Demänovské vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°00′S 19°39′V / 49,0°S 19,65°V / 49.0; 19.65
Demänovské vrchy
geomorfologická časť
Ďumbierskych Tatier
Krakova hoľa TN1.jpg
Masív Krakovej hole
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Časť Ďumbierskych Tatier
Hranice Ľubeľská pahorkatina, Liptovské nivy, Priehyba, Ďumbier, Salatíny
Rieka Váh
Súradnice 49°00′S 19°39′V / 49,0°S 19,65°V / 49.0; 19.65
Najvyšší bod Krakova hoľa
 - výška 1 752 m n. m.
Najnižší bod severozápadný okraj územia
 - výška cca 700 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Demänovské vrchygeomorfologickou časťou Ďumbierskych Tatier. Zaberajú sever centrálnej časti Nízkych Tatier a najvyšším vrchom je Krakova hoľa (1 752 m n. m.).

Vymedzenie[upraviť | upraviť kód]

Územie zaberá severovýchodnú časť Ďumbierskych Tatier, medzi Križskou dolinou na západe a Bocianskou dolinou na východe. Severný okraj vymedzuje Ľubeľská pahorkatina a Liptovské nivy, geomorfologické časti Liptovskej kotliny. Bocianska dolina tvorí hranicu s Priehybou, patriacou do Kráľovohoľských Tatier, južným smerom pokračujú Nízke Tatry časťou Ďumbier a na západe nadväzujú Salatíny, oddelené Križskou dolinou.[1]

Ochrana územia[upraviť | upraviť kód]

Demänovské vrchy patria medzi prírodne najcennejšie oblasti na Slovensku, čo potvrdzuje množstvo chránených území. Takmer celá časť leží v Národnom parku Nízke Tatry, okrajové oblasti v jeho ochrannom pásme. Osobitne chránenou lokalitou je národná prírodná rezervácia Demänovská dolina, Jánska dolina a Ohnište, národná prírodná pamiatka Jaskyňa zlomísk, Starý hrad, Štefanová, Veľká ľadová priepasť a Záskočská jaskyňa a prírodná pamiatka Dogerské skaly.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Turisticky vyhľadávané sú najmä krasové územia Demänovskej a Jánskej doliny, no celá oblasť je vybavená sieťou značkovaných trás. Centrálnou časťou vedie prístup do Jasnej, poblíž ktorého je unikátny komplex Demänovských jaskýň. V Jánskej doline je najznámejšou Stanišovská jaskyňa. Medzi strediská turistiky a voľnočasových aktivít patrí aj okolie Liptovského Jána, lyžiarske stredisko pri Závažnej Porube a pri Pavčinej Lehote, kde sa nachádza i bobová dráha.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-16]. Dostupné online.
  2. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-17]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]