Orlová (vrch)
| Orlová | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Brezno |
| Obce | Pohorelá, Šumiac |
| Časť | Kráľova hoľa |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Kráľovohoľské Tatry |
| Povodia | Váh, Hron |
| Nadmorská výška | 1 840,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°53′21″S 20°05′11″V / 48,8892°S 20,0864°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  a  z Pohorelej |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Orlová (1840 m) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Orlová (1 840,4 m n. m.[1][2]) je výrazný hôľnatý vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Pohorelou, približne 20 km juhozápadne od Svitu.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Kráľova hoľa.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a zasahuje na katastrálne územia obcí Pohorelá a Šumiac.[5] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Pohorelá, Vaľkovňa a Šumiac, severne sa nachádza Liptovská Teplička. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Orlová leží v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier, medzi Andrejcovou (1 519 m n. m.) a Kráľovou hoľou (1 946 m n. m.). Južným smerom susedí Dudlavá skala (892 m n. m.) a Ždiarna (1 192 m n. m.), západným Bartková (1 790 m n. m.), Andrejcová a Veľká Vápenica (1 691 m n. m.), severným Panská hoľa (1 429 m n. m.), Holica (1 617 m n. m.) a Kolibisko (1 388 m n. m.) a východným Dzurová (1 559 m n. m.), Stredná hoľa (1 876 m n. m.) a Kráľova hoľa (1 946 m n. m.).[2] Severné svahy masívu odvodňujú prítoky Čierneho Váhu, voda z južných odteká Kopanickým a Ždiarnym potokom do Hrona. Vrcholom vedie Cesta hrdinov SNP.[3] Na západnom predvrchole Orlovej je postavený kovový dvojkríž.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Hrebeň i vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s množstvom skalnatých polí, umožňujúce nerušený kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Chočské a Kremnické vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy, no tiež Horehronské podolie či vrchy v severnom Maďarsku.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) po hlavnom hrebeni:
- od západu zo sedla Priehybka cez Ždiarske sedlo
- od východu z Kráľovej hole cez Strednú hoľu
- po
modrej značke:
- od juhu z Pohorelej okolo útulne Andrejcová cez Ždiarske sedlo
- od juhu zo Šumiaca cez Kráľovu hoľu
- zo severu z Liptovskej Tepličky cez Budnárku
- po
zelenej značke cez Kráľovu hoľu:
- od severu z Liptovskej Tepličky cez Záturňu
- od východu z Telgártu[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
- 1 2 Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-09-03]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-03]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-09-03]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-09-03]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Orlová (vrch)
