Panská hoľa (vrch v Nízkych Tatrách; 1429 m n. m.)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Panská hoľa
vrch
Panská hoľa vpravo
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Prešovský
Okresy Liptovský Mikuláš, Poprad
Obce Východná, Liptovská Teplička
Časť Priehyba
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Kráľovohoľské Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 429,3 m n. m.
Súradnice 48°56′02″S 20°03′33″V / 48,9338°S 20,0593°V / 48.9338; 20.0593
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po a značke z Liptovskej Tepličky
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Panská hoľa
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Panská hoľa (1 429,3 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad obcou Liptovská Teplička, približne 17 km juhozápadne od Svitu.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Priehyba.[4] Leží na hranici Žilinského a Prešovského kraja, na rozhraní okresov Liptovský Mikuláš a Poprad a zasahuje na katastrálne územia obcí Východná a Liptovská Teplička.[5] Najbližším sídlom je severovýchodne ležiaca Liptovská Teplička, juhozápadne sa nachádza Pohorelá a Heľpa a severozápadne osada Čierny Váh. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Panská hoľa je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha severovýchodným smerom z masívu Heľpianskeho vrchu (1 586 m n. m.) v hlavnom hrebeni nad sedlom Priehybka. Severným smerom sa nachádza vrch Košariská (1 361 m n. m.), Smrečiny (1 365 m n. m.) a Mohyla (1 360 m n. m.), východným Skorkovec (1 157 m n. m.), Opálené (1 303 m n. m.) a Kolibisko (1 388 m n. m.), južným Holica (1 617 m n. m.), Orlová (1 840 m n. m.), Bartková (1 790 m n. m.) a Andrejcová (1 520 m n. m.) a západným Ostrá (1 369 m n. m.), Veľká Vápenica (1 691 m n. m.), Medvedia (1 570 m n. m.) a Temná (1 116 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Váhu; južné a východné svahy odvodňuje Ždiarsky potok do Čierneho Váhu, voda zo západnej časti odteká prítokmi Dikule do Ipoltice. Vrcholom vedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý lesný porast s hôľnatými plochami, umožňujúcimi rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Levočské vrchy, Kozie chrbty, Vysoké a Západné Tatry.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

  • po žltej značke:
    • od severovýchodu zo Šuňavy cez Sedlo pod Doštiankou
    • od juhozápadu z rázc. Budnárka
  • po modrej značke z Liptovskej Tepličky cez Sedlo pod Doštiankou[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
  2. a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-09-04]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-04]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-09-04]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-09-04]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]