Krížske sedlo
Krížske sedlo | |
sedlo | |
Krížske sedlo v strede
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Banskobystrický, Žilinský |
Okresy | Brezno, Liptovský Mikuláš |
Obce | Dolná Lehota, Lazisko |
Časť | Ďumbier |
Pohorie | Nízke Tatry |
Podcelok | Ďumbierske Tatry |
Povodie | Hron, Váh |
Nadmorská výška | 1 774,8 m n. m. |
Súradnice | 48°56′38″S 19°31′41″V / 48,9440°S 19,5281°V |
Najľahší výstup | po žltej značke z Demänovskej Doliny cez Sedlo Poľany |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
Wikimedia Commons: Krížske sedlo | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krížske sedlo[1][2] (1 774,8 m n. m.[2]) je horské sedlo v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier.[3] Nachádza sa v strednej časti pohoria, nad obcou Dolná Lehota, severozápadne od Brezna.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží v západnej polovici pohoria, v centre geomorfologického podcelku Ďumbierske Tatry a v ich časti Ďumbier.[4][5] Nachádza sa v hlavnom nízkotatranskom hrebeni, medzi Chabencom (1 955 m n. m.) a Chopkom (2 024 m n. m.) a oddeľuje juhozápadne ležiace Kotliská (1 937 m n. m.) a severovýchode situovanú Poľanu (1 890 m n. m.).[6] Severným smerom sa hrebeň zvažuje do Križskej doliny, ktorou vodu z tejto časti odvádza potok Palúdžanka do rieky Váh, južná časť padá do Vajskovskej doliny, ktorou preteká Vajskovský potok ústiaci do Hrona.[2][3] Lokalita je súčasťou Národného parku Nízke Tatry a sedlom vedie severná hranica národnej prírodnej rezervácie Skalka. Prechádza ním turistická Cesta hrdinov SNP.[7][3]
Sedlo zasahuje na katastrálne územie obcí Dolná Lehota a Lazisko[1], na hranici okresov Brezno a Liptovský Mikuláš a Banskobystrického a Žilinského kraja.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po červenej turistickej značke hlavným hrebeňom (Cesta hrdinov SNP):
- od východu z Chopka (2 024 m n. m.) cez Poľanu (1 890 m n. m.)
- od západu zo Sedla Ďurkovej cez Chabenec (1 955 m n. m.) a Kotliská (1 937 m n. m.)
- po modrej značke od Chaty generála Milana Rastislava Štefánika cez rázc. Kosodrevina
- po žltej značke:
- od severovýchodu z Demänovskej Doliny cez Sedlo Poľany
- od juhu z rázc. Strmý vŕštek cez Kotliská (1 937 m n. m.)[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c d TM 122 Nízke Tatry – Chopok (10. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-10-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-10-06]. Dostupné online.
- ↑ Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-10-06]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-10-06]. Dostupné online.
- ↑ Nízke Tatry – Chopok, Turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-10-06]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krížske sedlo