dolinou. Zo západných svahov voda do Hrona odteká potokom Bystrianka, z južných častí jej prítokom Mlynná.[3][4] Oblasť je súčasťou Národného parku Nízke Tatry a sedlom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Ďumbier. V sedle stojí Chata generála Milana Rastislava Štefánika, pri ktorej je križovatka turistických chodníkov a vedie tadeto aj Cesta hrdinov SNP.[7][4]
Sedlo svojou polohou zasahuje na katastrálne územie obce Liptovský Ján a mesta Brezno[8] a vedie ním hranica okresov Liptovský Mikuláš a Brezno a Banskobystrického a Žilinského kraja.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Sedlo je križovatkou turistických chodníkov a je prístupné:
červeno značenou hrebeňovkou Nízkych Tatier (turistická magistrála Cesta hrdinov SNP):
- od východu zo sedla Čertovica cez Králičku (1 807 m n. m.)
- od severozápadu z Chopka (2 025 m n. m.) cez Krúpovo sedlo
zeleno značenou trasou z lokality Stupka Bystrou dolinou cez horské stredisko Trangoška (1 100 m n. m.
žlto značenou trasou:
- od juhu z Mýta pod Ďumbierom cez Mlynnú dolinu
- od východu z Vyšnej Boce cez Starobociansku dolinu, Bocianske sedlo a Králičku (1 807 m n. m.)
modro značeným chodníkom:
- od chaty Kosodrevina (horná stanica lanovky zo Srdiečka, Chopok juh) cez Rázc. na Krúpovo sedlo
- od severu z Liptovského Jána pozdĺž potoka Štiavnica cez Jánsku dolinu a dolinu Štiavnica[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
- ↑ a b Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
- ↑ a b TM 122 Nízke Tatry – Chopok (10. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
- ↑ Nízke Tatry – Chopok, Turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
- ↑ In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Ďumbierske Tatry
- Ďumbier (geomorfologická časť)
- Chata generála Milana Rastislava Štefánika
- Zoznam sediel v Nízkych Tatrách