Krúpova hoľa
| Krúpova hoľa | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Brezno |
| Obce | Demänovská Dolina, Liptovský Ján, Horná Lehota |
| Časť | Ďumbier |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodia | Váh, Hron |
| Nadmorská výška | 1 921,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′21″S 19°37′48″V / 48,9393°S 19,63°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Demänovskej Doliny |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Krúpova hoľa | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krúpova hoľa (1 921,9 m n. m.[1]) je skalnatý vrch v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Leží v ich najvyššej Ďumbierskej časti, nad Demänovskou Dolinou, približne 14 km severne od Brezna.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[3] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, okresov Liptovský Mikuláš a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Demänovská Dolina, Liptovský Ján a Horná Lehota.[4] Najbližším sídlom je severozápadne situovaná Demänovská Dolina, severným smerom leží Závažná Poruba a Liptovský Ján, východným Malužiná, Nižná a Vyšná Boca a južným smerom obce Mýto pod Ďumbierom, Bystrá a Horná Lehota. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Krúpova hoľa leží v hlavnom hrebeni medzi vrcholom Konské (1 882,3 m n. m.) na západe a Ďumbierom (2 046 m n. m.) na východe.[5] Od vrchu Konské ho oddeľuje Demänovské sedlo (1 756,3 m n. m.), od západného vrcholu Ďumbiera Krúpovo sedlo (asi 1 910 m n. m.). Z vrcholu Krúpovej hole vybieha k severu významná rázsocha – bočný hrebeň s vrcholmi Prašivá (1 667,4 m n. m.), Tanečnica (1 680,7 m n. m.) a Krakova hoľa (1 751,6 m n. m.). Od Prašivej je tu vrchol oddelený nepomenovaným sukom (1 775,9 m n. m.) a bezmenným sedlom (okolo 1 630 m n. m.). Severozápadné úbočia klesajú z vrcholu do Širokej doliny (pri pohľade z tejto doliny sa vrchol javí najvýraznejší). Severovýchodné úbočia prudko klesajú skalnatými zrazmi do ľadovcového Ďumbierskeho kotla v závere Bystrej doliny. Južné úbočia omnoho miernejšie klesajú do doliny Trangoška.[6] Vrchol hory je budovaný žulami ďumbierskeho typu.
Severným smerom sa nachádza Prašivá (1 667,4 m n. m.), Tanečnica (1 680,7 m n. m.) a Krakova hoľa (1 751,6 m n. m.), východným Ludárova hoľa (1 731 m n. m.), Štiavnica (2 025 m n. m.) a Ďumbier (2 046 m n. m.), južným Veľký Gápeľ (1 776 m n. m.), Mesiačik (1 362 m n. m.) a Baba (1 617 m n. m.) a západným Pálenica (1 658 m n. m.), Chopok (2 024 m n. m.), Konské (1 882,3 m n. m.) a Konský grúň (1 771 m n. m.).[1] Severná časť hrebeňa patrí do povodia Váhu, kde vodu odvádza zo západnej časti riečka Demänovka a zo severovýchodnej potok Bystrá do Štiavnice, voda z južných svahov odteká potokom Bystrianka do rieky Hron. Vrchol traverzuje Cesta hrdinov SNP, no vedie ním značený chodník na Kráľov stôl i chodník z Demänovskej Doliny.[2] V tejto časti je hustá sieť značených trás, ktoré sú vzájomne poprepájané. Prístup uľahčuje aj lanovka na blízky Chopok. Severovýchodná časť masívu je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Ďumbier.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Hôľnato skalnatý hrebeň i vrchol so značnou nadmorskou výškou umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy, Malú Fatru, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy, Javorie, Poľanu a Veporské vrchy.[7]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Krúpova hoľa je významnou križovatkou turistických chodníkov v najvyššej časti horstva. Zároveň je jediným miestom, odkiaľ sa možno po významovej odbočke „vrchol“ dostať k najvyššiemu bodu pohoria - na Ďumbier. V zimnom období je Ďumbier prístupný aj priamo od Štefánikovej chaty.[8]
- po
značke (Cesta hrdinov SNP) z Chopka alebo od Chaty gen. M. R. Štefánika - po
značke z rázcestia Kosienky cez Sedlo Javorie (1 487 m n. m.) - po
značke z Demänovskej doliny od jaskyne Slobody[2]
Ubytovanie v okolí
[upraviť | upraviť zdroj]- Ski & Wellness Residence Družba, 4,3 km od lokality Krupova hoľa,
- Hotel FIS Jasná, 4,2 km od lokality Krúpova hoľa,
- Hotel Junior Jasná, 6,98 km od lokality Krúpova hoľa[9]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]V tesnej blízkosti Krúpovej hole sa narodil František Švantner - jeden zo spisovateľov, ktorí zavŕšili a dotvorili lyrizovaný prúd v slovenskej próze.[9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ 122: Nízke Tatry – Chopok: turistická a cyklistická mapa 1:50 000. 10. vyd. Kynceľová : VKÚ Harmanec, 2023. Dostupné online. ISBN 978-80-99934-63-5.
- ↑ http://www.turistika.cz/mista/krupova-hola
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
- ↑ http://hiking.sk/hk/fo/6021/krupova_hola.html
- 1 2 https://www.facebook.com/DemanovkaLiquor?fref=ts
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krúpova hoľa
