Krúpova hoľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°56′21″S 19°37′48″V / 48,9393°S 19,63°V / 48.9393; 19.63
Krúpova hoľa
vrch
Konské 3TN1.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Liptovský Mikuláš, Brezno
Obce Demänovská Dolina, Liptovský Ján, Horná Lehota
Časť Ďumbier
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 921,9 m n. m.
Súradnice 48°56′21″S 19°37′48″V / 48,9393°S 19,63°V / 48.9393; 19.63
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelená turistická značka z Demänovskej Doliny
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Krúpova hoľa
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Krúpova hoľa (1 921,9 m n. m.[1]) je skalnatý vrch v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Leží v ich najvyššej Ďumbierskej časti, nad Demänovskou Dolinou, približne 14 km severne od Brezna.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[3] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, okresov Liptovský Mikuláš a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Demänovská Dolina, Liptovský Ján a Horná Lehota.[4] Najbližším sídlom je severozápadne situovaná Demänovská Dolina, severným smerom leží Závažná Poruba a Liptovský Ján, východným Malužiná, Nižná a Vyšná Boca a južným smerom obce Mýto pod Ďumbierom, Bystrá a Horná Lehota. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Krúpova hoľa leží v hlavnom hrebeni medzi vrcholom Konské (1 882,3 m n. m.) na západe a Ďumbierom (2 046 m n. m.) na východe. Od vrchu Konské ho oddeľuje Demänovské sedlo (1 756,3 m n. m.), od západného vrcholu Ďumbiera Krúpovo sedlo (asi 1 910 m n. m.). Z vrcholu Krúpovej hole vybieha k severu významná rázsocha – bočný hrebeň s vrcholmi Prašivá (1 667,4 m n. m.), Tanečnica (1 680,7 m n. m.) a Krakova hoľa (1 751,6 m n. m.). Od Prašivej je tu vrchol oddelený nepomenovaným sukom (1 775,9 m n. m.) a bezmenným sedlom (okolo 1 630 m n. m.). Severozápadné úbočia klesajú z vrcholu do Širokej doliny (pri pohľade z tejto doliny sa vrchol javí najvýraznejší). Severovýchodné úbočia prudko klesajú skalnatými zrazmi do ľadovcového Ďumbierskeho kotla v závere Bystrej doliny. Južné úbočia omnoho miernejšie klesajú do doliny Trangoška.[5] Vrchol hory je budovaný žulami ďumbierskeho typu.

Severným smerom sa nachádza Prašivá (1 667,4 m n. m.), Tanečnica (1 680,7 m n. m.) a Krakova hoľa (1 751,6 m n. m.), východným Ludárova hoľa (1 731 m n. m.), Štiavnica (2 025 m n. m.) a Ďumbier (2 046 m n. m.), južným Veľký Gápeľ (1 776 m n. m.), Mesiačik (1 362 m n. m.) a Baba (1 617 m n. m.) a západným Pálenica (1 658 m n. m.), Chopok (2 024 m n. m.), Konské (1 882,3 m n. m.) a Konský grúň (1 771 m n. m.).[1] Severná časť hrebeňa patrí do povodia Váhu, kde vodu odvádza zo západnej časti riečka Demänovka a zo severovýchodnej potok Bystrá do Štiavnice, voda z južných svahov odteká potokom Bystrianka do rieky Hron. Vrchol traverzuje Cesta hrdinov SNP, no vedie ním značený chodník na Kráľov stôl i chodník z Demänovskej Doliny.[2] V tejto časti je hustá sieť značených trás, ktoré sú vzájomne poprepájané. Prístup uľahčuje aj lanovka na blízky Chopok. Severovýchodná časť masívu je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Ďumbier.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Hôľnato skalnatý hrebeň i vrchol so značnou nadmorskou výškou umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy, Malú Fatru, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy, Javorie, Poľanu a Veporské vrchy.[6]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Krúpova hoľa je významnou križovatkou turistických chodníkov v najvyššej časti horstva. Zároveň je jediným miestom, odkiaľ sa možno po významovej odbočke „vrchol“ dostať k najvyššiemu bodu pohoria - na Ďumbier. V zimnom období je Ďumbier prístupný aj priamo od Štefánikovej chaty.[7]

Ubytovanie v okolí[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ski & Wellness Residence Družba, 4,3 km od lokality Krupova hoľa,
  • Hotel FIS Jasná, 4,2 km od lokality Krúpova hoľa,
  • Hotel Junior Jasná, 6,98 km od lokality Krúpova hoľa[8] 

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V tesnej blízkosti Krúpovej hole sa narodil František Švantner - jeden zo spisovateľov, ktorí zavŕšili a dotvorili lyrizovaný prúd v slovenskej próze.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
  5. http://www.turistika.cz/mista/krupova-hola
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
  7. http://hiking.sk/hk/fo/6021/krupova_hola.html
  8. a b https://www.facebook.com/DemanovkaLiquor?fref=ts

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]